znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 17/07-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14. februára 2008 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika v konaní o   sťažnosti   spoločnosti   S., spol.   s r.   o.,   so   sídlom   N.,   zastúpenou   advokátom JUDr. L. P., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 a postupom Okresného súdu   Nitra   pri   registráciách   údajov   v   obchodnom   registri   vedených   pod   sp.   zn. 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo spoločnosti S., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 p o r u š e n é   n e b o l o.

2. Základné právo spoločnosti S., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra pri   registráciách   údajov   v   obchodnom   registri   vedených   pod   sp.   zn.   1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006 p o r u š e n é   b o l o.

3. Spoločnosti   S.,   spol.   s r.   o., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Nitra p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra j e   p o v i n n ý   uhradiť spoločnosti S., spol. s r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 6 825,40 Sk (slovom šesťtisícosemstodvadsaťpäť slovenských korún a štyridsať halierov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. L. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 17/07-13   zo   4. januára 2007   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti S., spol. s r. o., so sídlom N. (ďalej len „sťažovateľka“), v časti, v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 pri registráciách údajov v obchodnom registri vedených pod sp. zn. 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   5. marca 2007 predsedníčku okresného súdu, aby sa k sťažnosti vyjadrila a aby ústavnému súdu zaslala súdny spis.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti z 20. marca 2007 (doručenom ústavnému súdu 23. marca 2007) uviedla:

„Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 30 ZpZ 844/2003 sa začalo podaním návrhu zo dňa 18. 8. 2003, ktorým sa konateľ spoločnosti Ing. A. D. domáhal zápisu zmien v časti   konateľ   spoločnosti   tak,   že   navrhol   vymazať   konateľa   J.   B.   a zapísať   konateľa Ing. A. D. Zmena mala vychádzať z uznesenia prijatého na valnom zhromaždení spoločnosti konanom dňa 7. 8. 2003, pričom k návrhu bol pripojený odpis notárskej zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 7. 8. 2003 a úplne znenie spoločenskej zmluvy.

Podaním zo dňa 9. 9. 2003 požiadal konateľ spoločnosti J. B. o prerušenie konania o zápis   zmien   do   obchodného   registra,   z   dôvodu   podania   žaloby   o   určenie   neplatnosti uznesenia   valného   zhromaždenia.   Na   základe   tohto   podania,   vec   vybavujúca   sudkyňa Mgr. Z. B., zisťovala dopytmi na Krajský súd v Nitre, či tam prebieha konanie o určenie neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti S. s. r. o. N., pričom bolo zistené, že uvedené konanie prebieha pod sp. zn. 18 Cbs 42/2003. Na základe tohto zistenia, sudkyňa úpravami zo dňa 2. 12. 2004, 18. 1. 2005, 29. 3. 2005, 27. 6. 2005 a 3. 10. 2005 žiadala o pripojenie spisu   KS   v   Nitre,   resp.   zisťovala,   či   konanie   vedené   na   KS   v   Nitre   pod   sp.   zn. 18 Cbs 42/2003   bolo   právoplatne   skončené.   Zistené   bolo,   že   uvedené   konanie   nebolo právoplatne skončené, nakoľko z dôvodu podania odvolania bol spis predložený NS SR. Dňa 26. 7. 2004 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh a tento súdny poplatok zaplatil dňa 7. 7. 2005.

V súlade   s Dodatkom   s   rozvrhom   práce   na   rok   2006   bol   spis   dňa   10. 3. 2006 pridelený na konanie sudkyni JUDr. M. J., ktorá dňa 24. 5. 2006 a 3. 8. 2006 opätovne žiadala   o   predloženie   spisu   KS   Nitra.   Podaním   zo   dňa   27. 7. 2006   podala   spoločnosť písomnú žiadosť o vykonanie zmien v obchodnom registri. Dňa 4. 9. 2006 bol tunajšiemu súdu predložený spis Krajského súdu v Nitre a v konaní 30 ZpZ 844/2003 bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 15. 12. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 2006. Nakoľko sa   doručenka   od   spoločnosti   nevrátila,   súd   urgoval   dňa   7. 2. 2007   jej vrátenie prostredníctvom   pošty,   pričom   podľa   oznámenia   pošty   zo   dňa   15. 2. 2007,   spoločnosť uvedené uznesenie prevzala dňa 22. 12. 2006.

Konanie   vedené   pod   sp.   zn.   1 Re   306/2004   bolo   registrované   dňa   19. 3. 2007, konanie vedené pod sp. zn. 1 Re 322/2005 bolo registrované dňa 20. 3. 2007 a konanie vedené pod sp. zn. 1 Re 219/2006 by mohlo byť registrované dňa 21. 3. 2007.

Uvedené dávame na vedomie a súhlasíme s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania   o   prijatej   sťažnosti,   ak   dospeje   k   názoru,   že   od   ústneho   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa úkonov okresného súdu zistil z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a z previerky súdnych spisov sp. zn. 30 ZpZ 844/03, sp. zn. 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006 aj ústavný súd. Ústavný súd ďalej zistil:Dňa 11. júna 2004 podala sťažovateľka návrh na zápis zmien v obchodnom registri na   okresnom   súde   a   zároveň   uhradila   súdny   poplatok   za   podanie   návrhu (sp. zn. 1 Re 306/2004).

Dňa 18. júna 2004 okresný súd sťažovateľke oznámil, že vo veci návrhu na zápis do obchodného registra nemožno rozhodnúť, pretože nie je rozhodnuté o návrhoch, ktoré mu predchádzali.

Dňa 27. apríla 2005 podala sťažovateľka ďalší návrh na zápis zmien v obchodnom registri   na   okresnom   súde   a   zároveň   uhradila   súdny   poplatok   za   podanie   návrhu (sp. zn. 1 Re 322/2005).

Dňa 20. februára 2004   Krajský   súd   v   Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)   rozsudkom č. k. 18 Cbs 42/2003-65   zamietol   návrh   na   určenie   neplatnosti   uznesenia   valného zhromaždenia spoločnosti S., spol. s r. o., zo 7. augusta 2003.

Dňa 10. mája 2006   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) ako odvolací   súd rozsudkom   sp.   zn. 6 Obo 130/2004 rozhodol   o odvolaní žalobcu proti rozsudku krajského súdu z 20. februára 2004 č. k. 18 Cbs 42/2003-65 tak, že odvolaním napadnutý   rozsudok   krajského   súdu   potvrdil.   Uvedený   rozsudok   najvyššieho   súdu, ako aj rozsudok krajského súdu nadobudli právoplatnosť 19. júla 2006.

Dňa 19. júna 2006 podala sťažovateľka ďalší návrh na zápis zmien v obchodnom registri   na   okresnom   súde   a   zároveň   uhradila   súdny   poplatok   za   podanie   návrhu (sp. zn. 1 Re 219/2006).

Dňa 21. marca 2007 okresný súd vydal oznámenie o odmietnutí vykonania zmeny zapísaných údajov na základe návrhu na zmenu zapísaných údajov (sp. zn. 1 Re 219/2006).

Právny zástupca sťažovateľky listom zo 17. apríla 2007 (doručeným ústavnému súdu 20. apríla 2007) oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci, pričom k vyjadreniu okresného súdu z 20. marca 2007 stanovisko nezaujal.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   jej   základného   práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo iným zákonom   predvídaným spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   (napr.   IV. ÚS 74/02,   III. ÚS 247/03,   IV. ÚS 272/04)   ústavný   súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že zložitosť veci (právna, prípadne faktická) nie je vzhľadom na doterajší priebeh konania, resp. namietaných registrácií okolnosťou, ktorá by ovplyvnila ich doterajšiu dĺžku. Vec nie je skutkovo ani právne zložitá, tvorí bežnú súčasť činnosti všeobecných súdov.

2. Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Pri hodnotení postupu podľa tohto kritéria ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľky, ktorou by prispela k zbytočným prieťahom v konaní.

3. Napokon   ústavný   súd   z   hľadiska   existencie   zbytočných   prieťahov   hodnotil samotný postup okresného súdu.

K postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03

Návrh na zápis zmien v obchodnom registri podala sťažovateľka 18. augusta 2003. Dňa 9. septembra 2003 podal spoločník a zároveň konateľ sťažovateľky J. B. „Žiadosť o prerušenie   konania   o   zápis   zmien   údajov   v   obchodnej   spoločnosti   S.,   spol.   s   r.   o.“, z dôvodu   podania   návrhu   na   určenie   neplatnosti   uznesenia   valného   zhromaždenia sťažovateľky zo 7. augusta 2003, ktoré malo slúžiť ako právny podklad na povolenie zmien v obchodnom registri. Konanie bolo vedené na krajskom súde pod sp. zn. 18 Cbs 42/2003. Vzhľadom na skutočnosť, že od výsledku konania vo veci vedenej krajským súdom záviselo rozhodnutie   okresného   súdu   v konaní   o povolení   zmien   v obchodnom   registri   vedenom pod sp. zn.   30 ZpZ 844/03,   okresný   súd   pravidelne   sledoval   a zisťoval   stav   konania na krajskom súde.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. 18 Cbs 42/2003 z 20. februára 2004 návrh na určenie neplatnosti   uznesenia   valného   zhromaždenia   sťažovateľky   zamietol   a   najvyšší   súd ako odvolací súd svojím rozsudkom sp. zn. 6 Obo 130/2004 z 10. mája 2006 napadnutý rozsudok   krajského   súdu   potvrdil.   Rozsudok   krajského   súdu   nadobudol   právoplatnosť 19. júla 2006.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Nakoľko až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uvedeného vyššie existovala prekážka konania a nakoľko táto prekážka rozhodnutím NS SR zo dňa 10. 05. 2006 odpadla, požadoval sťažovateľ pokračovanie súdu v konaní - svojou písomnosťou   zo   dňa   21. 07. 2006   tak,   tak   ako   je   uvedené   vyššie,   v ktorej   požadoval, aby Obchodný register pri Okresnom súde Nitra vykonal všetky požadované zmeny tak, ako boli tieto sťažovateľom, resp. jeho konateľom Ing.   A. D. navrhované v jednotlivých konaniach,   a síce   v konaniach   30 ZpZ 844/03,   1 Re 306/2004,   1 Re 322/2005 a 1 Re/219/2006.“

Podľa   sťažovateľky „S   poukazom   na   to,   že odpadol   dôvod   pre   nekonanie   súdu vo veci požadovaných zmien v zápise sťažovateľa, ako aj na to, že teda odpadol dôvod pre nekonanie registrového súdu v súvisiacich konaniach“, okresný súd mal na základe jej oznámenia vo veci konať a „v zákonnom stanovenej lehote piatich dní mal rozhodnúť o návrhoch   zmien,   ktoré   boli   podané“.   Sťažovateľka   svoju   argumentáciu   založila na ustanovení   § 8   ods. 1   zákona   č. 530/2003   Z. z.   o obchodnom   registri   a   o   zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o obchodnom registri“).

Podľa   §   8 ods.   1 zákona o   obchodnom   registri   ak sú   splnené podmienky   podľa § 6 a 7, registrový súd vykoná zápis v lehote piatich pracovných dní od doručenia návrhu na zápis.

Podľa   § 15   ods. 1 zákona   o   obchodnom   registri   konanie vo   veciach   obchodného registra   začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončí   podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na to, že zákon o obchodnom registri nadobudol účinnosť 1. februára 2004 a konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 sa začalo na základe návrhu sťažovateľky na zápis zmien, ktorý bol podaný 18. augusta 2003, nevzťahovala sa na   uvedené   konanie   právna   úprava   obsiahnutá   v zákone   o obchodnom   registri.   Preto uvedené tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd v súlade s § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri „mal na základe oznámenia sťažovateľa konať, a v zákonnej lehote piatich dní mal rozhodnúť   o návrhoch   zmien,   ktoré   boli   podané   sťažovateľom“,   ústavný   súd   pokladá za neopodstatnené.

Dňa   24. mája 2006   a   3. augusta 2006   okresný   súd   opätovne   žiadal   o   predloženie spisu krajského súdu sp. zn. 18 Cbs 42/2003, ktorý bol následne predložený okresnému súdu   4. septembra 2006.   Následne   okresný   súd   rozhodol   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03   svojím   uznesením   z   15. decembra 2006,   ktorým   povolil   vykonať navrhované zmeny v obchodnom registri.

Ústavný   súd   preskúmal   postup   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 30 ZpZ 844/03 a nezistil v postupe okresného súdu významnejšie obdobia nečinnosti.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   ojedinelá   nečinnosť   súdu,   hoci   aj   v   trvaní niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 20/04, II. ÚS 193/05).

Ak   ústavný   súd   zistí,   že   sa   postup   všeobecného   súdu   nevyznačoval   takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48   ods. 2 ústavy,   nevysloví   porušenie   základného   práva   zaručeného   v tomto   článku (napr. II. ÚS 63/05).

Ústavný   súd   pri   posudzovaní   postupu   okresného   súdu   v   období   od   4. septembra 2006, keď mu bol doručený spis krajského súdu sp. zn. 18 Cbs 42/2003, do 15. decembra 2006,   keď   okresný   súd   uznesením   rozhodol   o povolení   vykonania   zápisu   v obchodnom registri,   vzal   do   úvahy   aj   tú   skutočnosť,   že   zistené   obdobie   nečinnosti   súviselo s preštudovaním spisu krajského súdu, a preto vzhľadom na už uvedenú judikatúru dospel k záveru,   že   zistená   nečinnosť   v postupe   okresného   súdu   nedosahuje   takú   intenzitu, aby bolo   možné   na   jej   základe   konštatovať   porušenie   označených   základných   práv sťažovateľky.

Ústavný súd preto rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 porušené nebolo (1. bod výroku nálezu).

K   postupu   okresného   súdu   pri   registráciách   údajov   v   obchodnom   registri vedených pod sp. zn. 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006

Podľa   §   352a   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   -   systematicky zaradeného do siedmej časti pod nadpisom „Iná činnosť súdu“ - súd vykonáva zápis údajov do   obchodného   registra,   zmenu   zapísaných   údajov,   výmaz zapísaných   údajov   a   ukladá listiny do zbierky listín podľa osobitného zákona (t. j. zákona o obchodnom registri; pozn.).

Podľa   §   1   písm.   c)   zákona   o   obchodnom   registri   tento   zákon   upravuje   postup pri zápise   údajov   do   obchodného   registra,   zápise   zmeny   zapísaných   údajov   a   výmaze zapísaných údajov (ďalej len „registrácia“).

Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení je registrácia údajov v obchodnom registri inou činnosťou súdu a nemá teda povahu občianskeho súdneho konania, pričom Občiansky   súdny   poriadok   sa   na   registráciu   ani   nevzťahuje   (§ 13   ods. 1   zákona o obchodnom registri).

V   priebehu   konania   na   okresnom   súde   vedeného   pod   sp.   zn.   30 ZpZ 844/03 sťažovateľka   podala   ďalšie   návrhy   na   zápis   v obchodnom   registri,   a   to   11. júna 2004 (sp. zn. 1 Re 306/2004),   27. apríla 2005   (sp. zn.   1 Re 322/2005)   a   19. júna 2006 (sp. zn. 1 Re 219/2006).

Keďže   sťažovateľka   podala   uvedené   návrhy   na   zápis   po   nadobudnutí   účinnosti zákona o obchodnom registri (po 1. februári 2004), vzťahoval sa na postup okresného súdu právny režim obsiahnutý v zákone o obchodnom registri.

Podľa   § 15   ods. 3 zákona   o   obchodnom   registri   ak je počas konania vo   veciach obchodného registra, ktoré sa začalo podľa doterajších predpisov, podaný návrh na zápis podľa tohto zákona, ktorý sa týka tej istej zapísanej osoby, lehota podľa § 8 ods. 1 plynie odo dňa vydania rozhodnutia o obsahu zápisu podľa doterajších predpisov.

V   zmysle   citovaného   ustanovenia   zákona   o   obchodnom   registri   okresný   súd postupoval správne, keď nerozhodol o ďalších návrhoch na zápis v obchodnom registri, ktoré   podala   sťažovateľka,   pričom   18. júna 2004   okresný   súd   sťažovateľku   o   tejto skutočnosti   informoval,   keď   jej   oznámil,   že   vo   veci   návrhu   na   zápis   zmien   podaného 11. júna   2004   (sp.   zn.   1 Re 306/2004)   nemožno   rozhodnúť   vzhľadom   na   skutočnosť, že nie je rozhodnuté o návrhoch, ktoré mu predchádzajú.

Podľa   ústavného   súdu   postupom   okresného   súdu   pri   registráciách údajov v obchodnom   registri   vedených   pod   sp. zn.   1 Re 306/2004,   1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006 v období od podania príslušných návrhov na zápis (11. jún 2004, 27. apríl 2005,   19. jún 2006),   až   do   15. decembra 2006,   keď   okresný   súd   uznesením   rozhodol o povolení   vykonania   zápisu   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   30 ZpZ 844/03,   nemožno hodnotiť   ako   nečinnosť   okresného   súdu,   keďže   okresný   súd   postupoval   v súlade s § 15 ods. 3 zákona o obchodnom registri.

Nečinnosť okresného súdu však ústavný súd zistil   v období po vydaní uznesenia o povolení vykonania zápisu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 z 15. decembra 2006.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri súd vykoná zápis v lehote piatich pracovných   dní   od   doručenia   návrhu   na   zápis,   pričom   v   súlade   s   § 15   ods. 3   zákona o obchodnom registri, ak návrh na zápis bol podaný počas obdobia, v ktorom prebieha konanie   vo   veciach   obchodného   registra   vo   vzťahu   k tej   istej   zapísanej   osobe,   ktoré sa začalo podľa doterajších predpisov, uvedená zákonná lehota plynie od „dňa vydania rozhodnutia o obsahu zápisu podľa doterajších predpisov“.

Keďže okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 svojím uznesením z 15. decembra 2006 povolil vykonať navrhované zmeny v obchodnom registri, zákonná lehota podľa § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri začala plynúť od tohto dňa.

Okresný   súd   v   potvrdení   z   19. marca 2007   pri   registrácii   sp. zn.   1 Re 306/2004 uviedol,   že   vykonal   zápis   navrhovaných   údajov   (s   účinnosťou   od   20. marca 2007), v potvrdení z 20. marca 2007 pri registrácii sp. zn. 1 Re 322/2005 uviedol, že vykonal zápis navrhovaných   údajov   (s   účinnosťou   od   21. marca 2007)   a   k   registrácii   sp. zn. 1 Re 219/2006   21. marca 2007   oznámil,   že   odmietol   vykonať zmenu   zapísaných   údajov z dôvodu, že prílohy k návrhu nespĺňajú zákonnom ustanovené podmienky na vykonanie zápisu.

Na základe uvedeného ústavný súd vyhodnotil obdobie po vydaní uznesenia v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 z 15. decembra 2006 do potvrdenia vykonania zápisu navrhovaných   údajov   v registrácii   vedenej   pod   sp.   zn.   1 Re 306/2004   (19. marca 2007), sp. zn. 1 Re 322/2005 (20. marca 2007), resp. do oznámenia o odmietnutí vykonania zmeny zapísaných   údajov   v registrácii   vedenej   pod   sp.   zn.   1 Re 219/2006   (21. marca 2007) ako obdobie,   v   ktorom   bez   existencie   zákonnej   prekážky   bol   okresný   súd   nečinný (3 mesiace).

Ústavný súd už v inej veci rozhodol, že ak súd neurobí úkon v zákonom ustanovenej lehote, svojou nečinnosťou alebo nedostatočne rýchlou činnosťou sa dopustí zbytočného prieťahu, ktorý má povahu porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri II. ÚS 33/99).

Aj keď v danom prípade (ako sa už uviedlo) registrácia je „iba“ inou činnosťou súdu, nemožno obísť fakt,   že na vykonanie týchto úkonov súdu   zákon   o obchodnom   registri striktne   určuje   lehotu   piatich   pracovných   dní.   Keďže   esenciálnym   znakom   zbytočných prieťahov   je   stav   neistoty   účastníka,   ktorého   sa   tieto   prieťahy   týkajú,   treba   prisvedčiť sťažovateľke   v tom,   že   nekonaním   (alebo   oneskoreným   konaním)   okresného   súdu   boli jej právne neistoty narušené. Na tom nič nemení skutočnosť, že v okolnostiach prípadu konal   okresný   súd   oneskorene   v   iných   súvislostiach   než   ich   namietala   sťažovateľka, resp., že ústavný súd sa nestotožnil so sťažovateľkou v právnom hodnotení obdobia, ktoré predchádzalo   rozhodnutiu   okresného   súdu   z   15. decembra 2006   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03.

Ústavný súd bral tiež do úvahy, že predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti prieťahy okresného súdu nijako neodôvodnila.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného   súdu   pri   registrácii   vedenej   pod   sp.   zn.   1 Re 306/2004,   1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (2. bod výroku nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie   alebo   iný   zásah,   prípadne   prikáže   tomu,   kto   právo   alebo   slobodu   porušil, aby vo veci konal.

Keďže registrácie vedené pod sp. zn. 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006 boli   ukončené   v   súlade   so   zákonom   o   obchodnom   registri,   ústavný   súd   neprikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   § 56   ods. 5   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o   priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   priebeh   registrácií   vedených   okresným   súdom   pod sp. zn. 1 Re 306/2004,   1 Re 322/2005   a   1 Re 219/2006   a   berúc   do   úvahy   konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 30 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (3. bod výroku nálezu).Ústavný   súd   rozhodol   napokon   podľa   § 36   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v   súvislosti   s   jej   právnym zastupovaním advokátom JUDr. L. P. v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľka žiadala uhradiť trovy svojho právneho zastúpenia v sume 6 825,40 Sk za dva úkony právnej služby (prevzatie   a   príprava   zastúpenia   a podanie   sťažnosti,   každý   úkon   po 2 730   Sk   zvýšený o 19 % DPH) a dvakrát režijný paušál, každý v sume 164 Sk.

Vzhľadom na to, že požadované trovy konania neprekročili sumu ustanovenú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov, ústavný súd ich priznal v požadovanej sume (4. bod výroku nálezu).

Priznanú   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   6 825,40 Sk   je   okresný   súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení   s   §   149   OSP)   v lehote   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2008