znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 174/02-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti M. H., bytom   Z., zastúpeného   advokátom   JUDr. J.   B.,   A.   k.   B.   &   B.,   Z.,   pre   namietané   porušenie   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 87/89 na neverejnom zasadnutí 4. júna 2003 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 87/89   p o r u š i l základné právo M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. M. H.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom   šesťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia M. H. v sume 9 996 Sk (slovom deväťtisíc- deväťstodeväťdesiatšesť slovenských   korún)   advokátovi   JUDr.   J.   B.,   A.   k.   B.   &   B.,   Z.,   na   účet   vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., pobočke Zvolen.

4.   Okresný   súd   Bratislava   I   j e   p o v i n n ý   uhradiť   štátu   trovy   právneho zastúpenia v sume 9 996 Sk (slovom deväťtisícdeväťstodeväťdesiatšesť slovenských korún) na   účet   Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   vedený   v Národnej   banke Slovenska, pobočke Košice, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti M. H.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta 2002   doručená   sťažnosť M.   H.,   bytom   Z.   (ďalej len   „sťažovateľ“),   vo   veci   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 87/89.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   174/02-16   z 27.   novembra   2002   vyhovel žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   (v   podaní   z 27.   septembra   2002) a za právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom mu ustanovil advokáta JUDr. J. B., A. k. B. & B., Z. (ďalej len „právny zástupca“), ktorý doplňujúcim podaním zo 14. januára 2003   doručeným   ústavnému   súdu   22.   januára   2003   odstránil   nedostatky   pôvodného podania.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 174/02-27 z 19. februára 2003 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť na ďalšie konanie.

Sťažovateľ   uviedol,   že   sa   žalobou   z   24.   októbra   1988   na   Obvodnom   súde Bratislava 1,   dnešnom   Okresnom   súde   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“),   domáhal zaplatenia 5 000 Sk s príslušenstvom z dôvodu nevyplatenia prémiovej zložky mzdy proti odporcovi   HYDROCONSULT,   š.   p.,   Radlinského   37,   Bratislava   (ďalej   aj   „odporca“). Svoju žalobu rozšíril 15. novembra 1988. Okresný súd vo veci nekonal takmer 10 rokov aj napriek tomu, že sťažovateľ sa opakovane sťažoval na prieťahy v konaní. Vo veci konalo postupne viacero sudkýň a bolo ustanovených viacero súdnych znalcov, dokonca sa stratil celý súdny spis, ktorý na základe sťažovateľových urgencií začal okresný súd rekonštruovať až 26. mája 1999, pričom uznesením z 27. septembra 1999 konanie zastavil a až na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16 Co 489/99 z 28. apríla 2000, ktorým bolo uznesenie okresného súdu z 27. septembra 1999 zrušené, konal tento súd vo veci ďalej.

Sťažovateľ namietal, že okresný súd svojím „postupom a nečinnosťou“ porušil jeho základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   na   základe   čoho   sa domáhal   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške   60   000   Sk dôvodiac: „Postupom súdu mi boli od r. 1988 do dnešnej doby zmrazené moje finančné prostriedky pričom nie je isté vzhľadom na plynutie času či budem so svojím nárokom aj pre prípad plného úspechu vo veci žalovaným uspokojený. (...)“

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ prostredníctvom ustanoveného právneho   zástupcu   žiadal,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že: „Okresný   súd pre Bratislavu 1 v konaní vedenom pod čís. 8 C 87/89 o zapl. sumy 5 815,- Sk aj s prísl. vo veci žalobcu M. H., bytom Z., proti Hydroconsult so sídlom Radlinského 37, Bratislava porušil ústavné právo sťažovateľa priznané v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to právo na prejednanie jeho veci súdom bez zbytočných prieťahov. Aby svojím rozhodnutím priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000,- Sk, ktorú sumu je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava 1 sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.“

Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril v podaní sp. zn. Spr. 2037/97 z 13. novembra 2002, v ktorom k obsahu samotnej sťažnosti uviedol: „Žaloba navrhovateľa, evidovaná pod sp. zn. 8 C 87/89, bola tunajšiemu súdu doručená 29. 5. 1989. Uznesením z 11. 12. 1991 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo Ing. J. S., CSc. (tento   znalec   bol   následne   dňom   13.   1.   1995   odvolaný   z funkcie   znalca.)   Uvedenému znalcovi   bol   spis   doručený,   avšak   i napriek   opakovaným   urgenciám   znalecký   posudok nevypracoval a spis súdu nevrátil. Po ďalších urgenciách znalec súdu oznámil, že znalecký posudok zo zdravotných dôvodov vypracovať nemôže a spis, ktorý prevzal, vrátil na poštu. Doklad   o zaslaní   spisu   súdu   nepredložil   (pravdepodobne   nikdy   nejestvoval),   podľa dostupných informácií sa spis od znalca súdu nevrátil. Po preukázaní skutočnosti, že došlo (pravdepodobne)   k strate   spisu,   začala   zákonná   sudkyňa   dňom   12.   5.   1999   spis rekonštruovať.   Pretože   sa   i napriek   vykonaným   procesným   úkonom   nepodarilo   spis zrekonštruovať, súd uznesením z 27. 9. 1999 konanie v merite veci zastavil. Toto uznesenie bolo odvolacím súdom dňa 28. 4. 2000 zrušené. Na základe tohto zrušovacieho uznesenia súd   pokračoval   v rekonštrukcii   spisu.   Pretože   i napriek   úkonom   súdu   sa   nepodarilo predmetný spis zrekonštruovať, súd uznesením z 2. 8. 2002 konanie zastavil z dôvodu ust. § 104   ods.   1/   Občianského   súdneho   poriadku.   Toto   rozhodnutie   doposiaľ   nie   je právoplatné.“

Podľa názoru okresného súdu postupovali vo veci konajúce sudkyne pri rekonštrukcii predmetného   spisu   plynulo   a bez   prieťahov,   preto   navrhol,   aby   ústavný   súd   sťažnosti nevyhovel.

V podaní sp. zn. Spr. 2037/97 z 27. marca 2003 okresný súd zopakoval základné skutkové tvrdenia obsiahnuté v jeho vyjadrení z 13. novembra 2002, ktoré doplnil o údaj, že uznesenie   okresného   súdu   z 2.   augusta   2002   o zastavení   konania   vedeného   pod   sp.   zn. 8 C 87/89   nadobudlo   právoplatnosť   6.   septembra   2002.   V tejto   súvislosti   okresný   súd uviedol, že „sťažnosť pána M. H. zo dňa 14. 1. 2003, v ktorej namieta prieťahy v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8 C 87/89,“ bola podaná „po zastavení konania“. Právny zástupca sťažovateľa podaním z 15. mája 2003 doplnil sťažnosť, pokiaľ ide o vyčíslenie trov právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní pre ústavným súdom za dva úkony právnej služby v celkovej výške 10 027, 40 Sk. V prílohe podania zaslal ústavnému súdu   osvedčenie   o registrácii   pre   daň   z pridanej   hodnoty   Daňového   úradu   Zvolen potvrdzujúce, že od 1. apríla 2001 je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Obaja účastníci konania pred ústavným súdom, sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní z 20. apríla 2003 a okresný súd vo vyjadrení z 27. marca 2003, súhlasili s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania v tejto veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami,   ako   aj   s obsahom   rekonštruovaného   súdneho   spisu   dospel   k názoru,   že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Zo zápisnice okresného súdu o rekonštrukcii spisu sp. zn. 8 C 87/89 z 28. marca 2002 vyplýva, že žaloba bola okresnému súdu doručená 29. mája 1989. Z úradného záznamu vyhotoveného   13.   augusta   2001   obsiahnutého   v rekonštruovanom   spisovom   materiáli vyplýva, že 27. júla 1989 bol spis sp. zn. 8 C 87/89 postúpený dožiadanému Okresnému súdu   Zvolen   za   účelom   výsluchu   svedkov   Ing.   P.   S.   a Ing.   D.   M.,   ktorí   boli   vypočutí 30. augusta 1989 (ako vyplýva zo zápisnice napísanej na Okresnom súde Zvolen). Spisový materiál bol okresnému súdu vrátený 5. novembra 1989.

Dňa 9. februára 1990 bol predmetný spisový materiál predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Okresnému súdu bol spisový materiál vrátený   31.   mája   1990.   Následne   bolo   v predmetnej   právnej   veci   nariadené   znalecké dokazovanie a spisový materiál bol za účelom vypracovania znaleckého posudku zaslaný Výskumnému ústavu inžinierskych stavieb, š. p., Lamačská cesta 8, Bratislava. Spis bol vrátený 20. októbra 1991 bez vypracovania znaleckého posudku.

Z odpovede okresného súdu sp. zn. Spr. 134/93 z 31. marca 1993 na sťažovateľovu sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   z 8.   marca   1993   vyplýva,   že   v predmetnej   právnej   veci nariadil   okresný   súd   uznesením   z 11.   decembra   1991   znalecké   dokazovanie,   pričom za súdneho znalca ustanovil Ing. J. S., CSc.,   Z., ktorému bol spisový materiál zaslaný 28. januára   1992.   Súdny   znalec   listom   z 25.   marca   1992   upovedomil   okresný   súd,   že bezvýsledne   vyzval   účastníkov   konania   na   predloženie   podkladov   pre   vypracovanie znaleckého   posudku.   Na   základe   výzvy   okresného   súdu   z 24. apríla   1992   vypravenej 14. júla 1992 bol podľa tvrdenia vtedajšej predsedníčky okresného súdu spisový materiál súdnym   znalcom   okresnému   súdu   vrátený   3. septembra 1992.   Predsedníčka   senátu pokynom súdnej kancelárii z 9. septembra 1992 uložila zaslať výzvu účastníkom konania na predloženie dokladov požadovaných súdnym znalcom, no odporca na výzvu nereagoval. Dôvodom nekonania okresného súdu v ďalšom období malo byť preloženie predsedníčky senátu na Obvodný súd Bratislava 5. S účinnosťou od 1. februára 1993 bola vec pridelená senátu   JUDr.   H.   H.,   ktorá   listom   z   29.   marca   1993   opätovne vyzvala odporcu,   ako   aj Slovenské vodárne a kanalizácie, š. p., Banská Bystrica na zaslanie dokladov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku.

Z odpovede bývalej predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 39/94 z 5. apríla 1994 na sťažnosť   sťažovateľa   na prieťahy   v konaní z   23.   marca   1994   vyplýva,   že   podklady potrebné na vypracovanie znaleckého posudku boli okresnému súdu predložené 1. apríla 1993. V uvedenej odpovedi sa taktiež uvádza: „Ďalej z obsahu spisu som zistila, že pri pojednávaní   predmetnej   veci   sa   v konaní   vystriedal   štvrtý   predseda   senátu   v poradí, naposledy   JUDr.   D.   M.   Nedoriešené   personálne   obsadenie   súdu   a z toho   vyplývajúca vysoká zaťaženosť je hlavnou príčinou prečo sa vo veci plynule nekoná.“

V odpovedi   sp.   zn.   Spr.   175/94   z 26.   januára   1995   na   sťažnosť   sťažovateľa na prieťahy v konaniach vedených na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 87/89, 8 C 260/91 a 12 C 149/90 z 11. novembra 1994 predsedníčka okresného súdu uviedla: „Prešetrením som   zistila   vo   všetkých   uvedených   právnych   veciach   prieťahy   za   ktoré   sa   Vám   v mene orgánu štátnej správy ospravedlňujem. (...) Vo veci sp. zn. 8 C 87/89 podľa vyjadrenia konajúcej sudkyne termín pojednávania bude určený v priebehu mesiaca marec 1995. (...)“

Zo zápisnice Okresného súdu Zvolen sp. zn. CD 139/95 z 18. októbra 1995 vyplýva, že na základe dožiadania okresného súdu bol v uvedený deň opätovne vypočutý svedok Ing. P. S..

V odpovedi   sp.   zn.   Spr.   2037/97   z 30.   decembra   1998   na   sťažnosť   sťažovateľa na prieťahy   v konaní   sp.   zn.   8   C   87/89   JUDr.   K.   F.   poverená   výkonom   funkcie predsedníčky okresného súdu vyhodnotila sťažnosť ako nedôvodnú s odôvodnením: „Spis sa nachádza u znalca od 24. januára 1996, znalec je urgovaný o vrátenie spisu, doposiaľ ho nevrátil.“

Z rekonštruovaného   spisu   vyplýva,   že   predsedníčka   senátu,   ktorému   bola   vec pridelená,   pokynom   súdnej   kancelárii   z 23.   januára   1996   uložila   zaslať   opätovne   spis súdnemu znalcovi Ing. J. S., CSc., na vyhotovenie znaleckého posudku v lehote 60 dní na základe pôvodného uznesenia okresného súdu sp. zn. 8 C 87/89 z 11. decembra 1991.

Pokynom   súdnej   kancelárii   z   5.   júna   1996   uložila   predsedníčka   senátu   urgovať súdneho znalca na zaslanie znaleckého posudku. Urgencia bola súdnemu znalcovi podľa doručenky doručená 24. júna 1996.

Pokynom súdnej kancelárii zo 16. októbra 1996 uložila predsedníčka senátu vyzvať súdneho znalca, aby oznámil, v akom štádiu sa nachádza vyhotovenie znaleckého posudku (v lehote 30 dní). Uvedenú výzvu súdny znalec podľa doručenky prevzal 31. októbra 1996.Dňa 8. januára 1997 uložila predsedníčka senátu súdnej kancelárii urgovať odpoveď od súdneho znalca na výzvu okresného súdu zo 16. októbra 1996 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty 5 000 Sk. Urgenciu súdny znalec v odbernej lehote neprevzal (zásielka bola okresnému súdu doručená späť 10. februára 1997 s označením „adresát nezastihnutý“).

Opakovane dala predsedníčka senátu zaslať list z 8. januára 1997 na adresu súdneho znalca   pokynom   z 3.   júna 1997.   List   sa   vrátil   späť nedoručený   27. júna 1996,   pretože adresát sa z adresy, na ktorú bol list zaslaný, odsťahoval.

Pokynom z 2. októbra 1997 nechala predsedníčka senátu doručiť opätovne prípis z 8.   januára   1997   na   novú   adresu   znalca.   Súdny   znalec   uvedený   list   prevzal   podľa doručenky 3. decembra 1997.

Pokynom súdnej kancelárii z 19. marca 1998 uložila predsedníčka senátu urgovať súdneho   znalca   na   zaslanie   spisového   materiálu   a vyhotovenie   posudku   pod   hrozbou uloženia poriadkovej pokuty v lehote 30 dní. Uvedenú urgenciu prevzal súdny znalec podľa dátumu uvedeného na doručenke 27. mája 1998.

Dňa 1. júna 1998 bola okresnému súdu doručená odpoveď súdneho znalca Ing. J. S., CSc., z 29. mája 1998, v ktorej uviedol, že spis vrátil na pošte a znalecký posudok nemôže zo zdravotných dôvodov vyhotoviť.

Predsedníčka   senátu   dala   3.   júna   1998   pokyn   súdnej   kancelárii   predložiť   jej predmetnú vec „až po založení spisu“.

Sťažovateľ listom zo 17. novembra 1998 doručeným okresnému súdu 19. novembra 1998 urgoval ďalší postup v predmetnej veci.

Na základe nových pokynov z 23. novembra 1998 súdna kancelária zisťovala, kde sa spis vo veci sp. zn. 8 C 87/89 nachádza (či nebol pripojený omylom k iným spisovým materiálom,   či   nie   je   v archíve),   a zaslala   súdnemu   znalcovi   výzvu   na   predloženie podacieho   lístka   a oznámenie   adresy   pošty,   na   ktorej   spis   zasielal   späť,   ako   aj   na oznámenie, či zásielku reklamoval. Uvedený súdny spis sp. zn. 8 C 89/87 bol 30. novembra 1998 vyžiadaný na predloženie z archívu. Pracovníčka súdu 1. decembra 1998 oznámila, že uvedený spis sa v archíve nenachádza. Výzva súdnemu znalcovi bola doručená 2. decembra 1998.   Znalec   Ing.   J.   S.,   CSc.,   odpovedal   na   túto   výzvu   listom   z 12.   decembra   1998 doručeným okresnému súdu 15. decembra 1998.

Na základe pokynu predsedníčky senátu z 9. februára 1999 okresný súd opätovne vyzval znalca na predloženie podacieho lístka z pošty, na ktorej predmetný spisový materiál zasielal. Výzva bola podľa doručenky súdnemu znalcovi doručená 23. februára 1999.

Listom z 20. apríla 1999 oznámil podpredseda okresného súdu predsedníčke senátu, že v súvislosti s prešetrením sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní sp. zn. 8 C 87/89 zistil,   že   predmetný   spis   je   od   24.   januára   1996   u súdneho   znalca   kvôli   vypracovaniu znaleckého   posudku.   Podpredseda   okresného   súdu   žiadal   vo   veci   zabezpečiť „bezprieťahové konanie“,   ktoré bude on sám v mesačných intervaloch sledovať, pretože, ako uviedol, „takýto postup znalca spôsobuje neakceptovateľný prieťah v konaní“.

Dňa 22. apríla 1999 uložila predsedníčka senátu súdnej kancelárii urgovať súdneho znalca   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej   pokuty   a prípadného   predvedenia   na   zaslanie podacieho   lístka   pošty   (výzva   bola   znalcovi   doručená   6.   mája   1999),   vytýčila   termín pojednávania vo veci na 26. máj 1999 a nechala predvolať sťažovateľa, ktorého zároveň vyzvala na predloženie listín týkajúcich sa predmetného sporu z dôvodu rekonštrukcie spisu (sťažovateľovi bolo predvolanie doručené 7. mája 1999).

Ing. J. S., CSc., listom z 10. mája 1999 doručeným okresnému súdu 12. mája 1999 oznámil, že podací lístok nemá, spisový materiál obratom odovzdal na pošte č. 34   v B. a z vážnych zdravotných dôvodov, ktoré opísal, sa nemôže dostaviť ani na okresný súd.Na pojednávaní 26. mája 1999 nariadil okresný súd uznesením v predmetnej veci rekonštrukciu spisu a súčasne prevzal od účastníkov listiny týkajúce sa veci, ktoré mali k dispozícii.

Pokynmi súdnej kancelárii z 30. júna 1999 bol spis daný na lehotu 3 týždne. Ďalším pokynom z 23. septembra 1999 vo veci konajúca sudkyňa vytýčila termín pojednávania vo veci na 27. september 1999 bez predvolania účastníkov.

Na   pojednávaní   27.   septembra   1999   vyhlásil   okresný   súd   uznesenie   sp.   zn. 8 C 87/89,   ktorým   konanie   v predmetnej   veci   zastavil,   pretože   po   strate   spisu   súdnym znalcom Ing. J. S., CSc., sa nepodarilo spis zrekonštruovať vyžiadaním listín od účastníkov konania ani iným spôsobom. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 17. novembra 1999 a odporcovi 12. novembra 1999.

Proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   8   C   87/89   z 27.   septembra   1999   podal sťažovateľ 19. novembra 1999 odvolanie.

Predsedníčka senátu pokynom súdnej kancelárii z 24. novembra 1999 uložila vyzvať odporcu, aby sa k odvolaniu vyjadril v lehote 3 dní a predložiť spis spolu s predkladacou správou   na   rozhodnutie   odvolaciemu   súdu.   Výzva   spolu   s odvolaním   bola   odporcovi doručená 2. decembra 1999. Odporca sa k odvolaniu vyjadril listom z 3. decembra 1999 doručeným   okresnému   súdu   8.   decembra   1999.   Spisový   materiál   bol   Krajskému   súdu v Bratislave predložený 14. decembra 1999.

Uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   sp.   zn.   16   Co   489/99   z 28.   apríla   2000 doručeným   okresnému   súdu   18.   júla   2000   bolo   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sa okrem iného uvádza: „Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 písm. c) O. s. p., keď odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je absolútne nesprávne a v rozpore s vyhláškou MS SR č. 66/1992 Zb. o spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení zák. č. 18/1993 Z. z. a č. 163/1995 Z. z., ktorú si mal súd prvého stupňa osvojiť pri svojom   postupe   pri   rekonštrukcii   spisu,   o ktorej   rozhodol   dňa   26.   5.   1995   uznesením (čl. 162), avšak bez toho, aby sa riadil ustanovením § 26 cit. vyhlášky, v ktorom je upravený celý postup súdu pri rekonštrukcii spisu, konanie vo veci zastavil pre nedostatok podmienok konania (§ 103, § 104 ods. 1 O. s. p.), nakoľko sa súdu nepodarilo spis napriek výzvam zrekonštruovať.   (...)   Súd   prvého   stupňa   podľa   citovaného   ustanovenia   vyhlášky nepostupoval, keď nevyhotovil zápisnicu, v ktorej by uviedol výsledky svojich šetrení, ktoré mal vykonať, pričom navrhovateľ bol v tomto smere primerane aktívny. Takýto postup súdu je nesprávny, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (...).“

Rozhodnutie   odvolacieho   súdu   bolo   odporcovi   doručené   27.   júla   2000 a sťažovateľovi 11. augusta 2000.

Listom z 24. januára 2001 doručeným okresnému súdu 26. januára 2001 sťažovateľ urgoval ďalší postup v konaní a rozhodnutie vo veci.

Začiatkom   januára   2001   došlo   k prerozdeleniu   spisov   súdneho   oddelenia   „8   C“, pričom predmetný spis bol pridelený JUDr. B. B., ktorá ho fyzicky prevzala 17. januára 2001, o čom vykonala v spise úradný záznam z 3. júla 2001.

Dňa 13. augusta 2001 vykonala uvedená sudkyňa šetrenie v záznamoch registrov súdneho oddelenia „8 C“ a „Nc“, ako aj v pomocných registroch ZO – kancelárie 8 C rokov 1989 až 2001 a o svojich zisteniach vyhotovila úradný záznam.

Za účelom rekonštrukcie spisového materiálu v predmetnej veci okresný súd zaslal 14. augusta 2001 dožiadanie Okresnému súdu Zvolen, ďalej vyzval účastníkov konania na zaslanie listín vzťahujúcich sa na vec a vyžiadal výpis z obchodného registra týkajúci sa subjektu,   ktorý   bol   okresným   súdom   ako   prvý   ustanovený na vypracovanie   znaleckého posudku. Odpovede boli okresnému súdu doručené v septembri 2001.

Pokynom súdnej kancelárii z 26. októbra 2001 nechala vo veci konajúca sudkyňa vyhotoviť dožiadanie na Okresný súd Zvolen za účelom vypočutia sťažovateľa. Dožiadanie bolo okresným súdom vybavené 13. decembra 2001.

Dňa   15.   januára   2002   uložila   vo   veci   konajúca   sudkyňa   predvolať   na   výsluch, ktorého termín stanovila na 15. február 2002, odporcu a súčasne ho vyzvala na predloženie všetkých listinných dôkazov týkajúcich sa zákazky č. V 599-49-60197/2200.

V rámci   informatívneho   výsluchu   15.   februára   2002   právny   zástupca   odporcu uviedol, že z dôvodu skartácie materiálov po uplynutí 10 rokov nemôže do spisu poskytnúť žiadne listinné dôkazy o zákazke č. V 599-49-60197/2200.

Listom z 20. februára 2002 doručeným okresnému súdu 21. februára 2002 navrhol odporca vysporiadať predmetnú vec súdnym zmierom za podmienok stanovených v tomto liste.

Sťažovateľ listom doručeným okresnému súdu 4. marca 2002 reagujúc na výzvu okresného   súdu   z 22.   februára   2002   odmietol   podmienky   súdneho   zmieru   navrhnutého odporcom a formuloval v ňom vlastné podmienky prípadného uzavretia súdneho zmieru.

Dňa   28.   marca   2002   vyhotovil   okresný   súd   zápisnicu   o rekonštrukcii   spisu sp. zn. 8 C 87/89 a spolu s výzvou na vznesenie námietok ju doručil sťažovateľovi 6. mája 2002 a odporcovi 3. mája 2002. Sťažovateľ podal 14. mája 2002 proti zápisnici námietky.

Pokynom   súdnej   kancelárii   z 12.   júna   2002   nechala   vo   veci   konajúca   sudkyňa pripojiť k rekonštruovanému spisu sp. zn. 8 C 87/89 spis sp. zn. 8 C 260/91. Dňa 1. augusta 2002 vyhotovila úradný záznam, podľa ktorého sa v spise sp. zn. 8 C 260/91 pôvodný spis sp. zn. 8 C 87/89 nenachádza.

Uznesením č. k. 8 C 87/89-212 z 2. augusta 2002 okresný súd konanie zastavil. Rozhodnutie bolo odporcovi doručené 16. augusta 2002 a sťažovateľ si zásielku uloženú na pošte 19. augusta 2002 v odbernej lehote neprevzal.

III.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdneho orgánu, pričom k naplneniu tohto práva dochádza až právoplatným súdnym rozhodnutím (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97). Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a tým   aj   porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu 1. podľa právnej a faktickej zložitosti veci, 2. podľa správania účastníka konania a 3. podľa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98).

Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 87/89 začalo 29. mája 1989. Uznesenie okresného súdu z 2. augusta 2002 o zastavení konania vedeného pod sp. zn. 8 C 87/89   nadobudlo   právoplatnosť   6.   septembra   2002.   Okresný   súd   teda   po   viac   ako 13 rokoch predmetné konanie zastavil z dôvodu, že súdny spis týkajúci sa uvedenej veci, ktorého stratu podľa jeho zistení zavinil súdny znalec, sa nepodarilo zrekonštruovať.

Napriek   tomu,   že   jurisdikcia   ústavného   súdu   („rationae   temporis“)   sa   vzťahuje na obdobie   po   15.   februári   1993,   v rámci   posúdenia   základnej   otázky   –   či   sa   vec sťažovateľa prerokovala na okresnom súde v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy bez zbytočných prieťahov – treba prihliadnuť aj na deň začatia konania na okresnom súde a dobu, ktorá v konaní uplynula do 15. februára 1993 (III. ÚS 18/00).

1. Predmetom   konania   sp.   zn.   8   C   87/89   vedeného   na   okresnom   súde   boli sťažovateľom uplatnené mzdové nároky voči odporcovi ako bývalému zamestnávateľovi. Predbežnou otázkou, ktorú okresný súd vzhľadom na okolnosti daného prípadu riešil, bolo posúdenie   kvality   a rozsahu   práce   vykonanej   sťažovateľom   pre   odporcu   v súvislosti so zákazkou   č.:   V 599-49-60197/2200   pre   odberateľa   -   Stredoslovenské   vodárne a kanalizácie, š. p., Banská Bystrica, ktoré si vyžadovalo znalecké dokazovanie, čo svedčí o určitej skutkovej zložitosti veci už aj s ohľadom na vrátenie spisu prvým z ustanovených súdnych   znalcov   a avizovanú   potrebu   doplniť   podklady   pre   vypracovanie   znaleckého posudku zo strany druhého súdneho znalca ustanoveného v predmetnej veci.

V tejto súvislosti však ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje   sudcu   ústavnej   zodpovednosti   za   prieťahy   v konaní   zapríčinené   nesprávnou organizáciou   práce   alebo   inými   nedostatkami   v činnosti   súdu   vrátane   jeho   nečinnosti (mutatis mutandis I. ÚS 47/96).

Ústavný súd po preskúmaní priebehu posudzovaného konania dospel k záveru, že jeho   dĺžka,   ako   aj   stav,   v akom   sa   predmetná   vec   v čase   podania   ústavnej   sťažnosti, nachádzala, nie sú zapríčinené osobitnou právnou alebo skutkovou zložitosťou veci, ale inými skutočnosťami, ktoré sa v podstatnej miere týkajú aj samotného postupu okresného súdu v posudzovanom konaní.

2. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľa (ako žalobcu) v konaní pred okresným súdom bolo počas celej doby konania aktívne. Sťažovateľ reagoval na výzvy okresného   súdu,   poskytoval   mu   potrebnú   súčinnosť,   predkladal   listiny,   na   predloženie ktorých bol okresným súdom vyzvaný a ktoré mal k dispozícii. Správanie sťažovateľa teda neovplyvnilo   dĺžku   posudzovaného   konania   tak,   aby   mu   bolo   možné   pričítať   podiel na stave, v akom sa predmetná vec v čase podania ústavnej sťažnosti nachádzala.

3.   Ďalším   kritériom,   ktoré   ústavný   súd   pri   posudzovaní   sťažnosti   sťažovateľa aplikoval, bol postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 87/89.

Z listu   predsedníčky   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr.   175/94   z 26.   januára   1995 vyplýva, že v priebehu roka 1994 okresný súd vo veci plynulo nekonal.

Aj keď podklady potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku okresný súd zadovážil   ešte   začiatkom   apríla   1994,   spisový   materiál   na   vypracovanie   znaleckého posudku zaslal opätovne súdnemu znalcovi až v januári 1996 (takmer po dvoch rokoch). Lehota, v ktorej okresný súd uložil súdnemu znalcovi vypracovať znalecký posudok, bola 60 dní. Okresný súd však začal znalca v uvedenej veci urgovať až v júni 1996 a k hrozbe uloženia poriadkovej pokuty pristúpil až po uplynutí doby takmer jedného roka od zaslania spisu   súdnemu   znalcovi,   hoci   znalec   na   výzvy   okresného   súdu   žiadnym   spôsobom nereagoval. Výzvy zasielané okresným súdom súdnemu znalcovi v roku 1997 (január a jún) znalec   už   neprevzal.   Po   zistení   jeho   novej   adresy   mu   bola   zaslaná   ďalšia   výzva na predloženie   znaleckého   posudku   v októbri   1997.   K využitiu   poriadkových   opatrení s cieľom zabezpečiť plynulý postup v konaní však okresný súd nepristúpil.

O prieťahoch   v súdnom   konaní   možno   podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu hovoriť vtedy, ak súd vôbec nevyužije tie procesné alebo iné prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale tiež „rýchlej“ ochrany práv účastníkov súdneho konania, prípadne   ak   k ich   použitiu   siahne   vtedy,   keď   je   ich   skutočný   príspevok   (účinok) k dosiahnutiu tohto účelu súdneho konania vylúčený, prípadne je značne minimalizovaný (I. ÚS 57/97).

Všeobecný   súd   vzhľadom   na   jeho   povinnosť   organizovať   svoj   procesný   postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných   prostriedkov,   ktoré   mu   na   tento   účel   zákon   zveruje   (vrátane   poriadkových opatrení v zmysle § 53 Občianskeho súdneho poriadku), aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný   súd   v tomto   zmysle   v rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosť   aj   za zabezpečenie efektívneho postupu znalca (mutatis mutandis III. ÚS 111/01).

Zaslanie   troch   výziev   súdnemu   znalcovi   na   predloženie   znaleckého   posudku v priebehu kalendárneho roka (1997) bez využitia poriadkových opatrení v zmysle § 53 Občianskeho súdneho poriadku v čase, keď konanie prebiehalo už siedmy rok (znalecké dokazovanie prebiehalo piaty rok), nemožno označiť za postup smerujúci účinne a efektívne k odstráneniu   právnej   neistoty   účastníkov   konania   ohľadom   tých   práv,   ktoré   boli predmetom sporu.

Po   zaslaní   ďalšej   výzvy   na   predloženie   znaleckého   posudku   v roku   1998   súdny znalec 1. júna 1998 okresnému súdu odpovedal, že spis vrátil na pošte a znalecký posudok nemôže vyhotoviť. Okresný súd však začal zisťovať, kde sa predmetný spis nachádza, až koncom novembra 1998.

Postup okresného súdu v posudzovanom konaní od apríla 1994 do novembra 1998 (spolu   cca   štyri   roky   a sedem   mesiacov)   bol   podľa   zistenia   ústavného   súdu   poznačený zbytočnými   prieťahmi v konaní a znamenal v konečnom   dôsledku   porušenie   základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na pojednávaní 26. mája 1999 nariadil okresný súd uznesením v predmetnej veci rekonštrukciu spisu a súčasne prevzal od účastníkov konania listiny týkajúce sa veci, ktoré mali k dispozícii.   Uznesením sp. zn. 8 C 87/89 z 27. septembra 1999 konanie zastavil, pretože po strate spisu sa tento nepodarilo zrekonštruovať.

Krajský súd v Bratislave však uznesením sp. zn. 16 Co 489/99 z 28. apríla 2000 zrušil   uznesenie   okresného   súdu   z 27.   septembra   1999   ako „absolútne   nesprávne“ z dôvodu, že okresný súd nepostupoval pri rekonštrukcii súdneho spisu v súlade s § 26 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku   pre   okresné   a krajské   súdy   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška č. 66/1992 Zb.“) upravujúcim uvedený postup.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave a príslušný spisový materiál boli okresnému súdu doručené 18. júla 2000.

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   sa   správanie   štátneho   orgánu,   ktoré zapríčiňuje zbytočný prieťah, obvykle prejavuje nečinnosťou orgánu s právomocou konať o veci. Pre splnenie účelu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je však právne   významné   akékoľvek   správanie   štátneho   orgánu.   To   znamená,   že aj   nesprávna činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva podľa čl. 48 ods. 2, ak činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty ohľadne tých práv, kvôli ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol (II. ÚS 33/99).

Nesprávny   procesný   postup   okresného   súdu   v období   po   26.   máji   1999   (do 27. septembra 1999) nemožno považovať za efektívny a účelný postup v záujme vytvorenia podmienok pre konečné rozhodnutie vo veci. Náprava procesného pochybenia okresného súdu si navyše vyžiadala ďalšie obdobie do 18. júla 2000 (spolu takmer rok a dva mesiace), čo   nepochybne prispelo   k celkovej   dĺžke prerokovania predmetnej   veci,   ktorú   nemožno považovať   z hľadiska   ústavou   garantovaného   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov za primeranú.

Za ústavne akceptovateľnú v tomto kontexte nemohol ústavný súd považovať ani neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu v nasledujúcom období od 11. augusta 2000, keď bolo   uznesenie   Krajského   súdu   v Bratislave   doručené   všetkým   účastníkom   konania, do 13. augusta 2001, keď okresný súd vykonal šetrenie v súlade s § 26 vyhlášky č. 66/1992 Zb. (spolu cca jeden rok).

Z celkovej doby konania, ktorá predstavuje viac ako trinásť rokov, celková dĺžka období,   ktoré   boli   podľa   zistenia   ústavného   súdu   poznačené   zbytočnými   prieťahmi v konaní, presahuje polovicu uvedenej doby (cca 6 rokov a 9 mesiacov).

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   dospel   ústavný   súd   k jednoznačnému   záveru o porušení   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 87/89.

Ústavný   súd   neakceptoval   námietku   okresného   súdu,   že   sťažnosť   sťažovateľa (okresný súd mal na mysli podanie právneho zástupcu sťažovateľa zo 14. januára 2003) bola podaná po právoplatnom zastavení konania (6. septembra 2002).

Podľa § 18 ods. 1 písm. f) zákona o ústavnom súde začne ústavný súd konanie, ak návrh   podá   každý,   o   ktorého   práve   sa   má   konať   v   prípadoch   ustanovených   v   čl.   127 a čl. 127a ústavy. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia konanie sa začína dňom doručenia návrhu ústavnému súdu.

Sťažovateľ   sa   na   ústavný   súd   obrátil   podaním   z 12.   augusta   2002   doručeným ústavnému súdu 14. augusta 2002. Ústavný súd následne uznesením č. k. III. ÚS 174/02-16 z 27.   novembra   2002   vyhovel   žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ktorý podaním zo 14. januára 2003 odstránil nedostatky sťažnosti,   v dôsledku   čoho   ústavný   súd   prijal   19.   februára   2003   uznesením   č.   k. III. ÚS 174/02-27 sťažnosť na ďalšie konanie.

Podaním zo 14. januára 2003 teda právny zástupca sťažovateľa iba doplnil sťažnosť sťažovateľa z 12. augusta 2002, ktorá bola ústavnému súdu doručená 14. augusta 2002, t. j. pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia okresného súdu o zastavení konania.  

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o priznanie   finančného   zadosťučinenia vo výške 60 000 Sk poukazujúc na svoje obavy o konečný efekt súdneho konania vzhľadom na jeho dĺžku.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   má   primerané   finančné zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Súčasťou   zadosťučinenia   sťažovateľa   je   aj   samotné   deklarovanie   porušenia   jeho, práv.   Keďže   porušenie   základných   práv sťažovateľa,   ktoré ústavný súd   zistil,   nemožno napraviť obnovením   stavu   pred   ich   porušením   a výrok   ústavného súdu   deklarujúci   toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   zmiernenie   nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (II. ÚS 58/02).

Ústavný   súd   považoval   v posudzovanom   prípade   za   primerané   priznať   sumu 60 000 Sk. Podľa názoru ústavného súdu nemožno od fyzickej osoby spravodlivo žiadať, aby   čakala   na   výsledok   pracovnoprávneho   sporu   viac   ako   trinásť   rokov   (odhliadnuc od konečného   výsledku   súdneho   konania   v danom   prípade).   Postup   okresného   súdu v posudzovanom   konaní   oprávnene   vzbudzoval   v sťažovateľovi   pocity   obáv   a márnosti vo vzťahu   k súdnej   ochrane   poskytovanej   okresným   súdom,   ale   aj   pocity „netransparentnosti“ jeho postupu, o ktorých sa sťažovateľ zmienil v podaní z 12. augusta 2002.

Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci zo strany advokáta ustanoveného ústavným súdom.

Právny   zástupca   sťažovateľa   uplatnil   trovy   právneho   zastúpenia   podľa   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len   „vyhláška   č.   163/2002   Z.   z.“) vo výške 2 x 4 270 Sk a dvakrát hodnotu paušálnej náhrady vo výške 2 x 128 Sk vrátane 14% DPH, spolu 10 027,40 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 22 a § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   namieta, v zásade   nie   je   oceniteľný   peniazmi.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2003 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4   270 Sk (základom   pre   výpočet   je priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2002 vo výške 12 811 Sk) a hodnota režijného paušálu 128 Sk.

Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2003 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane   prvej   porady   s klientom   a   písomné   podanie)   patrí   odmena   v sume   v sume 2 x 4 270 Sk. Podľa § 22 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznáva sa mu pri určení náhrady trov konania odmena zvýšená o daň z pridanej hodnoty spolu 9 740 Sk (s prihliadnutím na zaokrúhlenie podľa § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z.). Ku každému z úkonov právnych služieb patrí režijný paušál vo výške 128 Sk. Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú preto celkom sumu 9 996 Sk. Keďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil Kancelárii ústavného súdu uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 9 996 Sk.

Podľa   ustanovenia   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   sa   na   konanie pred   ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Podľa   §   148   ods.   1   OSP   štát   má   podľa   výsledkov   konania   proti   účastníkom   právo na náhradu   trov   konania, ktoré platil,   pokiaľ   u nich   nie sú   predpoklady   na oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu povinnosť   uhradiť   štátu   trovy   právneho   zastúpenia   na   účet   ústavného   súdu   do   15   dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 149 ods. 2 OSP).

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2003