znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 174/05-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   septembra   2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya   prerokoval   sťažnosť   E.   A.,   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr. R.   Ž.,   K.,   ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Košice II v konaní sp. zn. 28 C 1/04, a takto

r o z h o d o l :

Základné právo E. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 28 C 1/04 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2005 doručená sťažnosť E. A., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. R. Ž., K.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   Okresným   súdom   Košice   II (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 28 C 1/04.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   174/05-7   z   15.   júna   2005   prijal   sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 2. augusta 2005, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 5. augusta 2005 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   sa   žalobou   z   29.   decembra   2003 opravenou podaním z 26. januára 2004 domáhala na okresnom súde od odporkyne náhrady dvojmesačnej mzdy. Okresný súd bol v danej veci nečinný približne 15 mesiacov, preto sťažovateľka   podala   30.   marca   2005   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v konaní. Predseda   okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky ku dňu   podania sťažnosti ústavnému súdu neodpovedal.

Okresný súd doručil sťažovateľke výzvu z 21. marca 2005, aby uviedla, či trvá na podanej   žalobe,   a   oznámenie   o predpokladanom   termíne   pojednávania   v prvom   polroku 2005.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia   (petite) žiada, aby ústavný   súd vyslovil   porušenie   jej   základného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní sp. zn. 28 C 1/04 a   prikázal   okresnému   súdu   konať   v   uvedenej   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Zároveň sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 30 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný   súd   výzvou   z   27.   júla   2005   požiadal   predsedu   okresného   súdu,   aby   sa v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o   ústavnom   súde   vyjadril   k   sťažnosti sťažovateľky. Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 9. augusta 2005 uviedol, že z evidencie sťažností doručených štátnej správe okresného súdu zistil, že sťažnosť   sťažovateľky   na   prieťahy   v namietanom   konaní   sa   nenachádza   v   evidencii. Z uvedeného dôvodu   nemohla byť jej sťažnosť na prieťahy predsedom   okresného súdu vybavená.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   stanovisku   ďalej   uviedol   prehľad   úkonov vykonaných   v predmetnej   veci   a vyjadril   sa,   že okresný   súd konal v posudzovanej   veci priebežne, „...   keďže   konaniu   o náhradu   mzdy   predchádzalo   konanie   o neplatnosť výpovede,   bolo   nevyhnutné   čakať   na   právoplatnosť   tohto   konania.   Bezprostredne   po pripojení   žiadaného   spisu   začal   konajúci   sudca   vykonávať   úkony   v konaní,   ktoré   je predmetom sťažnosti“.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedu okresného súdu, ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 28 C 1/04 zistil nasledovný priebeh a stav konania.

Sťažovateľka doručila okresnému súdu 2. januára 2004 žalobu o náhradu mzdy proti odporkyni. Okresnému súdu bola 10. februára 2004 doručená opravená žaloba a žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný   súd   vydal   17.   mája   2004   pokyn   na   vykonanie   úkonov   nariadených zákonným sudcom a 17. júna 2004 pokyn na pripojenie súvisiaceho spisu okresného súdu sp.   zn.   11   C   203/03   (spor   o   neplatnosť   výpovede   danej   sťažovateľke   odporkyňou). Kancelária okresného súdu v úradnom zázname zo 17. júna 2004 uviedla, že požadovaný spis sa nachádza v dôsledku odvolania sťažovateľky na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), preto ho nie je možné pripojiť.

Podľa záznamov okresného súdu z 15. júla 2004, 14. septembra 2004 a 20. októbra 2004 okresný súd zisťoval v uvedené dni možnosť pripojenia požadovaného spisu, ktorý sa však naďalej nachádzal na krajskom súde. Požadovaný spis bol okresnému súdu vrátený 26. novembra 2004.

Okresný súd vydal 21. marca 2005 pokyn na doručenie prípisu sťažovateľke, aby v lehote 10 dní oznámila, či trvá na podanej žalobe z 2. januára 2004. Sťažovateľka doručila okresnému súdu odpoveď na uvedený prípis 12. apríla 2005. Okresný súd vydal 10. mája 2005 pokyn na doručenie výzvy sťažovateľke, aby v lehote 10 dní preukázala majetkové a finančné pomery za účelom rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku.

Okresný súd vydal 10. mája 2005 pokyn na doručenie uznesenia sp. zn. 28 C 1/04 sťažovateľke,   aby   v lehote   30   dní   oznámila   súdu,   či   trvá   na   nariadení   pojednávania, a odporkyni,   aby   sa   v rovnakej   lehote   vyjadrila   k žalobe   sťažovateľky.   Sťažovateľka doručila okresnému súdu vyjadrenie 6. júna 2005 a odporkyňa 15. júna 2005.

Okresný súd pokynom z 22. júna 2005 zaslal sťažovateľke podanie odporkyne na vyjadrenie. Okresný súd nariadil 25. júna 2005 termín pojednávania na 15. august 2005. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 15. júla 2005 stanovisko k vyjadreniu odporkyne. Na pojednávaní 15. augusta 2005 súd pojednával v neprítomnosti sťažovateľky, ktorá mala vykázané   doručenie   predvolania,   pričom   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   odporkyne uznesením odročené na 24. október 2005. Uvedeným záznamom bez vyznačenia čísla listu predmetný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným súdom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn. II. ÚS 74/97,   I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   813/00,   I.   ÚS   20/02,   II.   ÚS   32/02,   III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal do úvahy právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je žaloba o náhradu mzdy v súvislosti so skončením pracovného pomeru. Posudzovaná vec patrí po právnej aj skutkovej stránke k štandardnej agende všeobecných súdov, pretože ide o pracovnoprávny spor patriaci do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd z prehľadu posudzovaného   spisu   zistil,   že   sťažovateľka   sa   bez   ospravedlnenia   nezúčastnila pojednávania nariadeného na 15. august 2005, pričom doručenie predvolania na uvedené pojednávanie mala vykázané.

Navyše, sťažovateľka vo vyjadrení zo 6. júna 2005 adresovanom okresnému súdu (č. l.   23   spisu)   uviedla,   že „...   očakávajúc   Vaše   pozvanie   na   pojednávanie   ostávam s pozdravom...“, čím podľa názoru ústavného súdu dala najavo svoj záujem zúčastniť sa na pojednávaní. Naopak sťažovateľka vo vyjadrení z 11. júla 2005 adresovanom okresnému súdu   uviedla,   že „...   súhlasím   s   tým,   aby   súd   moju   žalobu   prejednal   bez   mojej prítomnosti...“.

Vzhľadom   na   to,   že   okresný   súd   v   zápisnici   z   pojednávania   uskutočneného 15. augusta 2005 uviedol, že „... opätovne bude písomne predvolaná žalobkyňa...“, ústavný súd neprítomnosť sťažovateľky na uvedenom pojednávaní vyhodnotil ako okolnosť, ktorou sťažovateľka   prispela   k predĺženiu   konania,   pričom   uvedené   predĺženie   nie   je   možné pripísať na ťarchu okresného súdu.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Ústavný   súd   z prehľadu   posudzovaného   spisu nezistil   v postupe   okresného   súdu   v danom   konaní   zbytočné   prieťahy,   ktorými   by   bolo došlo k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky.

Aj keď okresný súd nariadil termín prvého pojednávania až 1,5 roka po doručení žaloby   sťažovateľky,   urobil   tak   z   dôvodu   nevyhnutnosti   pripojenia   súvisiaceho   spisu sp. zn. 11 C 203/03, v ktorom bola prejednávaná neplatnosť výpovede z pracovného pomeru daná sťažovateľke odporkyňou.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Okresný súd vydával s periodicitou približne 1,5 mesiaca pokyny na zisťovanie stavu súvisiaceho   konania   sp.   zn.   11   C   203/03,   aby   bolo   ihneď   možné   pokračovať v posudzovanom konaní, čo možno považovať za iné vhodné opatrenie v zmysle citovaného ustanovenia   -   primerané   fakultatívnej   možnosti   prerušenia   posudzovaného   konania. V nadväznosti   na   právoplatnosť   rozhodnutia   v súvisiacom   konaní   sp.   zn.   11   C   203/03 vykonával   okresný   súd   plynule   úkony   týkajúce   sa predmetnej   veci,   pričom   v zmysle ustálenej judikatúry ústavný súd posudzoval namietané konanie so zvláštnou prísnosťou vzhľadom na predmet konania.

Ústavný súd z prehľadu spisu zistil obdobie nečinnosti okresného súdu od 2. januára 2004,   keď   bol   návrh   sťažovateľky   doručený   okresnému   súdu,   do   17.   mája   2004,   keď okresný súd vykonal prvý úkon v danej veci. Vzhľadom na skutočnosti, že na okresnom súde   prebiehalo   súvisiace   konanie   sp.   zn.   11   C   203/03,   na   výsledku   ktorého   záviselo posudzované   konanie,   a dĺžku   nečinnosti   okresného   súdu   (4,5   mesiaca)   ústavný   súd uvedenú   nečinnosť   nepovažoval   v konkrétnych   okolnostiach   danej   veci   za   prejav   takej nečinnosti,   ktorá   by   odôvodňovala   vyslovenie   zbytočných   prieťahov   v konaní   (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 21/01).

Na základe   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako jej ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy, a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neboli   v posudzovanom   konaní   porušené,   pretože   postup   okresného   súdu   smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky v danom konaní.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

V zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

V zmysle ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného   vyplýva,   že   oba   výroky   sú   viazané na   vyhovenie   vo   veci   samej.   Pretože v tomto   prípade   ústavný   súd   rozhodol,   že   označené   základné   práva   porušené   neboli, uvedenými návrhmi sťažovateľky na vyslovenie porušenia práva a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia sa pri svojom rozhodovaní vzhľadom na vyslovenie neporušenia základného práva sťažovateľky nezaoberal.

V zmysle ustanovenia § 36 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 142 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2005