znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 174/06-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2006 predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. Mgr. L. Z., P., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 19, čl. 46 ods. 1 v spojení   s čl.   46   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   čl.   10   ods.   1   Listiny základných   práv   a slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 2 Cdo 41/2005 zo 17. júna 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RNDr. Mgr. L. Z.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára 2006   doručená   sťažnosť   RNDr.   Mgr.   L.   Z.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. P. H., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 19, čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),   ako   aj   čl.   10   ods. 1   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“) uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn. 2 Cdo 41/2005 zo 17. júna 2005.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že Obecné zastupiteľstvo vo V. (ďalej len „obecné   zastupiteľstvo“)   uznesením   č.   224/1993   z 28.   decembra   1993   schválilo   zmenu názvu   ulice   Kpt.   Pfliegla   na   ulicu   Dr.   Jozefa   Tisu   a ulicu   Nábrežie   Osloboditeľov   na Nábrežie   kpt.   Pfliegla,   preto   sa   sťažovateľ   29.   novembra   1995   obrátil   podaniami   na Okresnú   prokuratúru   v Žiline   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   a Okresný   úrad vyšetrovania   Policajného   zboru   v Ž.   (ďalej   len   „okresný   úrad vyšetrovania“),   v ktorých oznámil podozrenie z trestného činu tým, že došlo k premenovaniu ulice Kpt. Pfliegla na ulicu Dr. Jozefa Tisu.

Keďže okresný úrad vyšetrovania aj okresná prokuratúra vec sťažovateľa vybavili jej odložením,   vyslovenia   protizákonnosti   premenovania   predmetnej   ulice   sa   sťažovateľ domáhal žalobou podanou   na Okresnom   súde   v   Žiline 11.   decembra   1998.   V uvedenej právnej veci o ochranu osobnosti nakoniec rozhodol miestne príslušný Okresný súd Levice, a to   rozsudkom   sp.   zn.   11   C   274/2000   z 27.   apríla   2004,   ktorým   žalobu   sťažovateľa zamietol.   O odvolaní   sťažovateľa   rozhodoval   odvolací   Krajský   súd   v Nitre   (ďalej   len „krajský súd“), ktorý rozsudkom sp. zn. 6 Co 199/2004 z 12. októbra 2004 prvostupňový rozsudok potvrdil. Dovolaním podaným najvyššiemu súdu 7. januára 2005 sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu i rozhodnutia súdu prvého stupňa. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Cdo 41/2005 zo 17. júna 2005 dovolanie sťažovateľa odmietol.

Z uvedených dôvodov domáhajúc sa svojho základného práva na ochranu ľudskej dôstojnosti,   osobnej   cti   a dobrej   povesti   sťažovateľ   žiadal   ústavný   súd   o poskytnutie ústavnej ochrany tak voči obci V., okresnému úradu vyšetrovania, okresnej prokuratúre, ako aj voči Okresnému súdu Žilina, Okresnému súdu Levice, krajskému súdu a najvyššiemu súdu. Sťažnosť sťažovateľa z 8. februára 2005 ústavný súd odmietol uznesením sp. zn. I. ÚS 103/05 z 9. júna 2005, sťažnosť doručenú ústavnému súdu 17. októbra 2005 ústavný súd odmietol uznesením sp. zn. III. ÚS 331/05 z 30. novembra 2005.

Napriek   tomu   sťažovateľ   tvrdiac,   že   postupom   súdov   v predmetnej   veci   došlo k porušeniu ním označených základných práv, opätovne podal sťažnosť ústavnému súdu, v ktorej za odporcu označil už len najvyšší súd.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho základného   práva   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti,   osobnej   cti,   dobrej   povesti   a na ochranu mena v zmysle čl. 10 ods. 1 listiny a čl. 19 ústavy, základné právo na právnu istotu vyplývajúce z čl. 1 ods. 1 ústavy a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojitosti   s čl.   46   ods.   4   ústavy   uznesením   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   2   Cdo   41/2005 zo 17. júna 2005, zrušil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 41/2005 zo 17. júna 2005 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 280 000 Sk a trovy konania v zatiaľ nevyčíslenej výške.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 41/2005 zo 17.   júna   2005,   ktorým   tento   súd   odmietol   dovolanie   sťažovateľa   proti   rozsudku krajského súdu sp. zn. 6 Co 199/2004 z 12. októbra 2004 v konaní o ochranu osobnosti tvrdiac, že najvyšší súd týmto rozhodnutím porušil ním označené základné práva.

Ústavný súd zo spisu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 331/05 zistil, že o sťažnosti sťažovateľa v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 19, čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy, ako aj čl. 10 ods. 1 listiny uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 41/2005 zo 17. júna 2005 ústavný súd už rozhodol tak, že sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   už   ústavný   súd   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 331/05 z 30. novembra 2005 (doručené účastníkovi konania 9. januára 2005) predstavuje v tomto konaní prekážku veci rozhodnutej   (§   159   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku   v spojení   s   §   31a   zákona o ústavnom súde), a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako neprípustnú [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   celok   už   na   predbežnom prerokovaní podľa § 25 zákona o ústavnom súde, z uvedeného dôvodu sa už nezaoberal jeho ďalšími návrhmi na rozhodnutie ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2006