znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 171/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť G. G., V., zastúpeného advokátom JUDr. M. J., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/ 181/92 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť G. G. pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice - okolie   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C /181/92 p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. Veci vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 77/08 a sp. zn. III. ÚS 171/08   s p á j a   na   spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 77/08.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2008 doručená sťažnosť G. G., V. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/181/92.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   (spolu   s ostatnými   žalobcami)   podal 27. marca 1992   okresnému   súdu   žalobu   „o   uloženie   povinnosti   uzatvoriť   reštitučnú zmluvu“.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   ku   dňu   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu uplynulo takmer 16 rokov a vo veci nie je právoplatne rozhodnuté, čím   pretrváva jeho právna neistota. Jeho právna vec sa nachádza od podania návrhu doteraz na súde prvého stupňa,   kde   nedošlo   za toto   obdobie   ani   k vyhláseniu   meritórneho   rozsudku.   Podľa sťažovateľa   je   tento   stav   neznesiteľný   a nedá   sa   v najbližšej   dobe   predpokladať,   že   by mohlo dôjsť k právoplatnému skončeniu tohto konania.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol: „Aj keď okresný súd v danej veci vykonal veľký počet   procesných   úkonov   (pojednávaní),   v priebehu   konania   však   nepostupoval   podľa zásady vyplývajúcej z prvej vety ustanovenia § 100 ods. 1 O. s. p. podľa ktorej, len čo sa konanie   začalo   postupuje   v ňom   súd   i bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.“

Podľa sťažovateľa uvedeným postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C /181/92 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume   250 000 Sk,   ako   aj   náhradu   trov   právneho   zastúpenia.   Priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

II.

1. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podanie   sťažovateľa   možno   kvalifikovať   ako   sťažnosť   v zmysle   čl.   127   ústavy v spojení s § 18 ods. 1 písm. g), § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   je   v konaní   zastúpený   kvalifikovaným   právnym   zástupcom   v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade   so svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje   preukázanie   využitia   právneho prostriedku,   na uplatnenie   ktorého   mali   sťažovatelia   právo   podľa   § 17   ods. 1   zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov platného do 31. marca 2005 a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu,   predovšetkým   na   dĺžku   súdneho konania (takmer 16 rokov) v súlade s § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde od požiadavky preukázania uplatnenia sťažnosti na prieťahy v konaní na orgáne štátnej správy okresného súdu upustil.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže nezistil nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

2. Zo spisu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 77/08 vyplýva, že vec prijatá na ďalšie konanie uznesením č. k. III. ÚS 77/08-9 z 18. marca 2008 a prerokúvaná vec sa týkajú toho istého   konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 6 C/181/92   a sťažovatelia (v obidvoch prípadoch účastníci konania pred okresným súdom na strane žalobcu) v nich namietajú porušenie rovnakých práv v tomto konaní (základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Tieto veci teda spolu skutkovo súvisia.

Na základe uvedeného ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol, že veci vedené pod sp. zn. III. ÚS 77/08 a sp. zn. III. ÚS 171/08 sa spájajú na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 77/08.

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2008