znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 174/07

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. M.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM 12 Cb 117/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára 2007 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. NM 12 Cb 117/2004.

Sťažovateľka okrem iného uviedla, že „nečinnosťou Okresného súdu Trenčín vo veci sp. zn. NM 12 Cb 117/2004, v ktorom si sťažovateľ uplatňuje právo v súdnom konaní proti I. H., v procesnom postavení odporcu, bolo porušené sťažovateľovo: právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (...)

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania na súde je žaloba o plnenie v zmysle ustanovenia § 80 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.   Právnym   dôvodom   podanej   žaloby   je porušenie   zmluvy   o úvere   zo   strany odporcu v tomto konaní. V podstate sa nejedná o zložité konanie vyžadujúce si náročné právne posúdenie veci, aplikovanie cudzieho práva a ani hodnotenie skutkového stavu veci si   nevyžaduje   zadováženie   veľkého   množstva   dôkazným   prostriedkov   a ani   rozhodnutie vo veci nezávisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti(...).“.

Sťažovateľka   sa   v sťažnosti   ďalej zmieňuje o tom,   že   návrh   na začatie   konania podala 30. septembra 2004 a okresný súd nariadil pojednávania na 12. júl 2005, 18. júl 2006 a 21. február 2007, a podľa nej „súd sa od podania návrhu na začatie konania obmedzil len na vytýčenie pojednávania resp. doručovanie návrhu na začatie konania – teda prípravou pojednávania v zmysle ustanovenia § 114 O. s. p.“.

Zo   sťažnosti   tiež   vyplýva,   že sťažovateľka   podala   30.   novembra   2006 okresnému súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy, keďže súdne konanie trvá už od roku 2004 a dosiaľ   nie   je   právoplatne   skončené,   čo   len   prehlbuje   jej   právnu   neistotu. Okresný   súd   v odpovedi   na   jej   sťažnosť   uviedol,   že   v konaní   bol   zistený   prieťah „od 12. 7. 2005 - 10. 3. 2006“.

Sťažovateľka na základe toho navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   NM   12   Cb   117/2004   porušil   jej   základné   právo   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

Zároveň   sa   v petite   sťažnosti   domáha   priznania   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume   10 000 Sk (v odôvodnení žiada iba 5 000 Sk) a náhrady trov konania.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne čl. 6 ods. 1 dohovoru) (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48   ods.   2   ústavy,   nevysloví   porušenie   základného   práva   zaručeného   v tomto   článku (II. ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03)   alebo   návrh   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnený (III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Ústavný súd z obsahu predloženého spisu v predmetnej veci zistil, že posudzované konanie vedené okresným súdom začalo 7. októbra 2004, keď bol podaný návrh na vydanie platobného   rozkazu.   K určitej   nečinnosti   okresného   súdu   došlo   v období   od   doručenia návrhu (7. október 2004) až do 16. marca 2005, keď vyzval sťažovateľku na predloženie potrebného počtu rovnopisov príloh k návrhu (prieťah 5 mesiacov), a tiež od 12. júla 2005, keď okresný súd odročil pojednávanie, až do 10. marca 2006, keď určil termín pojednávania na   18.   júl   2006   (prieťah   8   mesiacov).   Vzhľadom   na   dĺžku   doby   trvania   predmetného konania vedeného okresným súdom, ako aj na procesné úkony vykonané okresným súdom v predmetnej   veci   (prvotné   úkony   súvisiace   s prípravou   pojednávaní,   ako   aj   vydanie rozhodnutia vo veci samej 15. mája 2007, ktoré smerovali k prerokovaniu a rozhodnutiu veci - aj keď rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť) nemožno dospieť k záveru, že by bol   takýto   postup   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   NM   12   Cb   117/2004 z hľadiska naplnenia základného práva sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i čl. 6 ods. 1 dohovoru zjavne neodôvodnený (majúci charakter zbytočných prieťahov v konaní). Preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. NM 12 Cb 117/2004 ako zjavne neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní.

Vzhľadom   na   uvedené   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   sa   ďalšími požiadavkami sťažovateľky na priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania pred ústavným súdom, ktoré sú viazané na vyhovenie sťažnosti vo veci samej, teda na výrok ústavného súdu o porušení základných práv, ktoré sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala, orgánom verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje.