znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 170/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Š. V. a K. V., obaja bytom R., zastúpených JUDr. M. S., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 221/2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. V. a K. V. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2012 doručená sťažnosť Š. V. a K. V., obaja bytom R. (ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 221/2008.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 3. novembra 2008 bol okresnému súdu doručený ich návrh, ktorým sa proti odporcovi – Obci R. (ďalej len „obec“) domáhali nahradenia vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy na prevod bytu. Vec je okresným súdom vedená pod sp. zn. 6 C 221/2008. Dňa 21. januára 2010 bolo sťažovateľom doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať 19. februára 2010. Dňa 17. februára 2010 okresný súd sťažovateľom   telefonicky   oznámil   zrušenie   termínu   pojednávania   z dôvodu práceneschopnosti starostu obce; odvtedy sa žiadne pojednávanie nevykonalo. Dňa 9. marca 2012 sťažovatelia zaslali okresnému súdu urgenciu, na ktorú dosiaľ nedostali odpoveď. Od podania návrhu uplynuli takmer tri roky a päť mesiacov, avšak okresný súd v ich veci nerozhodol.   Podľa   názoru   sťažovateľov v   tomto   konaní   dochádza   k porušovaniu   ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 221/2008 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť každému z nich finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   námietka   porušenia   základného   práva   sťažovateľov na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 221/2008.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípadoch namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd skúma, či sťažovateľ v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde využil všetky   právne   prostriedky,   ktoré   mu   na   ochranu   označeného   práva   poskytuje   zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) v ustanoveniach § 62 a nasl. Nevyčerpanie tohto   právneho   prostriedku   ochrany   základných   práv   a slobôd   sťažovateľa   je   dôvodom odmietnutia sťažnosti ako neprípustnej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05, III. ÚS 78/05). Zmyslom a účelom   realizácie zásady   vyčerpania opravných prostriedkov   a iných právnych prostriedkov na ochranu základných práv a slobôd je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých   orgánov   verejnej   moci,   teda   aj   všeobecných   súdov   v   rámci   im   zverených kompetencií.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Sťažovatelia   v predloženej   sťažnosti   nepreukázali,   že   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu postupovali tak, ako im to umožňuje zákon č. 757/2004 Z. z. Ich urgenciu z 9.   marca   2012   (tvoriacu   prílohu   sťažnosti),   ktorou   prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu   urgovali   nariadenie   pojednávania,   nemožno   považovať   za   účinný   právny prostriedok ochrany ich základných práv alebo slobôd, a navyše bola podaná bezprostredne pred   podaním   návrhu   na   ústavnom   súde.   Na   túto   urgenciu   nemal   všeobecný   súd   ani dostatok času reagovať.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.

V prípade,   ak   by   okresný   súd   v   budúcnosti   po   vyčerpaní   uvedeného   právneho prostriedku   ochrany   základných   práv   a slobôd   sťažovateľov   nekonal   plynule   a svojím postupom   by   vykazoval   určitú   nečinnosť,   majú   sťažovatelia   možnosť   opakovane podať sťažnosť ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012