SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 170/2016-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2016prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, obe
, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátskoukanceláriou Andrašovič & Partners, s. r. o., Lermontovova 14, Bratislava, v mene ktorejkoná konateľ a advokát JUDr. Eduard Andrašovič, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotezaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 479/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ao d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a
(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátskou kanceláriou Andrašovič &Partners, s. r. o., Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotezaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 12 C 479/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v procesnom postavení žalobcov vedú súdny sporproti žalovanému, ktorým je Slovenská republika, o zaplatenie 115 676,74 €s príslušenstvom. Ide o žalobu o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupomv zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnejmoci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vec je na okresnom súdevedená pod sp. zn. 12 C 479/2012. K priebehu namietaného konania uviedli:„v období od podania žaloby v právnej veci do dnešného dňa, t.j. po dobu dlhšiu ako 3 roky, vykonával porušovateľ jedine úkony procesno-právnej povahy, pričom aj predmetné úkony porušovateľ vykonával z časového hľadiska veľmi neefektívne a v niektorých prípadoch až na základe urgencie sťažovateľov, v období od podania žaloby... do dnešného dňa, t.j. po dobu dlhšiu ako 3 roky, porušovateľ nenariadil... žiadne pojednávanie, pričom do dnešného dňa nezačal ani konať vo veci samej... Žalobu v Právnej veci podal ešte v roku 2012 a odo dňa 06.03.2015 do dnešného dňa, t.j. po dobu dlhšiu ako 7 mesiacov, porušovateľ... nevykonal vôbec žiadne úkony, o ktorých by mali sťažovatelia vedomosť...
Sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že svoju žalobu... podali ešte v roku 2012 a do dnešného dňa porušovateľ nezačal ani konať vo veci samej. Ako už sťažovatelia uviedli vyššie v tejto sťažnosti, porušovateľ do dnešného dňa rozhodoval výlučne o procesných podmienkach samotného konania... ešte nenariadil žiadne pojednávanie, pričom porušovateľ tak neurobil počas neopodstatnene a neprimerane dlhej doby. Sťažovatelia majú za to, že porušovateľovi trvá rozhodovanie... mimoriadne dlho aj s prihliadnutím na skutočnosť, že porušovateľ do dnešného dňa konal a rozhodoval bez nariadenia pojednávania. Vyššie uvedené je dôležité z dôvodu, že doterajšie konanie porušovateľa v procesných otázkach..., ako ani konanie vo veci samej, nie je v žiadnom prípade možné považovať za vec právne alebo fakticky zložitú. Dĺžka rozhodovania porušovateľa v procesných veciach konania... je v tomto konkrétnom prípade závislá najmä od postupu samotného porušovateľa...“
Sťažovatelia tvrdia, že postupom porušovateľa pri prerokovávaní jeho právnej vecidošlo k porušeniu ich základných práv, a to najmä„práva na súdnu a inú ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie“, preto 15. apríla 2015 podali sťažovatelia predsedoviokresného súdu sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podpredsedníčka okresnéhosúdu v liste z 2. októbra 2015 uviedla, že vo veci nepochybne vznikli prieťahy, na základečoho sťažnosť sťažovateľov vyhodnotila ako dôvodnú.
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Postupom Okresného súdu Levice v konaní č. 12 C 131/2012 boli porušené ústavné práva sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a na súdnu a inú právnu ochranu a základné právo na spravodlivé súdne konanie, spočívajúce v práve na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súlade s čl. 48 Ústavy SR, ako aj s čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Okresný súd Levice je povinný zaplatiť sťažovateľom sumu vo výške 3.000,- Eur (slovom tritisíc eur) ako primerané finančné zadosťučinenie a náhradu ich nemajetkovej ujmy, v súvislosti s porušením ich základných práv a slobôd.
Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľom, k rukám právneho zástupcu sťažovateľov, náhradu trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 355,73 Eur...“
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností a z obsahu na vec sa vzťahujúcehosúdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav namietaného konania:
- 16. októbra 2012 podali žalobcovia na okresnom súde žalobu o zaplatenie115 676,74 € s prísl.,
- 6. novembra 2012 vyzval okresný súd žalobcov na zaplatenie súdneho poplatkuz návrhu vo výške 20 €,
- 5. decembra 2012 poučil okresný súd účastníkov konania o procesných právach,
- 14. decembra 2012 žalovaný požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe,
- 2. januára 2013 okresný súd vyhovel žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty,
- 10. januára 2013 doručil žalovaný vyjadrenie k žalobe,
- 14. marca 2013 okresný súd vyzval Mestský úrad Levice – stavebný úrad, aby savyjadrili k výzve žalovaného,
- 19. marca 2013 žalovaný podal návrh na zloženie preddavku na trovy konaniazo strany žalobcu,
- 28. marca 2013 mesto Levice navrhlo vstup do konania na strane žalovaného,
- 7. mája 2013 okresný súd zaslal žalobcom listiny na vyjadrenie,
- 20. mája 2013 podali žalobcovia vyjadrenie k návrhu žalovaného na zloženiepreddavku na trovy konania a návrh žalobcov na oslobodenie od súdnych poplatkov,
- 30. augusta 2013 priznal okresný súd žalobcom oslobodenie od súdneho poplatku5 783,74 €,
- 14. novembra 2013 okresný súd zamietol návrh žalovaného na zloženie preddavkuna trovy konania,
- 20. januára 2014 okresný súd zaslal žalovanému listiny na vyjadrenie,
- 28. januára 2014 sa žalovaný vyjadril k zaslaným listinám,
- 7. apríla 2014 okresný súd oznámil žalovanému, že nebude rozhodovaťo prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania,
- 29. mája 2014 podali žalobcovia návrh na zabezpečenie dôkazu,
- 3. septembra 2014 podali žalobcovia návrh na zabezpečenie dôkazu,
- 8. septembra 2014 okresný súd vyžiadal od stavebného úradu mesta Levice dôkazy,ktoré žiadali žalobcovia zabezpečiť,
- 19. septembra 2014 zaslalo mesto Levice okresnému súdu spis č. SÚ 3223/2006,pričom spis č. SÚ 3191/2006 zaslať nevedelo, pretože bol vypožičaný Obvodnému úraduNitra,
- 20. októbra 2014 zaslali žalobcovia okresnému súdu opätovnú urgenciuna zabezpečenie dôkazu č. SÚ 3191/2006, keďže má slúžiť ako podkladový materiál prirozhodovaní veci,
- 23. októbra 2014 okresný súd opätovne požiadal Stavebný úrad mesta Leviceo zaslanie spisu č. SÚ 3191/2006,
- 6. novembra 2014 oznámil Mestský úrad v Leviciach okresnému súdu, že spisč. SÚ 3191/2006 nevedia zapožičať, pretože dosiaľ nebol vrátený Okresným úradom Nitra,
- 17. decembra 2014 požiadal okresný súd Stavebný úrad mesta Levice o zaslaniespisu č. SÚ 3191/2006 a spisu č. SÚ 3223/2006,
- 9. januára 2015 mesto Levice zaslalo okresnému súdu spis č. SÚ 3223/2006, pričomspis č. SÚ 3191/2006 nemohli zaslať, pretože je stále vypožičaný Okresným úradom Nitra,
- 19. januára 2015 oznámil Mestský úrad v Leviciach okresnému súdu, že spisč. 3191/2006 sa nachádza na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvojaSlovenskej republiky (ďalej len,,ministerstvo“),
- 25. februára 2015 okresný súd požiadal ministerstvo o zaslanie spisového materiáluč. SÚ 3191/2006,
- 5. marca 2015 zaslalo ministerstvo okresnému súdu spisový materiálč. SÚ 3191/2006,
- 23. novembra 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 23. február 2016.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavnýsúd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a beznajmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie tvrdenia sťažovateľov, čiv konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 479/2012 (podľa petitu sťažnosti12 C 131/2012) bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd už konštatoval (napr. I. ÚS 70/98, III. ÚS 199/02), že ústava nevynímaz povinnosti všeobecných súdov konať bez zbytočných prieťahov žiadne konanie, v ktoromsa poskytuje súdna ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb.
Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho spisového materiálu,ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že okresný súd od podania žaloby konal vo veciv podstate priebežne až do februára 2015. Od uvedeného termínu mu však trvalo8 mesiacov, kým nariadil pojednávanie vo veci. A od nariadenia pojednávania do jehouskutočnenia uplynuli tiež tri mesiace. Celé konanie však trvá síce viac ako tri roky, tútodobu ale samo osebe nemožno považovať za dobu výrazne presahujúcu limit na konanieobdobného typu.
Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 128/03 a v ňom citovanúpredchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).
V súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou neprichádza do úvahy, abyústavný súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatínávrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného právasťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnýsúd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Sťažnosť sťažovateľov bolo možné odmietnuť aj pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné právaalebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia,opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie,proti komu sťažnosť smeruje.
Sťažovatelia v petite sťažnosti označili konanie okresného súdu, v ktorom malo dôjsťk porušovaniu ich základného práva, ako konanie pod sp. zn. 12 C 131/2012.
Sťažnosť sťažovateľov teda nespĺňa citované náležitosti kvalifikovaného návrhuna začatie konania pred ústavným súdom. Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatkyzákonom predpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania jev zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde (podobne napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. marca 2016