znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 171/02-5

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 13. novembra 2002 prerokoval sťažnosť E. W., bytom S. p. T., namietajúcu zloženie volebnej komisie v obci S. p. T., a tým aj neplatnosť volieb do orgánov samosprávy tejto obce a nesúlad zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   a   zákona   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. W.   o d m i e t a   ako podanú niekým zjavne neoprávneným.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 7. novembra 2002 doručené podanie E. W., bytom S. p. T. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorom namieta nesúlad zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do   orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí“)   a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a to najmä ustanovení § 18 ods. 1 a § 59 ods. 1 citovaného zákona s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Rozpor ústavy so zákonom o voľbách do orgánov samosprávy obcí spočíva podľa   sťažovateľa   v tom,   že   ustanovenie   §   11   ods.   5   uvedeného   zákona   uvádza, že   člen   volebnej   komisie   zloží   sľub,   v ktorom   sľubuje,   že   sa   bude   riadiť   ústavou a zákonom. Pritom podľa názoru sťažovateľa mu nie je povolené brániť sa tak, ako uvádza zložený sľub.

Sťažovateľ uviedol, že bol riadne ustanovený za člena volebnej komisie v obci S.   p.   T.,   v komisii   sú   však   traja   iní   členovia,   ktorí   sú   ustanovení   v rozpore s ustanovením § 11 ods. 3 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí a nesplnili podmienku ustanovenú v ustanovení § 3 ods. 1 tohto zákona. Ide o členov komisie, ktorí   majú   trvalý   pobyt   mimo   obce,   kde   sú   členmi   volebnej   komisie.   V závere sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „rozhodol nálezom a následne voľby podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. vyhlásil za neplatné a v zmysle § 48 ods. 1 písm.   a) zákona SNR č.   346/1990 Zb.   do   orgánov   samosprávy   obce S. p.   T.   dal vyhlásiť voľby nové“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom súde sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namietal nesúlad zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí a zákona o ústavnom súde s ústavou, pričom však v závere svojho podania žiadal, aby ústavný   súd   využil   svoju   právomoc   a zrušil   voľby   v obci   S.   p.   T.   bez   toho,   aby uviedol, o ktoré voľby ide.

Podľa   ustanovenia   §   59   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky alebo do   orgánu   miestnej   samosprávy   alebo   proti   výsledku   volieb   môže   podať   okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách   zúčastnila, 10 %   oprávnených   voličov   volebného obvodu   alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky alebo do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej   10   %   voličov   príslušného   volebného   obvodu;   k sťažnosti   musia   byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.Sťažovateľ   sa   návrhom   dožaduje   vyhlásenia   volieb   za   neplatné,   pričom nepreukázal, že je osobou legitimovanou podľa § 59 zákona o ústavnom súde, preto ústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako podanú niekým zjavne neoprávneným.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2002