znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 169/08-28

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2008 vo veci návrhu PhDr. J. G., CSc., D., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., Advokátska kancelária, B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/95/07-K z 28. novembra 2007 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/95/07-K z 28. novembra 2007 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č. k. III. ÚS 169/08-16 z 27. mája 2008 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   návrh   PhDr.   J.   G.,   CSc.   (ďalej   len   „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor“) sp. zn. VP/95/07-K z 28. novembra 2007 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“) podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) v spojení s § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.

Z návrhu   vyplýva,   že   namietaným   rozhodnutím   uložil   výbor   navrhovateľovi   ako verejnému funkcionárovi [čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. k) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu] pokutu v sume 51 900 Sk, pretože porušil povinnosť podať do 31.   marca   2007   písomné   oznámenie   o vykonávaných   funkciách,   zamestnaniach, činnostiach   a o svojich   majetkových   pomeroch   za   predchádzajúci   kalendárny   rok   2006 (ďalej   aj   „oznámenie“).   Táto   povinnosť   preňho   vyplývala   z ustanovenia   čl.   7   ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

V podanom návrhu navrhovateľ argumentuje: «V odôvodnení výbor konštatuje, že v čase stanovenom zákonom som nepodal písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. v znení zákona č. 545/2005 Z.z. v termíne do 31.3.2007, ale až oneskorene 23.7.2007. Dňa 11.7.2007 som k začatiu konania podal Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vyjadrenie, v ktorom som okrem iného uviedol, že predmetné oznámenie verejného funkcionára po skončení výkonu verejne funkcie   som   podal   v zmysle   č. 8   ods.   5   ústavného   zákona   č.   357/2004   v znení   zákona č. 545/2005 Z.z. a to do 30 dní po uplynutí roku od skončenia výkonu verejnej funkcie. Rovnako v predmetnom vyjadrení Výboru NR SR objasňujem, že okrem funkcie štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva, so v kalendárnom roku 2006 zastával aj funkciu poslanca NR SR, ako náhradník za pani I. R., na ustanovujúcej schôdzi NR SR Rok po skončení výkonu funkcie poslanca NRSR som si splnil svoju zákonnú povinnosť a predložil som Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií majetkové priznanie včas.

Dôkazy: Vyjadrenie k začatiu konania Výborom pre nezlučiteľnosť funkcií   Oznámenie podané rok po skončení výkonu funkcie poslanca NRSR. Výbor   však   moje   vyjadrenie   neakceptoval,   respektíve   nepovažuje   ich   za   právne relevantné a rozhodol o udelení predmetnej sankcie.

Podľa môjho názoru je však nesporné, že podaniu uvedeného majetkového priznania som   sa   nebránil.   Majetkové   priznanie   verejného   funkcionára,   ako   bývalý   poslanec Národnej   rady   Slovenskej   republiky   som   podal   v zákonom   ustanovenej   lehote.   Je   teda zrejmé, že som sa plneniu svojej zákonnej povinnosti nebránil, pretože svoje majetkové pomery riadne v zmysle zákona zverejnil. Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. v znení zákona 545/2005 Z.z. pritom v čl. 7 ods. 3 jednoznačne uvádza „Ak je verejný funkcionár zvolený alebo vymenovaný do inej verejnej funkcie alebo je opätovne zvolený alebo vymenovaný do tej   istej   verejnej   funkcie   a podal   v kalendárnom   roku   oznámenie   podľa   ods.   1,   nie   je povinný ho podať opätovne.“ Podaním oznámenia rok po skončení výkonu funkcie poslanca NR SR som považoval v zmysle tohto čl. ústavného zákona svoju povinnosť za splnenú. Ústavný zákon pritom nerieši situáciu, ak bol v jednom kalendárnom roku verejný činiteľ v dvoch funkciách pričom mu obe v tomto kalendárnom roku zanikli, za ktorú má primárne podávať oznámenie o majetkových pomeroch. Z tohto dôvodu som usudzoval, že funkcia poslanca NR SR, ktorý je zvolený zástupcom občanov je vyššia funkcia a funkcia Štátneho tajomníka, ktorý je menovaný Vládou SR. Aj z tohto dôvodu som svoju povinnosť považoval podaním   oznámenie   rok   po   skončení   výkonu   funkcie   s prihliadnutím   na   čl.   7   ods.   3 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. v znení zákona č. 545/2005 Z.z., svoju povinnosť za splnenú.»

Na   základe   všetkých   uvedených   skutočností   navrhovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd rozhodol týmto nálezom:

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zo   dňa   19.   septembra   2007   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu záujmov, zo dňa 28.11.2007, č. VP/95/07-K, sa zrušuje.“

  K návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. VP/95/07-K zo 6. mája 2008, ku ktorému pripojil aj originál príslušného na vec sa vzťahujúceho   spisu.   Vo   svojom   vyjadrení   uviedol,   že   sa   s argumentmi   navrhovateľa nestotožňuje z týchto dôvodov: „Z návrhu navrhovateľa   je   zrejmé,   že si   nie je vedomý svojich povinností podľa čl. 7 ods.1 v kontexte s ustanovením čl. 3ods. 1 ústavného zákona a nepochopil, čo bolo predmetom konania výboru v konaní č. VP/95/07-K. Naopak, verejný funkcionár si zamieňa povinnosti uvedené v cit. článku 7 ods. 1 a čl. 3 ods.1 s povinnosťami uvedenými v čl. 8 ods. 5 ústavného zákona. Je totiž nesporné, že v roku 2006 vykonával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Vychádzajúc z ustanovení čl. 3 ods. 1mal preto   v roku   2007   podať   do   31.3.2007   oznámenie   funkcií,   zamestnaní   a majetkových pomerov za rok 2006. Uvedenú povinnosť si nesplnil a v uvedenom roku 2007 podal len oznámenie v rozsahu a spôsobom uvedenom v čl. 8 ods. 5 (oznámenie iného druhu, ako je uvedené v čl. 7 ods. 1). Išlo o oznámenie, v ktorom verejný funkcionár uvádza do 30 dní od uplynutia 1 roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie skutočnosti vyžadované v čl. 8 ods.   5   písm.   a)   až   d)   ústavného   zákona   (príloha   1   tohto   listu   vo   fotokópii).   Takéto oznámenie nemá povinnosť podať poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale len verejní funkcionári uvedení v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona. Za uvedené pochybenie však nesie   plnú   zodpovednosť   verejný   funkcionár   a nemá   dopad   na   posúdenie   jeho zodpovednosti podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona, i keď v priebehu konania oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 za rok 2006 nakoniec podal, avšak nie do 31.3.2007, ale až 23.7.2007.“

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   7.   augusta   2008   prostredníctvom splnomocneného   právneho   zástupcu   doplnil   navrhovateľ   svoju   argumentáciu   obsiahnutú v návrhu zo 16. januára 2008, reagujúc na vyjadrenie výboru zo 6. mája 2008. Navrhovateľ uviedol:   «V   predmetnej   právnej   veci   sa   navrhovateľ   v plnom   rozsahu   pridržiava návrhu na preskúmanie rozhodnutia Výboru národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn.: VP/95/07-K a na podanom návrhu trvá. V zmysle ust. čl. 1 písm. c) Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcionárov v platnom znení (ďalej len „ústavný zákon“) tento ústavný zákon ustanovuje   zodpovednosť   verejného   funkcionára   za   nesplnenie   alebo   porušenie povinnosti a obmedzení ustanovených týmto ústavným zákonom vrátane   sankcií, ktoré možno verejnému   funkcionárovi za   také nesplnenie alebo   porušenie povinnosti   alebo obmedzení uložiť.

Z citovaného ustanovenia ústavného zákona jednoznačne vyplýva možnosť, nie však povinnosť, uloženia sankcií v prípade prípadného porušenia povinností alebo obmedzení zo strany   verejného   funkcionára.   V zmysle   čl.   9   ods.   6   ústavného   zákona   ak   sa   v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené týmto zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl.7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie   alebo   opomenutie   verejného   funkcionára   v rozpore   s týmto   zákonom   alebo zákonom,   odôvodnenie   a poučenie   o opravnom   prostriedku.   Rozhodnutie   obsahuje   aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10. Ďalej v ust. Čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona je uvedené, že pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára,   ak   ide   o porušenie   povinnosti   podať   oznámenie   podľa   čl.   7   v lehote ustanovenej v čl. 7. Predmetné ustanovenie teda vymedzuje presnú výšku pokuty v prípade, ak príslušný orgán   dospeje   k záveru,   že za   porušenie povinností   stanovených ústavným zákonom   je   potrebné   uložiť   verejnému   funkcionárovi   pokutu.   Zo   žiadneho   ustanovenia ústavného zákona pritom nevyplýva, že príslušný orgán je pri zistení porušenia povinností zo   strany   verejného   funkcionára   povinný   mu   uložiť   pokutu,   naopak,   z čl.   1   písm.   c) ústavného zákona výslovne vyplýva iba možnosť takého konania (uloženia pokuty). II.3   Podľa   názoru   navrhovateľa   je   teda   zrejmé,   že   rozhodnutie   vydané   v konaní o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   nemusí obsahovať   aj   povinnosť   zaplatiť   pokutu   podľa   odseku   10.   Súčasne   je   podľa   názoru navrhovateľa zrejmým aj to, že ust. čl. 9 ods. 10 ústavného zákona obsahuje len výšku pokút, ktoré je príslušný orgán oprávnený uložiť v danom konaní, pričom vychádzajúc z ust. čl. 1 písm. c) ústavného zákona je nutné podotknúť, že pokuta môže, ale nemusí byť uložená. Uvedený záver je logickým východiskom pri vnímaní skutočností, že nie každé porušenie povinností   stanovených   ústavným   zákonom   je   rovnaké   a že   tieto   porušenia   je   potrebné diferencovať. Podľa názoru navrhovateľa nie je opodstatnené uloženie pokuty pri porušení povinností   podľa   ústavného   zákona   v   prípade,   ak   sa   navrhovateľ   nijakým   spôsobom nevyhýbal plneniu týchto povinností. Navrhovateľ opakovane podotýka, že v danom prípade konal domnievajúc sa, že nie je povinný podávať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, ak už raz oznámenie podľa ústavného zákona podal (hoc podľa čl. 8 ods. 5 a 6 ústavného zákona). Uvedenému záveru nasvedčuje aj znenie čl. 7 ods. 3 ústavného zákona, podľa ktorého ak je verejný funkcionár zvolený alebo vymenovaný do inej verejnej funkcie alebo je opätovne zvolený alebo vymenovaný do tej istej verejnej funkcie a podal v   kalendárnom   roku   oznámenie   podľa   odseku   1,   nie   je   povinný   ho   podať   opätovne. Dobromyseľné   konanie   navrhovateľa   vyplýva   aj   zo   samotného   jeho   oznámenia   ako verejného funkcionára podaného dňa 03.07.2007, na strane 2. ktorého výslovne uviedol (krížikom pri príslušných funkciách), že predmetné oznámenie podáva podľa č1. 8 ods. 1 ústavného zákona za funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a za funkciu štátneho tajomníka. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2008 uvádza, že navrhovateľ „v uvedenom roku 2007 podal   len   oznámenie v rozsahu a spôsobom uvedenom v čl.8 ods. 5 (oznámenie iného druhu, ako je uvedené v čl. 7 ods. 1). Išlo o oznámenie, v ktorom verejný funkcionár uvádza do 30 dní od uplynutia 1 roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie skutočnosti vyžadované   v čl.   8   ods.   5   písm.   a)   až d)   ústavného   zákona   (príloha   1   tohto   listu   vo fotokópii). Takéto oznámenie nemá povinnosť podať poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale len verejné funkcionári uvedení v čl. 8 ods. 1 ústavného zákona.“ To všetko sa uvádza napriek tej skutočnosti, že na samotnom tlačive tohto oznámenia je výslovne daná možnosť označenia funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, za ktorú sa oznámenie podáva. Navrhovateľ danú možnosť využil, domnievajúc sa, že uvedené oznámenie   teda   podáva   za   obidve   funkcie,   v dôsledku čoho má všetky povinnosti stanovené ústavným zákonom splnené.

II.4   Navrhovateľ   preto   opakovane   poukazuje   na   tú   skutočnosť,   že   pri   plnení povinností   stanoveným   ústavným   zákonom   bol   dobromyseľný   a   nekonal   v   rozpore   so zákonom,   keď využil   možnosť   označenia   nielen   funkcie   štátneho   tajomníka,   ale   aj funkcie   poslanca Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pri   podávaní   oznámenia   dňa 03.07.2007. Prihliadajúc na tieto skutočnosti, ako aj na to, že si navrhovateľ vždy dôsledne plnil   povinnosti   stanovené   mu ústavným   zákonom,   je   navrhovateľ   toho   názoru,   že rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 19. septembra 2007 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, zo dňa 28.11.2007, č. VP/95/07-K, nie je v súlade s ústavným zákonom. Dokonca aj v prípade, ak   by   Výbor   Národnej   rady   Slovenskej republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   pri podrobnom   posúdení   všetkých   relevantných skutočností dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa   došlo   k   porušenia   ústavného   zákona, nie   je   podľa   názoru   navrhovateľa opodstatneným uloženie pokuty, a to prihliadajúc na jeho doterajšie konanie v súlade s ústavným zákonom, na jeho riadne a včasné si plnenie zákonných povinností.»

II.

Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrenia výboru, z vyjadrenia navrhovateľa, ako   aj z obsahu   predložených   listinných   dôkazov   obsiahnutých   v spise   týkajúcom   sa konania vedeného výborom proti navrhovateľovi ústavný súd zistil tento skutkový stav, relevantný na posúdenie veci:

Navrhovateľ   zastával   v roku   2006   funkciu   štátneho   tajomníka   Ministerstva pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   (výkon   funkcie   ukončil   3.   júla   2006)   a funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (výkon funkcie ukončil 4. júla 2006).Navrhovateľ   podal   oznámenie   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu 23. júla 2007.

Navrhovateľ   podal   oznámenie   podľa   čl.   8   ods.   5   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu 3. júla 2007.

Výbor na svojej 10. schôdzi uznesením č. 380 z 27. júna 2007 podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začal proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pre nesplnenie povinnosti podať do 31. marca 2007 písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Uvedenú skutočnosť oznámil výbor navrhovateľovi listom z 2. júla 2007 doručeným 10. júla 2007, v prílohe ktorého mu zaslal predmetné rozhodnutie, a zároveň ho vyzval, aby sa k veci vyjadril.

Navrhovateľ   sa   vyjadril   listom   z 11.   júla   2007,   v ktorom   uviedol: „V predchádzajúcom volebnom období som zastával funkciu štátneho tajomníka na MP SR. Povinnosť podať majetkové priznanie v zmysle uvedeného zákona som si vždy plnil načas a výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií vždy moje priznanie akceptoval a nemal k nemu výhrady. Rovnako nebolo voči mojej osobe vedené konanie pre nesprávnosť údajov v tomto priznaní. Podotýkam, že vždy som bol na splnenie tejto povinnosti výborom NR písomne vyzvaný,   čo   sa   však   teraz   nestalo,   čo   ma   však   samozrejme   tejto   povinnosti   nezbavuje. V roku 2006 som okrem výkonu funkcie štátneho tajomníka (až do momentu kreovania novej vlády) zastával dňa 4.7.2006 aj funkciu náhradníka poslanca NR SR za I. R. a v tento deň som sa zúčastnil 1. schôdze NR SR. Priamo na tejto schôdzi si pani R. začala uplatňovať svoj poslanecký mandát, čím môj mandát poslanca NR SR zanikol. Napriek tejto skutočnosti môjho   krátkeho   pôsobenia   v NR   SR   mi   vznikla   povinnosť   podať   majetkové   priznanie. Uvedené priznanie som načas osobne doručil do podateľne NR SR (viď prílohu). Mal som za to, že v takomto prípade sa podáva za majetkové priznanie za vyššiu zastávanú verejnú funkciu, čo v prípade poslanca NR SR (volená funkcia) oproti štátnemu tajomníkovi určite je. Svoju zákonnú povinnosť som týmto považoval za splnenú. Nikdy som sa nebránil zverejneniu svojich majetkových pomerov a rovnako tomu tak nie je ani v tomto prípade. Rovnako si myslím, že dikcia ústavného zákona je v tomto smere nejednoznačná a nerieši žiadnym spôsobom situáciu v akej som sa po voľbách do NR SR ocitol nielen ja.

Vážení členovia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Nikdy som sa nevyhýbal svojím zákonným   povinnostiam   a svoju zákonnú   povinnosť   som   považoval za   splnenú podaním majetkového priznania dňa 3.07.2007. K tomuto nedorozumeniu došlo v súbehu viacerých faktorov a nejednoznačným znením ústavného zákona, ktorý nerieši takúto situáciu...“   Rozhodnutím   sp.   zn.   VP/95/07-K   z   28.   novembra   2007   výbor   konštatoval,   že navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár   –   štátny   tajomník   Ministerstva   pôdohospodárstva Slovenskej   republiky   –   porušil   povinnosť   ustanovenú   v čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona o ochrane   verejného   záujmu   tým,   že   nepodal   písomné   oznámenie   podľa   čl.   7   ods.   1 uvedeného ústavného zákona v lehote do 31. marca 2007. V odôvodnení svojho rozhodnutia výbor okrem iného uviedol: «Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z. (ďalej „ústavný zákon“) v čl. 7 ods. 1 stanovuje verejným funkcionárom (čl. 2 ods. 1 ústavného zákona) povinnosť do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu   vždy   do   31.   marca   podať   písomné   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností a majetkových pomerov orgánu určenému v čl. 7 ods. 5 tohto ústavného zákona.

Verejní funkcionári   v pôsobnosti   Výboru Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre nezlučiteľnosť   funkcií   (čl.   7   ods.   5   písm.   e)   ústavného   zákona)   sú   povinní   podať   toto oznámenie uvedenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Napriek   tomu   verejný   funkcionár   PhDr.   J.   G.,   CSc.,   bývalý   štátny   tajomník Ministerstva   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   nepodal   predmetné   za   rok   2006 k 31.3.2007 v uvedenom termíne, ale oneskorene, až po začatí konania 23.7.2007, hoci mu táto povinnosť trvala podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona ešte jeden rok od skončenia výkonu verejnej funkcie (výkon verejnej funkcie končil 3.7.2006).»

V odôvodnení svojho rozhodnutia reaguje výbor aj na obranu navrhovateľa a v tejto súvislosti uviedol: „Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že je nesporné, že verejný funkcionár porušil ustanovenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a skutočnosti, ktoré uvádza   vo   svojej   obrane   nie   sú   právne   relevantné   a preto   prijal   uznesenie,   ktorým   sa menovanému   PhDr.   J.   G.,   CSc.,   bývalému   štátnemu   tajomníkovi   Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej   republiky ukladá pokuta   za   porušenie povinnosti   uloženej v čl.   7 ods.   1 ústavného zákona vo výške jednomesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona.“

Rozhodnutie výboru sp. zn. VP/95/07-K z 28. novembra 2007 bolo navrhovateľovi doručené 18. decembra 2007.

III.

Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný   funkcionár   povinný   počas   výkonu   verejnej   funkcie   vždy   do   31.   marca   podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie...

Podľa   čl. 2 ods.   1 písm. k)   v spojení s čl. 3 ods.   1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejným funkcionárom aj štátny tajomník. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky [čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu].

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené   týmto   ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   alebo   v   oznámení   podľa   čl.   7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa pokuta ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.

Podľa čl. 9 ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu na účely tohto ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na preskúmanie   rozhodnutia   výboru   má   odkladný   účinok.   Konanie   o preskúmaní   takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa   § 73b ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

  Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru namieta, že z jeho   strany   nedošlo   k   porušeniu   povinnosti   uloženej   ústavným   zákonom   o ochrane verejného záujmu, pretože predmetné oznámenie podal v zákonom ustanovenej lehote.

  Navrhovateľ mal podľa rozhodnutia výboru sp. zn. VP/95/07-K z 28. novembra 2007 porušiť povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým,   že   ako   verejný   funkcionár   –   štátny   tajomník   Ministerstva   pôdohospodárstva Slovenskej republiky – nepodal do 31. marca 2007 písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 uvedeného ústavného zákona za predchádzajúci kalendárny rok výkonu verejnej funkcie.

  Ústavný súd v prvom rade zdôrazňuje, že treba rozlišovať povinnosť uloženú čl. 7 ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   (ktorou   je   písomné   oznámenie skutočností uvedených v citovanom článku, ktoré verejný funkcionár podáva vždy do 30 dní odo   dňa,   keď   sa   ujal   výkonu   verejnej   funkcie   a počas   jej   výkonu   vždy   do   31.   marca za predchádzajúci   kalendárny   rok)   a povinnosť   uloženú   čl.   8   ods.   5   zákona   o ochrane verejného záujmu pre verejných funkcionárov špecifikovaných v čl. 8 ods. 1 citovaného zákona (ktorou je povinnosť podať do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie písomné oznámenia o skutočnostiach uvedených v tomto článku).   Oznámením z 3. júla 2007 si navrhovateľ ako verejný funkcionár – bývalý štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva – splnil povinnosť v rozsahu čl. 8 ods. 5 zákona o ochrane verejného záujmu.

  V zmysle dikcie čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pretrváva verejnému funkcionárovi, ktorý ukončil výkon svojej funkcie, povinnosť v rozsahu čl. 7 ods. 1 citovaného zákona, teda povinnosť podať písomné oznámenie do 31. marca, aj v roku nasledujúcom po roku, v ktorom verejný funkcionár ukončil výkon verejnej funkcie.

  Navrhovateľ ukončil výkon verejnej funkcie štátneho tajomníka (ako aj poslanca Národnej rady Slovenskej republiky) v roku 2006. V zmysle čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného   záujmu   v nadväznosti   na   čl.   3   ods.   1   citovaného   zákona   bolo   povinnosťou navrhovateľa podať písomné oznámenie v rozsahu čl. 7 ods. 1 zákona o ochrane verejného záujmu do 31. marca 2007. Navrhovateľ predmetné oznámenie podal až 23. júla 2007, teda po zákonom určenej lehote.  

  Navrhovateľova argumentácia sa dotýka aj otázky sankcie, ktorej uloženie v jeho prípade považuje za neopodstatnené, a to z dôvodu jeho doterajšieho konania, ktoré bolo „v súlade s ústavným zákonom“, pretože ukladanie sankcií vníma podľa zákona o ochrane verejného záujmu ako fakultatívnu možnosť.

  Ústavný súd sa s týmto   názorom sťažovateľa nestotožnil, pretože vychádzajúc zo systematického   a   jazykového   výkladu   relevantných   ustanovení   zákona   o ochrane verejného   záujmu   považuje   charakter   mechanizmu   ukladania   sankcií   za   obligátorny. Ustanovenie čl. 1 písm. c) zákona o ochrane verejného záujmu obsahuje dikciu o tom, že predmetný zákon obsahuje (ustanovuje) aj sankcie, ktoré možno verejnému funkcionárovi uložiť za nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení. Podľa názoru ústavného súdu táto dikcia ústavného zákona ustanovuje, že verejnému fukcionárovi možno ukladať iba sankcie upravené týmto zákonom. Obligátorny charakter mechanizmu ukladania pokút je potom jednoznačne daný znením ustanovenia čl. 9 ods. 6 zákona o ochrane verejného záujmu,   ktorý   ustanovuje,   že   rozhodnutie   vydané   v konaní   vo   veci   ochrany   verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov musí obsahovať aj povinnosť zaplatiť pokutu.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť podľa čl. 7   ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   podať   do   31.   marca   2007 písomné oznámenie   o vykonávaných   funkciách,   zamestnaniach, činnostiach   a o svojich majetkových   pomeroch   za   predchádzajúci   kalendárny   rok   (rok   2006)   výkonu   verejnej funkcie,   za   čo   mu   bola   uložená   sankcia   v súlade   s ustanoveniami   zákona   o ochrane verejného záujmu. V zmysle § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu preto rozhodnutie výboru sp. zn. VP/95/07-K z 28. novembra 2008 týmto uznesením potvrdil.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2008