znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 169/2022-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom, Námestie M. R. Štefánika 30/33, Topoľčany, proti postupu Okresného súdu Malacky v konaní sp. zn. 6C/1/2010 a proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 3Co/214/2019 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. marca 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného a krajského súdu v civilnom spore. Okrem toho žiada finančné zadosťučinenie 5 000 eur. Sťažovateľ porušenie svojich základných práv odvodzuje od celkovej dĺžky civilného sporu, pričom zvýrazňuje, že následkom tohto postupu nemohol užívať svoj majetok.

II.

2. Sťažovateľ sa žalobou z januára 2010 na okresnom súde domáhal proti žalovanej zaplatenia polovice hodnoty členského podielu k družstevnému bytu, o ktorom bolo po rozvode manželstva sťažovateľa a žalovanej v roku 2009 súdmi právoplatne rozhodnuté tak, že jeho nájomníčkou a členkou družstva bude žalovaná. Okresný súd rozsudkom z 9. mája 2019 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi eur a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na odvolanie žalovanej krajský súd rozsudkom z 29. apríla 2021 rozsudok okresného súdu sčasti o zaplatenie eur potvrdil a v prevyšujúcej časti rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamieta s tým, že sťažovateľovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 27,66 %. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že pri stanovení ceny podielu treba vychádzať z jeho hodnoty nie v čase rozhodnutia okresného súdu, keď v roku 2019 hodnota podielu bola eur, ale z hodnoty podielu v čase, keď bolo rozhodnuté o tom, že nájomníčkou a členkou družstva bude žalovaná, teda keď v roku 2009 hodnota členského podielu bola eur. Po právoplatnosti týchto rozhodnutí okresný súd uznesením z 3. decembra 2021 rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy konania eur, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. januára 2022.

III.

3. Jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv (IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ( ⬛⬛⬛⬛ proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009). Namietané konania pred okresným a krajským súdom boli vo veci samej vyriešené ich rozhodnutiami z 9. mája 2019 a 29. apríla 2021, po právoplatnosti ktorých okresný súd uznesením z 3. decembra 2021, ktoré právoplatnosť nadobudlo 8. januára 2022, rozhodol aj o výške náhrady trov konania. Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť 7. marca 2022 po právoplatnom skončení oboch namietaných konaní. V čase podania ústavnej sťažnosti k namietanému porušovaniu práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom súdov už nemohlo dochádzať, a preto je námietka porušenia týchto základných práv zjavne neopodstatnená.

4. Nedôvodná je i námietka porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Samotná dĺžka konania nie je spôsobilá viesť k porušeniu tohto základného práva, keďže k sťažovateľom tvrdenému zníženiu hodnoty členského podielu v bytovom družstve nedošlo primárne v dôsledku trvania konania na všeobecných súdoch, ale v dôsledku výkladu hmotnoprávnych noriem, v dôsledku ktorých krajský súd zaujal právny názor, že hodnota členského podielu sa má určiť k času, keď bol podiel prikázaný žalovanej, a nie k času rozhodnutia o výške náhrady tak, ako pôvodne rozhodol okresný súd. Zásah do majetku sťažovateľa preto nie je výsledkom prieťahov v konaní, ale dôsledkom výkladu hmotného práva, ktorého nesprávnosť sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nenamieta. Preto je námietka porušenia tohto základného práva zjavne neopodstatnená.

5. Obe námietky porušenia základných práv sťažovateľa sú zjavne neopodstatnené, a preto bola ústavná sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2022 ⬛⬛⬛⬛ Peter Straka

predseda senátu