znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 170/06-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Poprad v konaní sp. zn. 12 C 551/01, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2005 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“) B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   Okresným   súdom   Poprad   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 12 C 551/01.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   18.   júna   2001   podal   okresnému   súdu žalobu o náhradu spôsobenej škody. Spôsobenú škodu, ktorej náhrady sa v predmetnom konaní podanou žalobou domáha, potvrdil aj znalecký posudok, ale súd podľa jeho názoru napomáhal v konaní odporcovi, pretože tento sa nedostavoval na pojednávania, hoci má trvalý   pobyt   v mieste   sídla   okresného   súdu,   pričom   sa   to „...   neprejavilo   v pokarhaní odporcu a ani v pokutovaní odporcu“.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   ďalej   uvádza,   že   v priebehu   konania   podal   návrh na vydanie predbežného opatrenia „... o zablokovanie účtu v banke odporcu“, pričom sudca sa na pojednávaní spýtal odporcu, či má na uvedenom účte peniaze, čím podľa názoru sťažovateľa: „...   jasne   upozornil   odporcu,   aby   účet vybielil,   aby   navrhovateľ   nemohol v budúcom exekučnom konaní nič získať ako náhradu škody!“

Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd napokon v konaní rozhodol úmyselne zle a to tak, aby ho v konaní poškodil a súčasne chránil odporcu, preto podal proti rozsudku súdu   odvolanie.   V čase   podania   odvolania   sťažovateľ   nemal   dostatok   finančných prostriedkov, preto požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Následne však sťažovateľ uhradil súdny poplatok za podané odvolanie, pričom súd pokračoval v konaní o oslobodení od   poplatkov,   preto   odvolací   súd   vrátil   vec   na   rozhodnutie   o oslobodení   od   súdnych poplatkov, čím zabezpečil prieťahy v konaní o sedem mesiacov navyše.

Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky postúpilo Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), pričom krajský súd posúdil sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ v návrhu   výroku   rozhodnutia (petite) svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil, že základné právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní   okresného   súdu sp. zn. 12   C   551/01   bolo   porušené.   Sťažovateľ   žiada   zároveň   o priznanie   primeraného finančného   zadosťučinenia   v sume   100 000   Sk,   pričom „Vzhľadom   na   jasne   úmyselné obštrukcie v súdnom konaní je OS Poprad povinný zaplatiť dvojnásobok navrhovanej sumy, t. j. sumu 200 000.- Sk“. Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov.

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa   ustanovenia   §   25   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 140/03, III. ÚS 118/04).

Ústavný   súd   výzvou   zo 6.   apríla   2006   požiadal   okresný   súd   o zaslanie   spisu sp. zn. 12 C 551/01. Požadovaný spis bol ústavnému súdu doručený 18. apríla 2006.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   skúma   vždy   s prihliadnutím   na   konkrétne   okolnosti posudzovanej veci najmä podľa týchto kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu v uvedenej veci.

Predmetom konania je žaloba o náhradu škody v súvislosti s vykonaním stavebných práv na základe zmluvy o dielo. Ústavný súd neposudzuje predmetné konanie po právnej stránke ako zložité. Skutkovú stránku predmetného konania je možné hodnotiť ako zložitú s prihliadnutím   na   protichodné   stanoviská   účastníkov   konania,   v dôsledku   čoho   bolo nevyhnutné aj nariadenie znaleckého dokazovania (napr. rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS 239/03, III. ÚS 174/02, III. ÚS 33/06).

Pri   posudzovaní správania   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   ústavný   súd z predloženého spisu zistil, že sťažovateľ svojím správaním prispel k predĺženiu konania tým, že od 5. mája 2004 do 18. februára 2005 sa v konaní rozhodovalo o jeho oslobodení od súdnych   poplatkov   za   podané   odvolanie.   Sťažovateľ   doručil   21.   mája   2004   súdu vyplnené tlačivo o preukázaní majetkových pomerov (čím prejavil vôľu, aby súd rozhodol o oslobodení   od   súdnych   poplatkov),   ale   3.   júna   2004   doručil   súdu   úhradu   súdneho poplatku. Na základe jeho protichodných podaní, na ktoré mal nepochybne ako účastník konania oprávnenie, však došlo k predĺženiu konania, ktoré nie je možné pripísať na ťarchu okresnému súdu.

Pri posudzovaní postupu okresného súdu v predmetnej veci ústavný súd z prehľadu spisu sp. zn. 12 C 551/01 zistil, že sťažovateľ doručil okresnému súdu 18. júna 2001 žalobu o náhradu škody s príslušenstvom v súvislosti s vykonaním stavebných prác. Okresný súd následne vykonával procesné úkony súvisiace s prípravou na pojednávanie.

Na pojednávaniach (11. februára 2002, 3. apríla 2002, 7. mája 2002, 17. júna 2002) okresný súd vykonával v danej veci dokazovanie, pričom uznesením č. k. 12 C 551/01-72 z 23. mája 2002 zamietol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia. Sťažovateľ doručil proti predmetnému uzneseniu 10. júna 2002 odvolanie. Krajský súd ako odvolací súd uznesením č. k. 3 Co 435/02-79 z 30. septembra 2002 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

Okresný súd uznesením č. k. 12 C 551/01-82 z 10. januára 2003 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, a po vypracovaní znaleckého   posudku   vyzval   účastníkov   konania,   aby   sa   k vypracovanému   znaleckému posudku v určenej lehote vyjadrili.

Okresný súd rozsudkom č. k. 12 C 551/01-135 z 26. januára 2004 zaviazal odporcu uhradiť sťažovateľovi určenú finančnú sumu s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti návrh sťažovateľa   zamietol,   zastavil   konanie   v časti   návrhu   o určenie,   že   sťažovateľ   odstúpil od zmluvy o dielo zákonným spôsobom, a rozhodol o trovách konania.

Sťažovateľ   doručil   proti   rozsudku   okresného   súdu   24.   marca   2004 odvolanie, následne bolo rozhodované o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom okresný súd uznesením č. k. 12 C 551/01-165 z 18. februára 2005 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Krajský súd rozsudkom č. k. 4 Co 105/05-191 z 12. januára 2006 potvrdil napadnutý rozsudok   okresného   súdu   v jeho   zamietavej   časti   a zrušil   ho   vo   výroku   o náhrade   trov konania a trov štátu, pričom v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Okresný súd uznesením č. k. 12 C 551/05-196 z 20. marca 2006 rozhodol o trovách konania v zmysle pokynov odvolacieho súdu. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 2006.

Posudzovaný spis sa nachádzal na krajskom súde v obdobiach od 21. augusta 2002 do   27.   októbra   2002,   od   25.   júna   2004   do   13.   februára   2005   a   od   23.   marca   2005 do 20. februára 2006 v dôsledku sťažovateľom podaných opravných prostriedkov.Ústavný súd na základe uvedenej chronológie úkonov vo veci sp. zn. 12 C 551/01 dospel k záveru, že v predmetnej veci nemohlo dôjsť k zbytočným prieťahom v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Okresný súd postupoval v danom konaní v súlade s platnými právnymi predpismi   a smeroval   k naplneniu   právnej   istoty   účastníkov   konania,   t.   j.   rozhodnutiu vo veci   samej,   pričom   tak postupoval aj s prihliadnutím   na legitímne úkony   účastníkov konania, ktoré nemohol svojím postupom v konaní ovplyvniť (napr. podanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiam).

V zmysle   ustálenej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   jedným   z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   namieta   –   napr.   rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 93/97,   I.   ÚS   87/97,   I.   ÚS   20/97,   I.   ÚS   24/98,   III.   ÚS   248/05.   Vzhľadom na skutočnosť,   že   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   pri   jej   predbežnom   prerokovaní, nezaoberal   sa   žiadosťou   sťažovateľa   o pridelenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom, ako aj ďalšími žiadosťami, ktoré sú viazané na rozhodnutie vo veci samej (napr. priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2006