SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 173/2015-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015prerokoval podanie JUDr. Daniely Švecovej,   predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky, č. k. KP 3/2014-41 z 5. novembra 2014, ktorým namieta   predpojatosť sudcovÚstavného   súdu Slovenskej   republiky   JUDr.   Lajosa   Mészárosa,   JUDr.   Sergeja   Kohutaa JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republikypod sp. zn. II. ÚS 475/2014, a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Lajos   Mészáros,   Sergej   Kohuta Ľudmila Gajdošíková n i e   s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenomÚstavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 475/2014.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo19. novembra 2014 doručené podanie JUDr. Daniely Švecovej (ďalej len „navrhovateľka“),predsedníčky   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“),   č.   k.KP 3/2014-41 z 5. novembra 2014, ktorým vzniesla námietku predpojatosti voči sudcomústavného súdu JUDr. Lajosovi Mészárosovi, JUDr. Sergejovi Kohutovi a JUDr. ĽudmileGajdošíkovej   vo   veci   sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“),   protinajvyššiemu súdu vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 475/2014. Sťažovateľ v tomtokonaní namieta porušenie v petite označených práv postupom (okrem iného) najvyššiehosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 TdoV 12/2013 a jeho uznesením z 21. novembra2013.

2. V úvode svojho podania navrhovateľka uviedla: „v konaní o sťažnosti

navrhujem, aby Najvyšší súd v zmysle § 28 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde") bývalý predseda Najvyššieho súdu SR vyhlásil, že pre predpojatosť odmieta sudcov JUDr. Lajosa Meszárosa, JUDr. Sergeja Kohúta a JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú.

V prejednávanej veci ⬛⬛⬛⬛, sp. zn. 2 TdoV 12/2013 bol predsedom senátu a je všeobecne známy negatívny vzťah týchto sudcov vo vzťahu k jeho osobe.“

3. V ďalšej   časti   podania   námietku   predpojatosti   voči   všetkým   trom   sudcomnavrhovateľka odôvodnila v podstatnom takto: „Predseda Najvyššieho súdu som v minulosti podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania   trestného   činu   zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa,   v ktorých   som podrobne   poukázal   na   skutočnosti   týkajúce   sa   sudcov JUDr.   Lajosa   Meszárosa, JUDr. Sergeja Kohúta a JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej.“

A tiež, že „Je všeobecne známe, že opakovane a verejne poukazoval na viaceré pochybenia   dotknutých   sudcov.   Okrem   toho   ako   predseda   Najvyššieho   súdu   sa   listom z 20. marca 2012, sp. zn. KP 4/2010-117, obrátil na predsedníčku Ústavného súdu SR s viacerými výhradami proti nepravdivým tvrdeniam uvedeným v náleze II. ÚS 452/2010, ktoré smerovali proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sudca. Uvedené tiež vyvoláva pochybnosti   o   nestrannom   rozhodovaní   senátu   JUDr.   Mészárosa,   ktorý   sa   podieľal na rozhodovaní vo veci II. ÚS 452/2010.“.

4. Pokiaľ ide o sudcu Sergeja Kohuta, navrhovateľka odôvodnila jeho predpojatosť ajtým, «že v roku 2003 ako neúspešný kandidát na predsedu Najvyššieho súdu napadol voľbu predsedu   najvyššieho   súdu   na   túto   funkciu   sťažnosťou   na   Ústavnom   súde,   o   ktorej   aj Ústavný súd rozhodoval. Je všeobecne známe, že bol úspešným účastníkom tejto voľby. Sudca Kohút vyjadril svoju zaujatosť vo viacerých veciach bývalého predsedu najvyššieho súdu ako účastníka konania, kde mal byť tento sudca pôvodne členom senátu. Osobitne treba   zdôrazniť   a   upriamiť   pozornosť   na   to,   že   sudca   Kohút   na   vlastnú   žiadosť   bol uznesením Ústavného súdu č. III. ÚS 72/2007 z 3. apríla 2007 vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom pred Ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 467/2006. V tejto veci sa samotný sudca Kohút vyjadril takto: „(...) Ide o vec, v ktorej jedným z účastníkov konania je JUDr. Štefan Harabin, súčasný minister spravodlivosti.“»

5.   V závere   podania   navrhovateľka   zhrnula,   že „Okolnosti   uvedené   vo   vzťahu k sudcom JUDr.   Lajosovi   Meszárosovi,   JUDr.   Sergejovi   Kohútovi   a   JUDr.   Ľudmile Gajdošíkovej odôvodňujú   vznik   pochybností   objektívnej   povahy   o   ich   nepredpojatosti v zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde.“.

6.   Predseda   senátu   II.   ÚS   a zároveň   sudca   spravodajca   v predmetnej   veci   LajosMészáros listom z 25. februára 2015 oznámil predsedníčke ústavného súdu, že boli podanénámietky predpojatosti voči všetkým sudcom tohto senátu a zároveň priložil vyjadrenievšetkých dotknutých sudcov.

7. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej z 10. marca 2015 bolinámietky v súlade s čl. IV bod 1 písm. b) Rozvrhu práce ústavného súdu   na rok 2015pridelené   na   rozhodnutie   podľa   § 28   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   do   senátuIII. ÚS ústavného súdu.

8. Sudca Lajos Mészáros vo svojom vyjadrení z 25. februára 2015 k námietkamuviedol: «Pokiaľ sa v uvedenom podaní tvrdí, že námietka sa vznáša aj preto, lebo mám „negatívny vzťah“ k bývalému predsedovi najvyššieho súdu JUDr. Štefanovi Harabinovi (ktorý bol predsedom senátu v napadnutom konaní), toto tvrdenie nie je, ale ani nemôže byť ničím relevantným dôvodom podložené.  

Skutočnosť, že bývalý predseda najvyššieho súdu podal aj na mňa trestné oznámenie beriem ako realitu, a keďže nie som si vedomý toho, že by som sa dopustil akéhokoľvek trestného činu, neviem si predstaviť ani žiadne negatívne následky takéhoto oznámenia. Podstata   námietok   predpojatosti   vo   vzťahu   k mojej   osobe   spočíva   opakovane   aj v tom, že II. senát ústavného súdu, ktorého som členom, vo veci sp. zn. II. ÚS 452/2010 nerozhodol   podľa   predstáv   bývalého   predsedu   najvyššieho   súdu.   Nemienim   zachádzať do podrobností v súvislosti s týmto podaním, teda bez toho, aby som zachádzal do merita tejto   veci,   iba   poukazujem   nato,   že   ústavná   konformnosť   predmetného   rozhodnutia   je v zásade obhájená už aj súvisiacou analýzou nášho analytického oddelenia Spr 846/2013 z 10. septembra   2013.   Toto   rozhodnutie   bolo   vydané   na   základe   judikatúry   ostatných senátov ústavného súdu a v súlade s ňou, ako aj v súlade s judikatúrou ESĽP. Vo vzťahu k predmetným   námietkam   predpojatosti   považujem   za   zmysluplné   poukázať   už   iba na ustanovenie   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), podľa ktorého „ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (...).“ Podľa § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku „dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.“

Na   základe   uvedeného   zastávam   názor,   že   v danom   prípade   sú   námietky predpojatosti voči mojej osobe neopodstatnené a že vo veci vedenej pred ústavným súdom pod   sp.   zn.   II. ÚS 475/2014   neexistujú   dôvody   môjho   vylúčenia   z funkcie   sudcu v prerokúvanej veci v zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Prehlasujem, že v predmetnej veci sa necítim byť predpojatý ani pre pomer k veci ani pre pomer k účastníkom konania a ani k štatutárnemu zástupcovi.»

9. Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková vo svojom vyjadrení z 5. marca 2015 uviedla, žedôvody   predpojatosti   sú   v podaní   navrhovateľky   formulované   dosť   zmätočnea nezrozumiteľne, pričom citovala úvodné tri vety podania navrhovateľky. V ďalšej častivyjadrenia sudkyňa Ľudmila Gajdošíková prezentovala toto stanovisko:

«K námietkam mojej predpojatosti vznesenými JUDr. Štefanom Harabinom (časť textu námietky predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky totižto evokuje dojem, že ide v časti/čiastočne o námietku JUDr. Štefana Harabina) som sa vyjadrila už niekoľko desiatok ráz a príslušný senát o nich aj rozhodol.

Okrem   takto   formulovanej   námietky   predsedníčka   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky formuluje námietku predpojatosti voči mojej osobe dosť všeobecne a nie je mi známe, aké sú jej vlastné dôvody, pre ktoré vyhlasuje moju predpojatosť vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 475/2014.

V nadväznosti na uvedené oznamujem, že námietku predpojatosti voči mojej osobe uplatnenú predsedníčkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Danielou Švecovou považujem   za   nedôvodnú   a vyjadrujem   presvedčenie,   že   som   spôsobilá   a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato v súlade so sľubom, ktorý som podľa čl. 134 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zložila už dva razy.»

10. Sudca Sergej Kohut predložil listom z 3. marca 2015 toto vyjadrenie:„ ⬛⬛⬛⬛ nepoznám, nikdy som s ním nebol v styku a neviem o koho sa jedná, preto už z toho dôvodu sa necítim byť zaujatým vo veci výkonu sudcovskej funkcie. Predsedníčka uvedeného súdu však neuvádza ako dôvod mojej zaujatosti   nejaký môj vzťah k ⬛⬛⬛⬛, ale skutočnosti, ktoré s tým vôbec nesúvisia. Predmetom konania nie je subjekt Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale konkrétna osoba, čo nesúvisí s prejednávanou vecou. Túto skutočnosť by mala predsedníčka takéhoto súdu vedieť, ak napriek tomu uvádza zavádzajúce skutočnosti, potom hodnotím jej podanie ako vrcholne nekvalifikované, zavádzajúce a zaujaté voči mojej osobe, k čomu som jej nezadal žiadny dôvod. Preto pri opakovanom zavádzajúcom podnete proti mojej osobe budem postupovať právnymi krokmi aj ja proti predsedníčke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov sa necítim byť zaujatým vo veci a navrhujem, aby som nebol vylúčený   z výkonu   sudcovskej   funkcie   podľa   §   27   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“

11.   Podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sudca   je   vylúčený   z   výkonusudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkomkonania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

12. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, ženiektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniuo odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môžeju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.

13. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ak ide o rozhodovanie v senáteústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.

14. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu trebaposudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčeniaa správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   tedazisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčenáakákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, abyrozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, žesúd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujatoa neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažnépre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaképríležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súdmá právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

15. Ešte pred posúdením dôvodnosti samotných námietok predpojatosti dotknutýchsudcov   bolo   potrebné,   aby   sa   ústavný   súd   zaoberal   procesnými   podmienkami   konaniav zmysle § 20 ods. 1, § 25 ods. 2 a § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to najmä (i)formy a obsahu podania a (ii) aktívnej legitimácie.

16.   Podľa   §   20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   saústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha,odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

17. Aj keď v tomto prípade sa jedná „iba“ o procesný návrh, požiadavky plynúcez citovaného ustanovenia zákona sa, čo do formy a náležitostí obsahu, nepochybne vzťahujúaj na podania tohto typu.

Uvádzacia   veta   podania   navrhovateľky   (ktorá   by   mala   zrejme   byť   aj   návrhomna rozhodnutie,   pretože   ďalší   text   sa   zaoberá   už   iba   dôvodmi   vznesenej   námietkypredpojatosti sudcov) znie v podstatnom takto: „v konaní o sťažnosti navrhujem, aby Najvyšší súd v zmysle § 28 zákona č. 38/1993 Z. z. (...) bývalý predseda Najvyššieho   súdu   SR   vyhlásil,   že pre   predpojatosť   odmieta   sudcov   JUDr.   Lajosa Meszárosa, JUDr. Sergeja Kohúta a JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú“. Keďže ostatné formálnenáležitosti svedčia o tom, že ide o podanie navrhovateľky (ako štatutárneho orgánu) v menenajvyššieho súdu, z tejto formulácia (celkom nejasnej po gramatickej i sémantickej stránke)nemožno zreteľne odvodiť ani len to, či ide o odmietnutie sudcov najvyšším súdom (akoúčastníkom predmetného konania pred ústavným súdom) alebo jeho bývalým predsedom.Nezrozumiteľnosť podania v tomto smere (teda o čie podanie vlastne ide) podčiarkuje texttretieho   odseku,   úvod   ktorého   znie: „Predseda   Najvyššieho   súdu   som (sic   !;   pozn.)v minulosti podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky trestné oznámenia...“.

18. Podľa už citovaného § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnuť sudcupre predpojatosť môže iba účastník konania. V danej veci je okrem sťažovateľa účastníkomkonania najvyšší súd, v mene ktorého koná navrhovateľka ako štatutárny orgán. Všetkydôvody   uvedené   v podaní   sa   však   týkajú   vzťahu   bývalého   predsedu   najvyššieho   súdu,presnejšie, aj keď to explicitne v podaní nie je uvedené, JUDr. Štefana Harabina, ktorý bolaj predsedom senátu najvyššieho súdu v sťažnosti napadnutej veci, k dotknutým sudcomústavného súdu. K tomu je potrebné konštatovať, že JUDr. Štefan Harabin nezosobňujenajvyšší   súd,   ani   senát   najvyššieho   súdu,   ktorému   predsedal,   teda   nie   je   účastníkompredmetného konania pred ústavným súdom.

19. Z obsahu podania vyplýva, že ide o vyhlásenie o odmietnutí sudcov podľa § 28ods. 1 zákona o ústavnom súde a dôvody v ňom uvedené sa týkajú výlučne subjektívnehovzťahu JUDr. Štefana Harabina k nim. Poukazuje sa však v ňom prostredníctvom judikatúryEurópskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu a priamo v texte posledného odseku ajna   pravidlo   objektívnej   predpojatosti,   pričom   dôvody   pochybností   o nepredpojatostidotknutých   sudcov   by   mali   spočívať   práve   v uvedených   osobných   vzťahoch.   Ani   tátokonštrukcia   podania nezodpovedá všeobecným požiadavkám každého návrhu na začatiekonania pred ústavným súdom (§ 20 ods. 1 druhá veta zákona o ústavnom súde).

20.   Ústavný   súd   už   judikoval,   že   námietkový   proces   môže   začať,   prebiehaťa rozhodnutie ústavného súdu o ňom môže byť vydané len za splnenia určitých podmienokstanovených   procesným   právom   (procesné   podmienky).   Procesné   podmienky   možnovymedziť ako predpoklady prípustnosti vydania meritórneho rozhodnutia (hmotnoprávnejalebo procesnej povahy) v danej veci (m. m. I. ÚS 130/2010).

21. Nedostatky posudzovaného podania takého charakteru a rozsahu ako sú popísanév bodoch   15.   až   20.,   zvyčajne   vedú   v praxi   ústavného   súdu   k procesnému   odmietnutiunávrhu, či už z dôvodov nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí alebo ako podanézjavne neoprávnenou osobou.

22. V danom   prípade   však   ústavný   súd,   vychádzajúc   z celého   obsahu   podanianavrhovateľky, ale najmä v záujme zachovania právnej istoty všetkých účastníkov konaniao sťažnosti   sťažovateľa   z hľadiska   ochrany   základného   práva   na   spravodlivý   procesa na zákonného   sudcu,   posúdil   podanie   navrhovateľky   ako   podnet   na   preskúmanieexistencie   pochybností   o nepredpojatosti   dotknutých   sudcov   z objektívneho   hľadiskaz dôvodov v ňom uvedených.

23. Nosným dôvodom, z ktorého by sa mali odvodiť pochybnosti o nepredpojatostidotknutých sudcov je skutočnosť, že voči nim v minulosti bývalý predseda najvyššieho súdupodal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky trestné oznámenia, že je všeobecneznáme jeho opakované a verejné poukazovanie na viaceré ich pochybenia, a že je tiežvšeobecne známy negatívny vzťah týchto sudcov vo vzťahu k jeho osobe.

V spojení s početnými námietkami bývalého predseda najvyššieho súdu toho istéhorázu (okrem iného) aj voči dotknutým sudcom v tejto veci ústavný súd konštatuje, že tietovšeobecné tvrdenia nepostačujú na rozhodnutie o ich vylúčení z výkonu sudcovskej funkciev danej veci. Z iných rozhodnutí ústavného súdu je známe, že pochybností o nepredpojatostisudcu musia byť založené na existencii určitého dôvodu, vymedzeného takými konkrétneoznačenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nepredpojatosťreálne a objektívne pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu,pričom zároveň je potrebné zdôrazniť, že zákon o ústavnom súde nepozná „univerzálne“vylúčenie sudcu. Rozhodnutie o vylúčení sudcu sa vždy musí týkať len konkrétnej právnejveci prejednávanej ústavným súdom (pozri napr. I. ÚS 130/2010).

24. Pokiaľ ide o osobitný dôvod námietky týkajúci sa sudcu Lajosa Mészárosa a jehoúčasti na rozhodovaní vo veci sp. zn. II. ÚS 452/2010, ústavný súd pripomína, že podľa§ 14 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisovv spojení s § 31a zákona o ústavnom súde dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovanív iných veciach.

25. Dôvod   na   vylúčenie   sudcu   Sergeja   Kohuta   podporený   poukázaním   na   jehovylúčenie   z výkonu   sudcovskej   funkcie   vo   veci   Rvp   467/2006   na   základe   žiadostisamotného sudcu neobstojí, pretože v tejto veci bol účastníkom konania osobne bývalýpredseda najvyššieho súdu ako fyzická osoba, čo je úplne iná situácia.

26. Ústavný   súd   považuje   v uvedených   súvislostiach   (obsah   dôvodov   námietoka skutočnosti, o ktoré sa opierajú; pozri aj bod 23.) za potrebné zdôrazniť, že nemožnoakceptovať   taký   postup   ktoréhokoľvek   účastníka   konania   alebo   jeho   zástupcupred ústavným   súdom,   v rámci   ktorého   najprv   podrobí   kritike   (aj   verejnej)   niektorýchsudcov ústavného súdu, prípadne podá na ich osobu trestné oznámenie a neskôr namieta ichpredpojatosť   tvrdiac,   že   objektívne   existujú   pochybnosti   (tzv.   „zdanie“)   o ichnepredpojatosti, pretože jeho predchádzajúce iniciatívne atakovanie muselo v nich vyvolaťnepriateľstvo, či nevraživosť voči jeho osobe. Tento postup vybočuje z rámca nástrojov,ktorým   sa   zabezpečuje   nestranné   rozhodovanie   zákonného   sudcu,   ale   ide   už   o pokusúčastníka konania vyberať si sudcov, ktorí by mali v jeho veci (alebo dokonca v inej kauze)rozhodovať.

27. Zhrnúc   dôvody   uvedené   v predchádzajúcich   bodoch   s prihliadnutímna vyjadrenia všetkých dotknutých sudcov, ktorí svoju predpojatosť odmietajú, ako aj na to,že všetky dôvody uvedené v podaní navrhovateľky sa týkajú bývalého predsedu najvyššiehosúdu, ktorý nie je účastníkom predmetného konania pred ústavným súdom, ústavný súdrozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015