znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 171/03-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2003 predbežne prerokoval sťažnosť T. N.,   bytom P., ktorou namieta porušenie svojich základných práv a slobôd zaručených čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd uzneseniami   Okresného   súdu   Bratislava   I sp.   zn.   11   C   174/96   z 11.   marca   1999 a 31.   júla   2002   a uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   sp.   zn.   10   Co   185/02, 10 Co 186/02 z 31. októbra 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. N.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2003 doručená sťažnosť T. N., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv a slobôd zaručených čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uzneseniami   Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11 C 174/96 z 11. marca 1999 a 31. júla 2002 a uznesením Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   10   Co   185/02, 10 Co 186/02 z 31. októbra 2002.

Sťažovateľ uviedol, že 18. marca 1996 podal žalobu o ochranu osobnosti, ktorá bola odstúpená z Okresného súdu v Považskej Bystrici Okresnému súdu Bratislava I, a to   i napriek   tomu,   že   skutok   sa   stal   v okrese   Považská   Bystrica.   Okresný   súd Bratislava I konanie zastavil, proti čomu podal opravný prostriedok. Dňa 14. marca 2003   prevzal uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   10   Co   185/02-64, 10 Co   186/02-64, ktorým boli potvrdené rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I.

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   Okresný   súd   v Považskej   Bystrici   sa   vecou odmietol zaoberať a vec odstúpil Okresnému súdu Bratislava I, čím porušil jeho práva zaručené čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tieto ustanovenia porušil aj Okresný   súd   Bratislava   I zastavením   konania   vo   veci.   Sťažovateľ   žiada   zrušiť uznesenie krajského súdu č. k. 10 Co 185/02-64, 10 Co 186/02-64 a prikázať tomuto súdu vo veci znovu konať, ako aj vyplatiť mu podľa čl. 46 ods. 3 ústavy spravodlivé zadosťučinenie vo výške 126 000 Sk a uhradiť mu trovy konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta ostatné uznesenie krajského súdu č.   k.   10 Co   185/02-64,   10 Co 186/02-64 z 31.   októbra 2002 a konanie,   ktoré   mu predchádzalo. Sťažovateľ podľa   vlastného oznámenia uznesenie prevzal 14. marca 2003 a jeho sťažnosť z 27. júna 2003 bola ústavnému súdu doručená 30. júna 2003.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, že podstatou tvrdení sťažovateľa   o porušení   označených   základných   práv   a slobôd   sú   skutočnosti, od uplynutia ktorých už uplynula lehota ustanovená ako zákonná podmienka pre tento typ konania, bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2003