znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 169/07-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. M., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   a   práva   na   účinný   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 14/01, Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 392/04 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 9/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra 2006   (po   doplnení   13.   novembra   2006)   doručená   sťažnosť   Ing.   I.   M.,   K.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   R.   Ž.,   K.,   pre namietané   porušenie   jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“),   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 14/01, Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 392/04 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 9/2006.

V sťažnosti   sťažovateľ dostatočne neodôvodnil, v čom vidí   porušenie označených práv v postupe okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu. Sťažovateľ obmedzil svoju argumentáciu o porušení uvedených práv len na konštatovanie o tom, že uvedené súdy mu   odňali   možnosť   zákonom   ustanoveným   postupom   domáhať   sa   svojho   práva na nezávislom a nestrannom súde, odňali mu právo na účinný prostriedok nápravy a zároveň porušili aj jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote.   Sťažovateľ   zároveň   vyslovil   názor, že k porušeniu označených práv došlo po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 195/03 z 27. apríla 2004, v ktorom ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 14/01 a okresnému súdu prikázal,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Na   podporu   svojich   tvrdení sťažovateľ citoval časť odôvodnenia uvedeného nálezu ústavného súdu.

Ústavný   súd   listom   z 26.   októbra   2006   oboznámil   sťažovateľa   so   zákonom vyžadovanými náležitosťami   kvalifikovaného návrhu   na   začatie   konania pred   ústavným súdom, upozornil ho, že jeho sťažnosť nespĺňa všetky tieto náležitosti a zároveň ho vyzval, aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy sťažnosť v požadovanom rozsahu doplnil. Zároveň ho upozornil na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ výzvu ústavného súdu prevzal 31. októbra 2006 a reagoval na ňu listom z 13. novembra 2006, v ktorom podaní nedostatky sťažnosti neodstránil v zmysle výzvy ústavného súdu z 26. októbra 2006.

II.

Ústavný súd podľa   ustanovenia §   25 ods.   1   zákona o ústavnom   súde   prerokoval návrh na neverejnom zasadnutí.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť   v časti,   ktorou   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   základného   práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 14/01, ústavný súd odmietol ako podanú oneskorene.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľa   bola   ústavnému   súdu   doručená 17. októbra   2006.   Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   10   C   14/01   vyplýva,   že   uznesenie tamojšieho   súdu   o zastavení   konania   zo   4.   októbra   2004   nadobudlo   právoplatnosť 22. novembra 2005.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti.   Jednou   zo   zákonných   podmienok   pre   prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (IV. ÚS 14/03, II. ÚS 246/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 10 C 14/01 (22. novembra 2005), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (17. októbra 2006), ústavný súd považoval za dostatočne preukázané podanie sťažnosti v tejto časti po uplynutí zákonom stanovenej   dvojmesačnej   lehoty   (obdobne   napr.   III.   ÚS   301/04,   III.   ÚS   156/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

Sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod   sp.   zn.   6   Co   392/04   a postupom   najvyššieho   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 Cdo 9/2006, ústavný súd odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd konštatuje, že aj napriek tomu, že sťažovateľ bol výslovne poučený o tom,   ako   má   doplniť   svoje   podanie,   aby   ho   bolo   možné   v celom   rozsahu   považovať za kvalifikovaný   návrh   na   začatie   konania,   podanie   v naznačenom   smere   nedoplnil. V doplnení   podania   doručenom   ústavnému   súdu   13.   novembra   2006   konštatoval, že požadované   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   obsahuje   už   jeho sťažnosť doručená ústavnému súdu 17. októbra 2006 a rôznymi odkazmi na jednotlivé časti skôr doručenej sťažnosti odôvodnil splnenie požadovaných náležitostí sťažnosti. V doplnení sťažnosti sťažovateľ neuviedol, v čom vidí porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   v ktorom   konaní   krajského   súdu   a najvyššieho   súdu, a súčasne   nekoncipoval   jasne   a zrozumiteľne   petit   sťažnosti   tak,   aby   bol   určitým východiskom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu   a aby   korešpondoval   s odôvodnením sťažnosti.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti vychádzal nielen z petitu sťažnosti, ako aj jej doplnenia, ale aj z celkového ich obsahu, čím do istej miery a nad rámec svojich povinností analyzoval a hodnotil myšlienkové pochody sťažovateľa, a to aj napriek tomu, že sťažovateľ je v konaní zastúpený právnym zástupcom - advokátom, od ktorého sa očakáva podanie kvalifikovanej sťažnosti.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, III. ÚS 266/05).

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (napr. III. ÚS 199/03).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

Z uvedeného dôvodu   rozhodol   ústavný súd tak,   ako   je uvedené   vo výroku   tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2007