znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 172/08-23

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2008 vo veci   návrhu   JUDr.   J.   B.,   M.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. L.   S.,   Advokátska kancelária, K., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/127/07-K zo 17. januára 2008 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/127/07-K zo 17. januára 2008 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č. k. III. ÚS 172/08-13 z 27. mája 2008 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na konanie návrh JUDr. J. B. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/127/07-K zo 17. januára 2008 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“) podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len   „ústavný   zákon   o ochrane   verejného   záujmu“)   v spojení   s   §   73a   a   §   73b   zákona o ústavnom súde.

Z návrhu   vyplýva,   že   namietaným   rozhodnutím   uložil   výbor   navrhovateľovi   ako verejnému funkcionárovi [čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. g) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu] pokutu v sume 18 761 Sk, pretože porušil povinnosť podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, písomné oznámenie o vykonávaných funkciách,   zamestnaniach,   činnostiach   a o svojich   majetkových   pomeroch   (ďalej   aj „oznámenie“).   Táto   povinnosť   preňho   vyplývala   z ustanovenia   čl.   7   ods. 1   ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

V podanom návrhu navrhovateľ namieta, že si povinnosť uloženú ustanovením čl. 7 ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu,   a to   predloženie   oznámenia príslušnému orgánu v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie, splnil včas, čo odôvodňuje tak, že „Podľa článku 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy do 31.marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie...

Vychádzajúc   z citovaného   zákonného   ustanovenia   Výbor   Národnej   rady   SR   pre nezlučiteľnosť funkcií v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že pre určenie dátumu ujatia sa funkcie   je   rozhodné   vyjadrenie   predsedu S.   JUDr.   M.   K.,   podľa ktorého moje funkčné obdobie začalo plynúť dňom 29.6.2007.

Som toho názoru, že takýto záver nie je v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 citovaného zákona, ktorý predpokladá ujatie sa výkonu verejnej funkcie. Tvrdím, že som sa nemohol ujať faktického výkonu funkcie v období, keď nebola kreovaná súdna rada ako celok, a teda nemohla   vykonávať   svoje   právomoci.   Ako   som   uviedol   vo   svojom   stanovisku   zo   dňa 1.11.2007, septembrové zasadnutie súdnej rady bolo zrušené práve z dôvodu, že súdna rada nemala   zákonom   stanovený   počet   členov,   lebo   prezident   v tom   čase   ešte   nevymenoval ďalších   členov   rady.   Na   zasadnutí   S.   dňa   15.10.2007   bolo   prijaté   uznesenie,   ktoré konštatovalo, že sa jedná o prvé zasadnutie rady po tom, čo prezident Slovenskej republiky vymenoval potrebný počet členov, a preto tvrdím, že až na tomto zasadnutí som sa mohol ujať výkonu funkcie verejného funkcionára, tak ako to má na mysli ustanovenie článku 7 ods. 1 zákona č. 357/2004 Z.z.. Majetkové priznanie som podal 24.10.2007, čo je podľa môjho   názoru   v zákonom   stanovenej   30-dňovej   lehote,   a preto   z mojej   strany   nedošlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcich z citovaného článku.“

  Navrhovateľ rovnako namieta výšku uloženej pokuty argumentujúc porušením ustanovenia   čl.   9   ods.   16   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   z dôvodu,   že za výkon funkcie člena S. nepoberá žiaden príjem.

  V závere navrhovateľ uvádza: „Za nie bezvýznamnú považujem taktiež skutočnosť, že ako sudca Krajského súdu v Žiline z titulu svojej funkcie podávam každoročne majetkové priznanie, ktoré je prístupné verejnosti prostredníctvom internetu (doposiaľ som tak vždy urobil   v stanovenej   lehote,   i za   rozhodné   obdobie   roku   2006)   a aj   z tohto   pohľadu považujem sankciu za neprimeranú (v takýchto prípadoch by malo byť podľa môjho názoru rozlišované, či verejný funkcionár podal majetkové priznanie v súvislosti s výkonom inej funkcie, resp. doposiaľ nepodal žiadne majetkové priznanie).“  

Na   základe   všetkých   uvedených   skutočností   navrhovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd „rozhodnutie Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií, č.k. VP/127/07-, zo dňa 17.1.2007 zrušil“.

K návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. VP/127/07-K zo 6. mája 2008, ku ktorému pripojil aj originál príslušného na vec sa vzťahujúceho   spisu.   Vo   svojom   vyjadrení   uviedol,   že   sa   s argumentmi   navrhovateľa nestotožňuje z týchto dôvodov: «1. Výbor sa v konaní zaoberal skúmaním skutočností, kedy sa verejný funkcionár ujal výkonu verejnej funkcie a to i z dôvodu, že členovia s. sú do svojej funkcie ustanovení v rôznych lehotách a rôznym spôsobom. Z tohto dôvodu si výbor vyžiadal   vo   veci   stanovisko   predsedu   S.   M.   K.,   ktorý   listom   z 20.   decembra   2007 jednoznačne uviedol, že JUDr. J. B. bol dňa 24. mája 2007 zvolený za člena S. a jeho funkčné   obdobie   začalo   plynúť   dňom   29.   júna   2007.   Uvedená   skutočnosť   je   uvedená i v osvedčení o zvolení za člena S. z 28. mája 2007, ktoré verejný funkcionár osobne prevzal v uvedený deň, čo potvrdil aj svojim podpisom.

Ústavný zákon v čl. 2 ods. 1 písm. g) definuje verejného funkcionára ako „člen S.“ a nepodmieňuje túto skutočnosť ďalšími právnymi podmienkami. Z tohto dôvodu je právne irelevantné   tvrdenie   navrhovateľa   o tom,   kedy   súdna   rada   zasadala,   resp.   kedy   bola kompletná a ide len o účelovú obranu bez právnych dopadov na skutočnosť, že v konaní bolo   jednoznačne   preukázané,   že   verejný   funkcionár   si   nesplnil   povinnosti   vyplývajúce z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

2.   Pokiaľ   sa   týka   námietok   k určeniu   výšky   sankcie,   táto   bola   stanovená   plne v intenciách   čl.   9   ods.   16   ústavného   zákona.   Ako   vyplýva   z dôvodovej   správy k predmetnému   ústavnému   zákonu   (ústavný   zákon   č.   545/2005   Z.z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, predmetné ustanovenie čl. I, bod 14, čl. 9 ods. 16) je odôvodnený nasledovne: „K 1. I bod 14 Za   niektoré   funkcie   nepoberajú   verejní   funkcionári   ani   plat   ani   odmenu.   Preto sankcia   vo   výške   násobku   nuly   sa   míňa   účinkom.   V takomto   prípade,   ak   mesačný   plat verejného   funkcionára   voči   ktorému   sa   vedie   konanie   je   nižší   ako   priemerná   mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, sa pri výpočte výšky pokuty za mesačný plat považuje priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok. Toto ustanovenie by sa vzťahovalo iba na funkcionárov riešených výborom NR SR.

Väčšina verejných funkcionárov poberá za výkon svojej činnosti odmenu. Nie sú s inštitúciou, ktorú zastupujú v štandardnom pracovno-právnom vzťahu, kedy by sme mohli použiť termín „plat“.“ (text dôvodovej správy v prílohe 1).

Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že konajúci výbor rozhodol o výške sankcie plne v intenciách ustanovenia čl. 9 ods. 16 a bolo by naopak v rozpore so zásadou rovnosti, ak by výbor nemohol za hrubé porušenie ústavného zákona uložiť verejnému funkcionárovi sankciu, pretože nepoberanie odmeny za jej výkon nie je liberačným dôvodom na neuloženie sankcie.

3. K námietke, že verejný funkcionár podal tzv. „majetkové oznámenie“ ako sudca uvádzame,   že   ide   o zrejmé   nepochopenie   vážnosti   porušenia   povinnosti   verejným funkcionárom. Takéto oznámenie sa podáva na základe iného právneho predpisu a má iný obsah   ako   i právne   dopady   vrátane   sankcií   za   ich   nesplnenie   a výbor   k nim   nemohol prihliadnuť.»  

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   27.   augusta   2008   prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu navrhovateľ oznámil, že nevyužíva možnosť vyjadriť sa k stanovisku výboru.

II.

Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrenia výboru, z vyjadrenia navrhovateľa, ako   aj z obsahu   predložených   listinných   dôkazov   obsiahnutých   v spise   týkajúcom   sa konania vedeného výborom   proti   navrhovateľovi ústavný súd zistil   tento skutkový stav relevantný na posúdenie veci:

Navrhovateľ sa stal verejným funkcionárom na základe voľby sudcami Slovenskej republiky 14. mája 2007 s účinnosťou od 29. júna 2007.

Navrhovateľ   podal   oznámenie   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu 24. októbra 2007.

Výbor na svojej 12. schôdzi uznesením č. 497 z 24. októbra 2007 podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začal proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pre nesplnenie povinnosti podať do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Uvedenú skutočnosť oznámil výbor navrhovateľovi listom z 25. októbra 2007 doručeným 29. októbra 2007, v prílohe ktorého mu zaslal predmetné rozhodnutie a zároveň ho vyzval, aby sa k veci vyjadril.

Navrhovateľ sa vyjadril listom z 1. novembra 2007, v ktorom uviedol: «Podľa úst. čl. 7 odsek 1 ústavného zákona č. 357/2004 Verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomne oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie...

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladal som, že pre začiatok plynutia lehoty je rozhodujúci deň kedy došlo k faktickému ujatiu sa funkcie a preto som za tento deň považoval až deň prvého zasadnutia S. dňa 15.10.2007 na ktorom som si zároveň vyžiadal formuláre potrebné pre vyplnenie majetkového priznania. Na tomto zasadnutí bolo zároveň prijaté uznesenie, ktoré konštatovalo, že sa jedná o prvé zasadnutie (zasadnutie, ktoré sa malo uskutočniť v septembri 2007 bolo zrušené, s konštatovaním že S. nebola v tom čase kreovaná, lebo nemala dostatočný počet členov, keď prezident republiky v tom čase ešte   nevymenoval   členov   S.).   Majetkové   priznanie   som   následne   dňa   24.10.2007   zaslal výboru   pre   nezlučiteľnosť   funkcií,   kde   som   uviedol   deň   ujatia   sa   funkcie   15.10.2007 i s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti.

Ako   sudca   krajského   súdu   v Žiline   som   doposiaľ   vždy   v stanovenej   lehote   podal majetkové priznanie z titulu výkonu tejto funkcie, z mojej strany nikdy nedošlo k porušeniu tejto povinnosti a preto i pri posudzovaní tejto záležitosti by som Vás žiadal o zhovievavosť, keď k nedorozumeniu z mojej strany došlo zrejme i nejednotnosťou výkladu článku 7 odsek 1 pri formulácii týkajúcej sa ujatia funkcie (išlo tu o špecifickú situáciu, keď súdna rada bola kreovaná až po vymenovaní členov prezidentom SR).»  

Rozhodnutím   sp.   zn.   VP/127/07-K   zo   17.   januára   2008   výbor   konštatoval,   že navrhovateľ ako verejný funkcionár – člen S. – porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým, že nepodal písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 uvedeného ústavného zákona v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia výbor okrem iného uviedol: „Ústavný zákon č. 357/2004   Z.z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z. (ďalej „ústavný zákon“) v čl. 7 ods. 1 stanovuje verejným funkcionárom (čl. 2 ods. 1 ústavného zákona) povinnosť do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej   funkcie a počas jej výkonu vždy do 31.   marca podať   písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov orgánu určenému v čl. 7 ods. 5 tohto ústavného zákona.

Verejní funkcionári   v pôsobnosti   Výboru Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre nezlučiteľnosť   funkcií   (čl.   7   ods.   5   písm.   e)   ústavného   zákona)   sú   povinní   podať   toto oznámenie uvedenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Napriek tomu verejný funkcionár JUDr. J. B., člen S. nepodal predmetné oznámenie v súvislosti s ujatím sa funkcie verejného funkcionára v lehote uvedenej v ústavnom zákone (verejnej   funkcie   sa   ujal   29.6.2007,   oznámenie   mal   podať   do   29.7.2007   a podal   ho   až 24.10.2007).“

V odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval výbor aj na obranu navrhovateľa a v tejto súvislosti uviedol: „Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že obrana verejného funkcionára   nie   je   právne   relevantná,   pretože   pre   určenie   dátumu   ujatia   sa   funkcie   je rozhodné vyjadrenie   predsedu S. JUDr. M. K. pod č. 1 Ksr 407/07 z 20.12.2007, podľa ktorého funkčné obdobie menovaného verejného funkcionára začalo plynúť dňom 29. júna 2007. O účelovosti obrany verejného funkcionára svedčí fakt že o tejto skutočnosti vedel, keďže   dňa   28.5.2007   prevzal   osvedčenie   o zvolení   za   člena   S.,   ktoré   obsahuje   i deň účinnosti členstva, čo osvedčil i svojim podpisom.“

Rozhodnutie výboru sp. zn. VP/127/07-K zo 17. januára 2008 bolo navrhovateľovi doručené 25. januára 2008.

III.

Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie...

Podľa   čl. 2 ods.   1 písm. g)   v spojení s čl. 3 ods.   1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejným funkcionárom aj člen S. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky [čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu].

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené   týmto   ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   alebo   v   oznámení   podľa   čl.   7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.

Podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu na účely tohto ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie.

Podľa   čl. 9 ods.   16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v prípade,   ak mesačný plat verejného funkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán uvedený v čl. 9 ods. 1 písm. a), je nižší ako priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky   za   predchádzajúci   kalendárny   rok,   pri   výpočte   sumy   podľa   odseku   10   sa za mesačný plat považuje priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa   § 73b ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

  Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru namieta, že z jeho   strany   nedošlo   k   porušeniu   povinnosti   podať   oznámenie   do   30   dní   od   ujatia   sa verejnej funkcie. Taktiež namieta výšku uloženej pokuty.

Z ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods.   2   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   vyplýva,   že   predmetom   konania o preskúmaní rozhodnutia vo veciach   ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov,   v rámci   ktorého   plní   ústavný   súd   funkciu   orgánu   rozhodujúceho   o   opravnom prostriedku proti rozhodnutiu výboru, je výlučne posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska   jeho   konformnosti   s príslušnými   ustanoveniami   ústavného   zákona   o ochrane verejného   záujmu.   Tomu   zodpovedá   aj   zákonná   úprava   rozhodovania   ústavného   súdu v tomto konaní - zrušenie napádaného rozhodnutia výboru (ak senát ústavného súdu po jeho preskúmaní zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu) alebo potvrdenie rozhodnutia výboru (ak po jeho preskúmaní dospeje senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu).

  Navrhovateľ mal podľa rozhodnutia výboru sp. zn. VP/127/07-K zo 17. januára 2008 porušiť povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým, že ako verejný funkcionár - člen S. - nepodal písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 uvedeného ústavného zákona v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie.

Právnou skutočnosťou určujúcou začiatok lehoty ustanovenej čl. 7 ods. 1 ústavného zákona   o ochrane   verejného   záujmu   je   „ujatie   sa   výkonu   verejnej   funkcie“   verejným funkcionárom.

Sporným momentom prerokúvanej veci je v prvom rade posúdenie otázky určenia okamihu, kedy došlo k právnej skutočnosti „ujatia sa výkonu verejnej funkcie“, ktorá určuje začiatok lehoty na podanie oznámenia.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky počítania lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu,   ústavný   súd   už   vo   svojich predchádzajúcich   rozhodnutiach   uviedol   (napr.   III.   ÚS   165/07),   že   z hľadiska   účelu a charakteru možno lehotu ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu považovať za lehotu procesnoprávnu. Zároveň je z textu príslušnej právnej normy zrejmé, že ide o lehotu určenú podľa dní.

Podľa judikatúry ústavného súdu treba medzeru citovaného zákona v otázke pravidiel pre   počítanie   určenej   lehoty   preklenúť   použitím   analógie   legis,   a teda   použiť   obvyklú, v tejto otázke prevažujúcu právnu úpravu. Toto stanovisko opiera ústavný súd o princíp právnej istoty, v zmysle ktorého sa navrhovateľ mohol dôvodne domnievať, že orgán štátnej moci   aplikujúci   právny   predpis   vyplní   jeho   medzeru   spôsobom   v praxi   aplikácie   práva obvyklým,   a síce   už   spomínanou   analógiou   zákona.   Komparáciou   najdôležitejších hmotnoprávnych   a procesnoprávnych   predpisov   sa   možno   dopracovať   k jednoznačným pravidlám   počítania   procesných   lehôt   (porovnaj   §   122   Občianskeho   zákonníka,   §   57 Občianskeho súdneho poriadku, § 136 Trestného zákona, § 63 Trestného poriadku, § 27 Správneho poriadku, § 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov   a o zmenách   v sústave   územných   finančných   orgánov   v znení   neskorších predpisov). V zmysle týchto zásad do plynutia procesnej lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,   je   posledným   dňom   lehoty   najbližší   nasledujúci   pracovný   deň.   Procesná lehota je zachovaná aj vtedy, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom orgáne, ktorému je určený, alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.  

Otázku   interpretácie   pojmu   „ujatie   sa   výkonu   verejnej   funkcie“   už   ústavný   súd judikoval a ďalej zotrváva na tomto stanovisku (III. ÚS 24/07, III. ÚS 165/07), v zmysle ktorého okamihom ujatia sa výkonu verejnej funkcie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu treba rozumieť deň,   keď   sa   verejný funkcionár ujal svojej verejnej   funkcie   de   iure,   teda   deň,   v ktorom   v zmysle   príslušných   právnych   predpisov verejný funkcionár nadobudol oprávnenia a povinnosti (právny status) spojené s výkonom verejnej   funkcie.   Právny   status   navrhovateľa   bol   konštituovaný   účinnosťou   voľby uskutočnenej sudcami Slovenskej republiky, preto treba v jeho prípade za okamih ujatia sa výkonu verejnej funkcie považovať dátum účinnosti voľby, ktorou bol do verejnej funkcie zvolený (29. jún 2007).

  Aplikujúc uvedené závery na zistený skutkový stav ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ sa výkonu verejnej funkcie ujal 29. júna 2007, v dôsledku čoho prvým dňom lehoty na podanie oznámenia, ktorá mu začala plynúť, bol 30. jún 2007. Posledný deň uvedenej lehoty pripadol na 29. júl 2007, ktorý bol dňom pracovného pokoja (nedeľa). V zmysle už citovaných zásad počítania procesných lehôt sa stal posledným dňom lehoty najbližší   nasledujúci   pracovný   deň,   teda   pondelok   30.   júl   2007.   Navrhovateľ   podal oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu adresované výboru na poštovú prepravu 24. októbra 2007, čím nedodržal zákonom určenú procesnú lehotu.

Navrhovateľ   vo   vzťahu   k namietanému   rozhodnutiu   výboru   vydanému   v konaní podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu namieta aj výšku uloženej pokuty, ktorú považuje za neprimeranú a uloženú v rozpore s ustanovením čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu argumentujúc tým, že ako člen S. nepoberá za túto funkciu žiaden príjem.

Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   (I.   ÚS   57/07, I. ÚS 82/07) vyslovil názor, že v zmysle § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde v konaní o preskúmaní rozhodnutia výboru vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov   je   námietka   procesných   i hmotnoprávnych   vád   v rámci   konania   a rozhodnutia výboru   takou   otázkou,   do   ktorej   ústavnému   súdu   neprislúcha   zásadne   ingerovať. V okolnostiach   prípadu   by   však   nepreskúmanie   prípadného   porušenia   kogentnej   normy obsiahnutej v čl. 9 ods. 15 a 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, teda otázky, či bola správne určená výška uloženej pokuty, znamenalo neprimeraný formalistický prístup pri aplikácii práva vytýkaný zo strany ústavného súdu všeobecným súdom. Ústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri   riešení   konkrétnych   prípadov   nesmie   opomínať,   že   prijaté   riešenie   musí   byť akceptovateľné   aj   z hľadiska   všeobecne   ponímanej   spravodlivosti.   Vzhľadom   na   to považuje ústavný súd za potrebné, aby zahrnul do predmetu preskúmania v danej veci aj otázku   správnosti   výšky   uloženej   pokuty   v konaní   podľa   ústavného   zákona   o ochrane verejného   záujmu.   Nutnosť   takéhoto   postupu   vyplýva   z toho,   že   konanie   o preskúmaní rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   je konštruované   na   princípe   jednoinštančného   konania,   v ktorom   je   vylúčené   podanie opravných prostriedkov. Táto skutočnosť vyžaduje od ústavného súdu zvlášť citlivý prístup pri   hodnotení   vytýkaných   nedostatkov   namietaného   rozhodnutia   s tým,   že   odmietnutie návrhu   v časti   týkajúcej   sa   vytýkanej   nesprávnosti   rozhodnutia   výboru   pre   nedostatok právomoci   ústavného súdu   by mohlo znamenať zásah do   sféry   regulovanej a chránenej predpismi najvyššej právnej sily, čím by mohlo dôjsť k spôsobeniu zásahu takej intenzity, ktorý by zakladal ich porušenie.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   do   predmetu   svojho   preskúmania   zahrnul   aj otázku týkajúcu sa správnosti výšky uloženej pokuty.

Výklad   a aplikácia   právnej   normy,   pokiaľ   jej   normatívny   text   nie   je   dostatočne zrejmý,   má   zodpovedať   požiadavke   právnej   istoty   a zároveň   má   byť primeraná   obsahu a účelu právnych vzťahov, ktoré sú právnou normou regulované (I. ÚS 57/07).

V čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je upravená situácia, keď   mesačný   plat   verejného   funkcionára,   proti   ktorému   sa   vedie   konanie,   je nižší   ako priemerná   mesačná   nominálna   mzda   v hospodárstve   Slovenskej   republiky   za predchádzajúci   kalendárny   rok.   V zmysle   citovaného   článku   v takomto   prípade   sa   pri výpočte   sumy   podľa   čl.   9   ods.   10   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   za mesačný   plat   považuje   priemerná   nominálna   mesačná   mzda   v hospodárstve   Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok. Podľa pravidiel   logického výkladu (argumentum a maiori   ad   minus),   ak   sa   vychádza   pri   určení   výšky   pokuty   z priemernej   mesačnej nominálnej   mzdy   v hospodárstve   Slovenskej   republiky   za   uplynulý   kalendárny   rok v prípade, keď plat verejného funkcionára je nižší ako priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok, treba z nej vychádzať aj v prípade,   keď   verejný   funkcionár   nepoberal,   či   už   v uplynulom,   alebo   aktuálnom kalendárnom roku žiaden plat.

Z uvedeného je zrejmé, že výbor postupoval v súlade s relevantnou právnou úpravou obsiahnutou v čl. 9 ods. 16 zákona o ochrane verejného záujmu a uložil navrhovateľovi pokutu   vo   výške   zodpovedajúcej   priemernej   nominálnej   mesačnej   mzde   v hospodárstve Slovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok (rok 2006), teda v sume 18 761 Sk.

Ústavný súd teda dospel k záveru, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie o vykonávaných funkciách, zamestnaniach, činnostiach a o svojich majetkových pomeroch, pričom výška pokuty bola výborom uložená v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o ochrane verejného záujmu. V zmysle § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu preto rozhodnutie výboru sp. zn. VP/127/07-K zo 17. januára 2008 týmto uznesením potvrdil.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008