SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 17/07-32
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2008 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti spoločnosti S., spol. s r. o., so sídlom N., zastúpenou advokátom JUDr. L. P., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 a postupom Okresného súdu Nitra pri registráciách údajov v obchodnom registri vedených pod sp. zn. 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo spoločnosti S., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 p o r u š e n é n e b o l o.
2. Základné právo spoločnosti S., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra pri registráciách údajov v obchodnom registri vedených pod sp. zn. 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006 p o r u š e n é b o l o.
3. Spoločnosti S., spol. s r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti S., spol. s r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 6 825,40 Sk (slovom šesťtisícosemstodvadsaťpäť slovenských korún a štyridsať halierov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. L. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 17/07-13 zo 4. januára 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti S., spol. s r. o., so sídlom N. (ďalej len „sťažovateľka“), v časti, v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 pri registráciách údajov v obchodnom registri vedených pod sp. zn. 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 5. marca 2007 predsedníčku okresného súdu, aby sa k sťažnosti vyjadrila a aby ústavnému súdu zaslala súdny spis.
Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti z 20. marca 2007 (doručenom ústavnému súdu 23. marca 2007) uviedla:
„Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 30 ZpZ 844/2003 sa začalo podaním návrhu zo dňa 18. 8. 2003, ktorým sa konateľ spoločnosti Ing. A. D. domáhal zápisu zmien v časti konateľ spoločnosti tak, že navrhol vymazať konateľa J. B. a zapísať konateľa Ing. A. D. Zmena mala vychádzať z uznesenia prijatého na valnom zhromaždení spoločnosti konanom dňa 7. 8. 2003, pričom k návrhu bol pripojený odpis notárskej zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 7. 8. 2003 a úplne znenie spoločenskej zmluvy.
Podaním zo dňa 9. 9. 2003 požiadal konateľ spoločnosti J. B. o prerušenie konania o zápis zmien do obchodného registra, z dôvodu podania žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Na základe tohto podania, vec vybavujúca sudkyňa Mgr. Z. B., zisťovala dopytmi na Krajský súd v Nitre, či tam prebieha konanie o určenie neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti S. s. r. o. N., pričom bolo zistené, že uvedené konanie prebieha pod sp. zn. 18 Cbs 42/2003. Na základe tohto zistenia, sudkyňa úpravami zo dňa 2. 12. 2004, 18. 1. 2005, 29. 3. 2005, 27. 6. 2005 a 3. 10. 2005 žiadala o pripojenie spisu KS v Nitre, resp. zisťovala, či konanie vedené na KS v Nitre pod sp. zn. 18 Cbs 42/2003 bolo právoplatne skončené. Zistené bolo, že uvedené konanie nebolo právoplatne skončené, nakoľko z dôvodu podania odvolania bol spis predložený NS SR. Dňa 26. 7. 2004 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh a tento súdny poplatok zaplatil dňa 7. 7. 2005.
V súlade s Dodatkom s rozvrhom práce na rok 2006 bol spis dňa 10. 3. 2006 pridelený na konanie sudkyni JUDr. M. J., ktorá dňa 24. 5. 2006 a 3. 8. 2006 opätovne žiadala o predloženie spisu KS Nitra. Podaním zo dňa 27. 7. 2006 podala spoločnosť písomnú žiadosť o vykonanie zmien v obchodnom registri. Dňa 4. 9. 2006 bol tunajšiemu súdu predložený spis Krajského súdu v Nitre a v konaní 30 ZpZ 844/2003 bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 15. 12. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 2006. Nakoľko sa doručenka od spoločnosti nevrátila, súd urgoval dňa 7. 2. 2007 jej vrátenie prostredníctvom pošty, pričom podľa oznámenia pošty zo dňa 15. 2. 2007, spoločnosť uvedené uznesenie prevzala dňa 22. 12. 2006.
Konanie vedené pod sp. zn. 1 Re 306/2004 bolo registrované dňa 19. 3. 2007, konanie vedené pod sp. zn. 1 Re 322/2005 bolo registrované dňa 20. 3. 2007 a konanie vedené pod sp. zn. 1 Re 219/2006 by mohlo byť registrované dňa 21. 3. 2007.
Uvedené dávame na vedomie a súhlasíme s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa úkonov okresného súdu zistil z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a z previerky súdnych spisov sp. zn. 30 ZpZ 844/03, sp. zn. 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006 aj ústavný súd. Ústavný súd ďalej zistil:Dňa 11. júna 2004 podala sťažovateľka návrh na zápis zmien v obchodnom registri na okresnom súde a zároveň uhradila súdny poplatok za podanie návrhu (sp. zn. 1 Re 306/2004).
Dňa 18. júna 2004 okresný súd sťažovateľke oznámil, že vo veci návrhu na zápis do obchodného registra nemožno rozhodnúť, pretože nie je rozhodnuté o návrhoch, ktoré mu predchádzali.
Dňa 27. apríla 2005 podala sťažovateľka ďalší návrh na zápis zmien v obchodnom registri na okresnom súde a zároveň uhradila súdny poplatok za podanie návrhu (sp. zn. 1 Re 322/2005).
Dňa 20. februára 2004 Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 18 Cbs 42/2003-65 zamietol návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti S., spol. s r. o., zo 7. augusta 2003.
Dňa 10. mája 2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 6 Obo 130/2004 rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozsudku krajského súdu z 20. februára 2004 č. k. 18 Cbs 42/2003-65 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Uvedený rozsudok najvyššieho súdu, ako aj rozsudok krajského súdu nadobudli právoplatnosť 19. júla 2006.
Dňa 19. júna 2006 podala sťažovateľka ďalší návrh na zápis zmien v obchodnom registri na okresnom súde a zároveň uhradila súdny poplatok za podanie návrhu (sp. zn. 1 Re 219/2006).
Dňa 21. marca 2007 okresný súd vydal oznámenie o odmietnutí vykonania zmeny zapísaných údajov na základe návrhu na zmenu zapísaných údajov (sp. zn. 1 Re 219/2006).
Právny zástupca sťažovateľky listom zo 17. apríla 2007 (doručeným ústavnému súdu 20. apríla 2007) oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci, pričom k vyjadreniu okresného súdu z 20. marca 2007 stanovisko nezaujal.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že zložitosť veci (právna, prípadne faktická) nie je vzhľadom na doterajší priebeh konania, resp. namietaných registrácií okolnosťou, ktorá by ovplyvnila ich doterajšiu dĺžku. Vec nie je skutkovo ani právne zložitá, tvorí bežnú súčasť činnosti všeobecných súdov.
2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Pri hodnotení postupu podľa tohto kritéria ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľky, ktorou by prispela k zbytočným prieťahom v konaní.
3. Napokon ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov hodnotil samotný postup okresného súdu.
K postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03
Návrh na zápis zmien v obchodnom registri podala sťažovateľka 18. augusta 2003. Dňa 9. septembra 2003 podal spoločník a zároveň konateľ sťažovateľky J. B. „Žiadosť o prerušenie konania o zápis zmien údajov v obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o.“, z dôvodu podania návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sťažovateľky zo 7. augusta 2003, ktoré malo slúžiť ako právny podklad na povolenie zmien v obchodnom registri. Konanie bolo vedené na krajskom súde pod sp. zn. 18 Cbs 42/2003. Vzhľadom na skutočnosť, že od výsledku konania vo veci vedenej krajským súdom záviselo rozhodnutie okresného súdu v konaní o povolení zmien v obchodnom registri vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03, okresný súd pravidelne sledoval a zisťoval stav konania na krajskom súde.
Krajský súd rozsudkom sp. zn. 18 Cbs 42/2003 z 20. februára 2004 návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sťažovateľky zamietol a najvyšší súd ako odvolací súd svojím rozsudkom sp. zn. 6 Obo 130/2004 z 10. mája 2006 napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 19. júla 2006.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Nakoľko až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uvedeného vyššie existovala prekážka konania a nakoľko táto prekážka rozhodnutím NS SR zo dňa 10. 05. 2006 odpadla, požadoval sťažovateľ pokračovanie súdu v konaní - svojou písomnosťou zo dňa 21. 07. 2006 tak, tak ako je uvedené vyššie, v ktorej požadoval, aby Obchodný register pri Okresnom súde Nitra vykonal všetky požadované zmeny tak, ako boli tieto sťažovateľom, resp. jeho konateľom Ing. A. D. navrhované v jednotlivých konaniach, a síce v konaniach 30 ZpZ 844/03, 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re/219/2006.“
Podľa sťažovateľky „S poukazom na to, že odpadol dôvod pre nekonanie súdu vo veci požadovaných zmien v zápise sťažovateľa, ako aj na to, že teda odpadol dôvod pre nekonanie registrového súdu v súvisiacich konaniach“, okresný súd mal na základe jej oznámenia vo veci konať a „v zákonnom stanovenej lehote piatich dní mal rozhodnúť o návrhoch zmien, ktoré boli podané“. Sťažovateľka svoju argumentáciu založila na ustanovení § 8 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“).
Podľa § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri ak sú splnené podmienky podľa § 6 a 7, registrový súd vykoná zápis v lehote piatich pracovných dní od doručenia návrhu na zápis.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o obchodnom registri konanie vo veciach obchodného registra začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Vzhľadom na to, že zákon o obchodnom registri nadobudol účinnosť 1. februára 2004 a konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 sa začalo na základe návrhu sťažovateľky na zápis zmien, ktorý bol podaný 18. augusta 2003, nevzťahovala sa na uvedené konanie právna úprava obsiahnutá v zákone o obchodnom registri. Preto uvedené tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd v súlade s § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri „mal na základe oznámenia sťažovateľa konať, a v zákonnej lehote piatich dní mal rozhodnúť o návrhoch zmien, ktoré boli podané sťažovateľom“, ústavný súd pokladá za neopodstatnené.
Dňa 24. mája 2006 a 3. augusta 2006 okresný súd opätovne žiadal o predloženie spisu krajského súdu sp. zn. 18 Cbs 42/2003, ktorý bol následne predložený okresnému súdu 4. septembra 2006. Následne okresný súd rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 svojím uznesením z 15. decembra 2006, ktorým povolil vykonať navrhované zmeny v obchodnom registri.
Ústavný súd preskúmal postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 a nezistil v postupe okresného súdu významnejšie obdobia nečinnosti.
Podľa judikatúry ústavného súdu ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 20/04, II. ÚS 193/05).
Ak ústavný súd zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 63/05).
Ústavný súd pri posudzovaní postupu okresného súdu v období od 4. septembra 2006, keď mu bol doručený spis krajského súdu sp. zn. 18 Cbs 42/2003, do 15. decembra 2006, keď okresný súd uznesením rozhodol o povolení vykonania zápisu v obchodnom registri, vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že zistené obdobie nečinnosti súviselo s preštudovaním spisu krajského súdu, a preto vzhľadom na už uvedenú judikatúru dospel k záveru, že zistená nečinnosť v postupe okresného súdu nedosahuje takú intenzitu, aby bolo možné na jej základe konštatovať porušenie označených základných práv sťažovateľky.
Ústavný súd preto rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 porušené nebolo (1. bod výroku nálezu).
K postupu okresného súdu pri registráciách údajov v obchodnom registri vedených pod sp. zn. 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006
Podľa § 352a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) - systematicky zaradeného do siedmej časti pod nadpisom „Iná činnosť súdu“ - súd vykonáva zápis údajov do obchodného registra, zmenu zapísaných údajov, výmaz zapísaných údajov a ukladá listiny do zbierky listín podľa osobitného zákona (t. j. zákona o obchodnom registri; pozn.).
Podľa § 1 písm. c) zákona o obchodnom registri tento zákon upravuje postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov (ďalej len „registrácia“).
Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení je registrácia údajov v obchodnom registri inou činnosťou súdu a nemá teda povahu občianskeho súdneho konania, pričom Občiansky súdny poriadok sa na registráciu ani nevzťahuje (§ 13 ods. 1 zákona o obchodnom registri).
V priebehu konania na okresnom súde vedeného pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 sťažovateľka podala ďalšie návrhy na zápis v obchodnom registri, a to 11. júna 2004 (sp. zn. 1 Re 306/2004), 27. apríla 2005 (sp. zn. 1 Re 322/2005) a 19. júna 2006 (sp. zn. 1 Re 219/2006).
Keďže sťažovateľka podala uvedené návrhy na zápis po nadobudnutí účinnosti zákona o obchodnom registri (po 1. februári 2004), vzťahoval sa na postup okresného súdu právny režim obsiahnutý v zákone o obchodnom registri.
Podľa § 15 ods. 3 zákona o obchodnom registri ak je počas konania vo veciach obchodného registra, ktoré sa začalo podľa doterajších predpisov, podaný návrh na zápis podľa tohto zákona, ktorý sa týka tej istej zapísanej osoby, lehota podľa § 8 ods. 1 plynie odo dňa vydania rozhodnutia o obsahu zápisu podľa doterajších predpisov.
V zmysle citovaného ustanovenia zákona o obchodnom registri okresný súd postupoval správne, keď nerozhodol o ďalších návrhoch na zápis v obchodnom registri, ktoré podala sťažovateľka, pričom 18. júna 2004 okresný súd sťažovateľku o tejto skutočnosti informoval, keď jej oznámil, že vo veci návrhu na zápis zmien podaného 11. júna 2004 (sp. zn. 1 Re 306/2004) nemožno rozhodnúť vzhľadom na skutočnosť, že nie je rozhodnuté o návrhoch, ktoré mu predchádzajú.
Podľa ústavného súdu postupom okresného súdu pri registráciách údajov v obchodnom registri vedených pod sp. zn. 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006 v období od podania príslušných návrhov na zápis (11. jún 2004, 27. apríl 2005, 19. jún 2006), až do 15. decembra 2006, keď okresný súd uznesením rozhodol o povolení vykonania zápisu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03, nemožno hodnotiť ako nečinnosť okresného súdu, keďže okresný súd postupoval v súlade s § 15 ods. 3 zákona o obchodnom registri.
Nečinnosť okresného súdu však ústavný súd zistil v období po vydaní uznesenia o povolení vykonania zápisu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 z 15. decembra 2006.
Podľa § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri súd vykoná zápis v lehote piatich pracovných dní od doručenia návrhu na zápis, pričom v súlade s § 15 ods. 3 zákona o obchodnom registri, ak návrh na zápis bol podaný počas obdobia, v ktorom prebieha konanie vo veciach obchodného registra vo vzťahu k tej istej zapísanej osobe, ktoré sa začalo podľa doterajších predpisov, uvedená zákonná lehota plynie od „dňa vydania rozhodnutia o obsahu zápisu podľa doterajších predpisov“.
Keďže okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 svojím uznesením z 15. decembra 2006 povolil vykonať navrhované zmeny v obchodnom registri, zákonná lehota podľa § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri začala plynúť od tohto dňa.
Okresný súd v potvrdení z 19. marca 2007 pri registrácii sp. zn. 1 Re 306/2004 uviedol, že vykonal zápis navrhovaných údajov (s účinnosťou od 20. marca 2007), v potvrdení z 20. marca 2007 pri registrácii sp. zn. 1 Re 322/2005 uviedol, že vykonal zápis navrhovaných údajov (s účinnosťou od 21. marca 2007) a k registrácii sp. zn. 1 Re 219/2006 21. marca 2007 oznámil, že odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov z dôvodu, že prílohy k návrhu nespĺňajú zákonnom ustanovené podmienky na vykonanie zápisu.
Na základe uvedeného ústavný súd vyhodnotil obdobie po vydaní uznesenia v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03 z 15. decembra 2006 do potvrdenia vykonania zápisu navrhovaných údajov v registrácii vedenej pod sp. zn. 1 Re 306/2004 (19. marca 2007), sp. zn. 1 Re 322/2005 (20. marca 2007), resp. do oznámenia o odmietnutí vykonania zmeny zapísaných údajov v registrácii vedenej pod sp. zn. 1 Re 219/2006 (21. marca 2007) ako obdobie, v ktorom bez existencie zákonnej prekážky bol okresný súd nečinný (3 mesiace).
Ústavný súd už v inej veci rozhodol, že ak súd neurobí úkon v zákonom ustanovenej lehote, svojou nečinnosťou alebo nedostatočne rýchlou činnosťou sa dopustí zbytočného prieťahu, ktorý má povahu porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri II. ÚS 33/99).
Aj keď v danom prípade (ako sa už uviedlo) registrácia je „iba“ inou činnosťou súdu, nemožno obísť fakt, že na vykonanie týchto úkonov súdu zákon o obchodnom registri striktne určuje lehotu piatich pracovných dní. Keďže esenciálnym znakom zbytočných prieťahov je stav neistoty účastníka, ktorého sa tieto prieťahy týkajú, treba prisvedčiť sťažovateľke v tom, že nekonaním (alebo oneskoreným konaním) okresného súdu boli jej právne neistoty narušené. Na tom nič nemení skutočnosť, že v okolnostiach prípadu konal okresný súd oneskorene v iných súvislostiach než ich namietala sťažovateľka, resp., že ústavný súd sa nestotožnil so sťažovateľkou v právnom hodnotení obdobia, ktoré predchádzalo rozhodnutiu okresného súdu z 15. decembra 2006 v konaní vedenom pod sp. zn. 30 ZpZ 844/03.
Ústavný súd bral tiež do úvahy, že predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti prieťahy okresného súdu nijako neodôvodnila.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu pri registrácii vedenej pod sp. zn. 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (2. bod výroku nálezu).
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal.
Keďže registrácie vedené pod sp. zn. 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006 boli ukončené v súlade so zákonom o obchodnom registri, ústavný súd neprikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na priebeh registrácií vedených okresným súdom pod sp. zn. 1 Re 306/2004, 1 Re 322/2005 a 1 Re 219/2006 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 30 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (3. bod výroku nálezu).Ústavný súd rozhodol napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom JUDr. L. P. v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľka žiadala uhradiť trovy svojho právneho zastúpenia v sume 6 825,40 Sk za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti, každý úkon po 2 730 Sk zvýšený o 19 % DPH) a dvakrát režijný paušál, každý v sume 164 Sk.
Vzhľadom na to, že požadované trovy konania neprekročili sumu ustanovenú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v požadovanej sume (4. bod výroku nálezu).
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 825,40 Sk je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. februára 2008