znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 171/07-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   augusta   2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť Obce K., M. C., D., H. L., K. P., a A. F., K., zastúpených advokátom JUDr.   J.   K.,   K.,   pre   namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 320/1999 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Obce K., M. C., H. L. a A. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 320/1999   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Svidník   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8 C 320/1999 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obci   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   20   000   Sk   (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Svidník p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M.   C. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   20   000   Sk   (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Svidník p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. H.   L. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   20   000   Sk   (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Svidník p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. A.   F. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   20   000   Sk   (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Svidník p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Okresný súd Svidník j e   p o v i n n ý uhradiť Obci K, M. C., H. L. a A. F. trovy konania v sume 19 040 Sk (slovom devätnásťtisícštyridsať slovenských korún) do dvoch mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   ich   právneho   zástupcu   advokáta JUDr. J. K., K.

8. Sťažnosti vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 171/07-20 z 19. júna 2007   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Obce   K.,   M.   C.,   H.   L.   a   A.   F.   (ďalej   len „sťažovatelia“)   pre   namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 320/1999.

Sťažovatelia uviedli, že „dňa 13. 4. 1999 sme podali žalobu proti žalovaným 1. J. K., 2. H. K. a 3. M. G., v ktorej sme žiadali, aby súd určil, že:

1. kúpna   zmluva   uzavretá   v   B.   dňa   29.   3.   1996   medzi   M.   G.   ako   predávajúcim a Ing. J. K. a H. K. ako kupujúcimi, vklad ktorej bol povolený na bývalom Katastrálnom úrade v K., Správa katastra S. dňa 6. 5. 1996 pod V 200/96 je neplatná.

2. žalovaným   povinnosť   zaplatiť   žalobcom   spoločne   a   nerozdielne   náhradu   trov konania. (...)

Dňa 1. 12. 2000 Okresný súd Svidník rozsudkom sp. zn. 8 C 320/99 konanie proti žalovanému v 3. rade zastavil z dôvodu jeho úmrtia a žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Dňa 28. 1. 2002 Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením   sp.   zn.   1 Co   149/01-46   zrušil   rozsudok   súdu   prvého   stupňa,   okrem   výroku o zastavení konania proti žalovanému v 3. rade a o trovách konania a vec vrátil súdu prvého stupňa. (...) Dňa 16. 7. 2004 Okresný súd Svidník rozsudkom 8 C 320/99-109 určil, že kúpna zmluva v časti týkajúcej sa pozemkov vedených na liste vlastníctva č. 238 (predtým 123) pod B1 v podiele ½ je neplatná a určil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. (...) Dňa 16. 10. 2005 Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, uznesením sp. zn. 1 Co 225/2004 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s výnimkou o zamietnutí žaloby a v prevyšujúcej časti vrátil vec súdu prvého stupňa. (...) Dňa 3. 1. 2006 sme   podali   (žalobkyňa   v   1. - 3. rade)   dovolanie   proti   uzneseniu   krajského   súdu 1 Co 225/2004 z 26.   10.   2005.   O podanom dovolaní Najvyšší   súd Slovenskej   republiky uznesením sp. zn. 1 Cdo 170/2006 zo dňa 23. 1. 2007, ktorým dovolanie odmietol z dôvodu, že   napadnuté   uznesenie   odvolacieho   súdu   nevykazuje   znaky   ani   jedného   z   niektorých uznesení uvedených v § 239 O. s. p.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa listom sp. zn. Sť. 2/2007 zo 7. mája 2007 k veci vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedom, kde sa okrem spisového prehľadu uvádza: „Súd   uznesením   č.   k.   8   C/320/1999-223   zo   dňa   2.   5.   2007   prerušil   konanie do právoplatného   skončenia   konania,   vedeného   na   Okresnom   súde   Svidník   pod   sp.   zn. 4 C/456/2002.   Súd   bude   pokračovať   v   konaní   až   po   právoplatnom   skončení   konania o určenie   rozsahu   dedičstva   po   poručiteľovi   M.   G.   Citované   uznesenie   zatiaľ   nie   je právoplatné.   Podľa   môjho   názoru   Okresný   súd   Svidník   nezapríčinil   prieťahy   v   konaní. Poukazujem   na   to,   že   niektoré   pojednávania   boli   odročené   aj   z   dôvodu   neprítomnosti sťažovateliek a ich právneho zástupcu.“

Predseda okresného súdu v podaní zo 7. mája 2007 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny   zástupca   sťažovateľov   v   podaní   zo   6.   augusta   2007   uviedol,   že   netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 320/1999:

Dňa 13. apríla 1999 podali sťažovatelia okresnému súdu žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností.

Dňa   2.   júna   1999   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   zaplatiť   súdny   poplatok a žalovaných vyzval, aby sa vyjadrili k žalobe.

Dňa 14. júna 1999 sťažovatelia zaplatili súdny poplatok.Dňa 24. júna 1999 sa žalovaní vyjadrili k žalobe.Dňa 9. júna 2000 sťažovatelia predložili okresnému súdu listinný dôkaz.

Pojednávanie zo 16. júna 2000 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania.

Dňa 6. októbra 2000 a 29. novembra 2000 sa na okresnom súde konalo pojednávanie,ktoré bolo odročené na 1. december 2000 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Dňa 6. februára 2001 sťažovatelia podali odvolanie proti rozsudku okresného súdu.Dňa 26. februára 2001 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaných, aby sa vyjadril k odvolaniu, a sťažovateľov vyzval zaplatiť súdny poplatok.

Dňa 5. marca 2001 sťažovatelia zaplatili súdny poplatok.Dňa 22. januára 2002 sťažovatelia doplnili dôvody svojho odvolania.Dňa   17.   apríla   2001   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v   Prešove   (ďalej   len „krajský súd“), ktorý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (spis vrátený 17. júna 2002).

Dňa   14.   februára   2003   právny   zástupca   sťažovateľov   ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní.

Dňa 18. februára 2003 právny zástupca žalovaných požiadal okresný súd o odročenie pojednávania.

Pojednávanie 21. februára 2003 bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania odročené.

Pojednávanie z 24. novembra 2003 bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľov.

Pojednávania zo 6. februára 2004 a zo 7. apríla 2004 boli odročené.Dňa 21. apríla 2004 právny zástupca sťažovateľov doplnil žalobu.Dňa 18. júna 2004 sa žalovaní vyjadrili k doplneniu žaloby.Pojednávanie   z   23. júna   2004   bolo   na   žiadosť   právneho   zástupcu   žalovaných odročené.

Pojednávanie z 12. júla 2004 bolo odročené.Na pojednávaní zo 16. júla 2004 bol vyhlásený rozsudok.Dňa 19. augusta 2004 právny zástupca sťažovateľov podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu.

Dňa 6. septembra 2004 právny zástupca žalovaných podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu.

Dňa 9. septembra 2004 právny zástupca žalovaných doplnil dôvody odvolania.Dňa 6. októbra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby sa vyjadrili k odvolaniu žalovaných proti rozsudku okresného súdu, a žalovaných vyzval zaplatiť súdny poplatok.Dňa 13. októbra 2004 právny zástupca sťažovateľov zaujal stanovisko k odvolaniu žalovaných.

Dňa   20.   októbra   2004   bol   žalovanými   zaplatený   súdny   poplatok   za   podané odvolanie.

Dňa 22. októbra 2004 bol spis predložený krajskému súdu.Dňa 16. novembra 2005 krajský súd vrátil spis okresnému súdu spolu s rozhodnutím, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Dňa 4. januára 2006 sťažovatelia podali proti uzneseniu krajského súdu dovolanie.Dňa   30. januára   2006   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľov,   aby oznámili, či dovolanie podala aj H. L.

Dňa   2. februára   2006   právny   zástupca   sťažovateľov   oznámil   okresnému   súdu, že H. L. ho nesplnomocnila na podanie dovolania.

Dňa 9. februára 2006 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľom oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a zamietol ich návrh na ustanovenie právneho zástupcu.Dňa 17. februára 2006 podali sťažovatelia odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 9. februára 2006.

Dňa 27. apríla 2006 krajský súd uznesením č. k. 1 Co 56/06-207 zmenil uznesenie súdu   prvého   stupňa   tak,   že   sťažovateľom   priznal   oslobodenie   od   platenia   súdnych poplatkov.

Dňa   23.   januára   2007   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   uznesením   sp.   zn. 1 Cdo 170/2006 dovolanie sťažovateľov odmietol.

Dňa 2. mája 2007 okresný súd prerušil konanie vedené pod sp. zn. 8 C 320/1999 do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 456/2002.Dňa 10. mája 2007 sťažovatelia podali odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 2. mája 2007.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00,   I.   ÚS   20/02,   IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 111/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 320/1999 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 320/1999 je neplatnosť   kúpnej   zmluvy   o   prevode   nehnuteľností,   ktoré   tvorí   bežnú   súčasť rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   a   vec   z   právneho   a   skutkového   hľadiska nevykazuje   znaky   náročnosti.   Ústavný   súd   vychádzajúc   z   doterajšej   dĺžky   konania, jeho priebehu   a   dosiaľ   dosiahnutých   výsledkov   na   záver   konštatuje,   že   nezistil   také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali 8-ročný priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   ich   ťarchu. Pri hodnotení správania sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovatelia neprispeli k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu   v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľmi namietaných (označených)   období,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že súdne konanie začalo v roku 1999. Ústavný súd zistil, že v tomto   súdnom   konaní   došlo   k   nečinnosti   okresného   súdu.   Nečinnosť   bola   zistená od 13. februára 2002, keď bol spis vrátený okresnému súdu, do 21. februára 2003, keď sa konalo pojednávanie (nečinnosť 12 mesiacov).

Hoci okresný súd vo veci i rozhodol, stav právnej neistoty dosiaľ neodstránil, lebo jeho rozhodnutie bolo krajským súdom z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu zrušené.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu,   najmä s prihliadnutím   na doterajšiu   dobu   konania a skutočnosť,   že hoci   konanie začalo ešte v roku 1999, bol nečinný spolu 12 mesiacov, dospel k záveru, že takéto konanie okresného   súdu   je   nezlučiteľné   s   ústavou,   a   preto   jeho   postupom   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 8 C 320/1999 bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu,   aby v konaní vedenom   pod sp.   zn. 8 C 320/1999 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 315 Sk pre každého z nich, a to najmä s prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, v dôsledku ktorej sú v stave právnej neistoty.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok konania o neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré nie je právoplatne   skončené   ani   po   8   rokoch.   Takýto   postup   okresného   súdu   u   sťažovateľov oprávnene   vyvoláva   stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc   z   tohto   pohľadu   na   pozíciu sťažovateľov, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv každej oprávnenej   osoby,   ako   aj   z   konkrétnych   okolností   tohto   prípadu   (požadovaná   suma sťažovateľov), ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk pre každého zo sťažovateľov, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto   nálezu,   je   primeraným   zadosťučinením   spojeným   s   porušením   označených   práv sťažovateľov.

Ústavný súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania sťažovateľov,   ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Sťažovatelia si uplatnili trovy konania v sume 19 040 Sk, ktoré aj bližšie špecifikovali. Vznikol nárok na náhradu trov konania v sume 19 364 Sk z dôvodu trov ich právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby u štyroch sťažovateľov (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)   v   sume   2 970   Sk   x   8   -   20   %   podľa   §   13   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pretože advokát zastupuje štyroch   sťažovateľov.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk. Ďalej ústavný súd podľa citovanej vyhlášky priznal právnemu zástupcovi sťažovateľov dvakrát náhradu režijného paušálu po 178 Sk. Keďže podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania a právny zástupca   sťažovateľov si   uplatnil náhradu   trov právneho zastúpenia v sume 19 040 Sk, ústavný súd priznal túto sumu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2007