znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 169/06-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., P., zastúpenej advokátom JUDr. D. M., P., ktorou namietala porušenie svojho základného   práva na inú   právnu   ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   a rozhodovaním   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní sp. zn. VI/2 Pz 350/05 a Krajskej prokuratúry v Prešove v konaní sp. zn. Kc 2061/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. novembra 2005 doručená sťažnosť M. M., P. (ďalej aj „sťažovateľka“ alebo „žalobkyňa“), zastúpenej advokátom JUDr. D. M., P., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na inú právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len   „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom a rozhodovaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní sp. zn. VI/2 Pz 350/05 a Krajskej prokuratúry v Prešove v konaní sp. zn. Kc 2061/05 (ďalej len „krajská prokuratúra“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že na základe jej návrhu na začatie konania je   pred   Okresným   súdom   Poprad   (ďalej   len   „okresný   súd“) vedené   konanie   o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. 40 k. ú. G., a to časti parcely č. 80/2 o výmere 425 m², predstavujúci diel A geometrického plánu, ktorý bol k žalobe pripojený.

Okresný   súd   v prvom   rozsudku   č.   k.   8   C   630/98-95   z   5.   júna   2000   žalobu sťažovateľky   zamietol.   Krajský   súd   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“) uznesením č. k. 3 Co   366/00-131   zo   6.   marca   2001   rozsudok   okresného   súdu   zrušil   a vec   vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Okresný   súd   následne   po   ďalšom   vykonanom   dokazovaní   rozhodol   vo   veci rozsudkom č. k. 8 C 630/98-184 zo 17. februára 2003 tak, že žalobu sťažovateľky vo vzťahu k parcele č. 80/2 zamietol. Sťažovateľka podala proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom krajský súd rozsudkom zo 14. júla 2004 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti tvrdí, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal dôvodmi uvedenými v jej odvolaní. Rozsudok krajského súdu sa stal právoplatným a vykonateľným.

Sťažovateľka   sa   obrátila   s návrhom   na   podanie   mimoriadneho   dovolania na generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny   prokurátor“) podaním   z 2.   marca   2005,   v ktorom   podrobne   rozviedla   priebeh   a vady   konania, nesprávnosti   v posudzovaní   veci   súdmi,   zdôraznila   konkrétne   dôkazy,   ktoré   preukazujú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu a na to, že súdy na dôkazy uvedené v spise   neprihliadali.   Generálny   prokurátor   potvrdil   18.   marca   2005   prijatie   podnetu sťažovateľky a jeho vybavením poveril krajskú prokuratúru.

Sťažovateľka   tvrdí,   že   o jej   podnete   nebolo   rozhodnuté   v zákonnej   dvojmesačnej lehote   podľa   ustanovenia   §   33   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“),   pričom   nebola   oboznámená   ani   s   tým,   že   by   prokurátor   požiadal o predĺženie lehoty v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 druhej vety zákona o prokuratúre. Krajský prokurátor však sťažovateľke listom č. k. Kc 2061/05-14 z 2. mája 2005 oznámil, že jej   podnet   nemohol   vybaviť   v lehote   dvoch   mesiacov,   pretože   okresný   súd   mu   zatiaľ nezapožičal na vec vzťahujúci sa spis, bez ktorého nie je možné podnet vybaviť.

Sťažovateľka   však   ďalej   v sťažnosti   tvrdí,   že   uvedené   oznámenie   prokurátora nezodpovedá skutočnosti, ako to bolo zistené zo spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 630/98. Tým, že podnet sťažovateľky nebol vybavený v zákonnej lehote dvoch mesiacov a neoznámil jej,   že „...   požiadal   o predĺženie   lehoty“,   vznikol   podľa   jej   názoru   preukázaný   prieťah v konaní   o jej   podnete.   Rovnako   je   podľa   názoru   sťažovateľky   nepravdivé   tvrdenie,   že podnet nemohol vybaviť v zákonnej lehote z dôvodu nepredloženia spisu okresným súdom. Sťažovateľka   tvrdí,   že   nahliadnutím   do   spisu   sp.   zn.   8   C   630/98   zistila,   že   krajská prokuratúra   požiadala   o zapožičanie   spisu   až   20.   mája   2005.   Okresný   súd   v odpovedi z 1. júna 2005 uviedol, že v predmetnej veci sa vyhotovuje rozsudok.

Po zaslaní spisu okresným súdom však krajský prokurátor „... v priebehu približne 10-tich   dní   vybavil   môj   podnet   ako   nedôvodný“. Sťažovateľka   zastáva   názor,   že „... vzhľadom na rozsiahlosť spisu, zložitosť problematiky nebol konajúci prokurátor ani schopný tento spis prečítať, nie to ešte preštudovať a porozumieť veci“. Sťažovateľka preto podala generálnemu prokurátorovi žiadosť o opätovné preskúmanie jej návrhu na podanie mimoriadneho dovolania podaním zo 4. augusta 2005.

„Prokurátorka   netrestného   odboru   generálnej   prokuratúry   v odpovedi   doručenej sťažovateľke   12.   septembra   2005   uviedla,   že   preskúmala   jej   opätovný   podnet,   ako   aj konanie krajskej prokuratúry a zákonnosť jej postupu, pričom nezistila dôvod pre zmenu právneho   stanoviska.   Sťažovateľka   považuje   aj   opätovné   vybavenie   svojho   podnetu generálnou prokuratúrou za nezákonné a povrchné“.

Sťažovateľka   preto   v   petite   svojej   sťažnosti   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil porušenie   jej   základného   práva   na   inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom a rozhodovaním generálnej prokuratúry v konaní sp. zn. VI/2 Pz 350/05 a krajskej prokuratúry v konaní sp. zn. Kc 2061/05. Sťažovateľka zároveň žiada o priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   212 500   Sk   a   náhrady   trov   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. V zmysle uvedeného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03).

Ústavný súd požiadal výzvou z 8. februára 2006 krajskú prokuratúru o zaslanie spisu sp. zn. Kc 2061/05. Následne z predloženého spisu bolo zistené, že krajskej prokuratúre bol 29.   marca   2005   z generálnej   prokuratúry   doručený   podnet   sťažovateľky   na   podanie mimoriadneho   dovolania   na   vybavenie,   ktorý   bol   generálnej   prokuratúre   doručený 16. marca 2005 a vedený pod sp. zn. VI/1 Pz 205/05.

Prokurátor krajskej prokuratúry požiadal prípismi z 30. marca 2005 a z 25. apríla 2005 okresný súd o zapožičanie spisu sp. zn. 8 C 630/98 (č. l. 10 a č. l. 12) a prípisom z 2. mája   2005   požiadal   o predĺženie   lehoty   na   vybavenie   podnetu   do   16.   júna   2005 z dôvodu   nepredloženia   spisu   zo   strany   okresného   súdu,   pričom   jeho   žiadosti   bolo vyhovené. Krajská prokuratúra listom z 2. mája 2005 upovedomila sťažovateľku, že jej podnet nebolo možné vybaviť v lehote dvoch mesiacov (č. l. 15).

Prokurátor   krajskej   prokuratúry   požiadal   prípisom   z 20.   mája   2005   okresný   súd o zapožičanie spisu sp. zn. 8 C 630/98 (č. l. 17), pričom odpoveď okresného súdu bola prokuratúre   doručená   9.   júna   2005.   Prokurátor   krajskej   prokuratúry   požiadal   prípisom z 15. júna 2005 o predĺženie lehoty na vybavenie podnetu do 16. augusta 2005, pričom jeho žiadosti bolo vyhovené. Spis okresného súdu sp. zn. 8 C 630/98 bol krajskej prokuratúre doručený 15. júla 2005. Krajská prokuratúra prípisom č. k. Kc 2061/05-24 z 20. júla 2005 podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   sťažovateľky   odložila,   pretože   nezistila porušenie zákona rozhodnutím okresného súdu.

Ústavný súd požiadal výzvou z 8. februára 2006 generálnu prokuratúru o zaslanie spisu sp. zn. VI/2 Pz 350/05. Následne z predloženého spisu bolo zistené, že generálnej prokuratúre bol 8. augusta 2005 doručený podnet sťažovateľky nazvaný ako „Sťažnosť na postup KP Prešov, Žiadosť o opätovné preskúmanie návrhu na podanie mimoriadneho dovolania“.

Generálna prokuratúra listom z 11. augusta 2005 potvrdila sťažovateľke prijatie jej podnetu a prípisom z uvedeného dňa postúpila krajskej prokuratúre podnet sťažovateľky a požiadala   o správu   k   obsahu   podnetu   so   zaslaním   súvisiaceho   spisového   materiálu v určenej lehote.

Generálnej   prokuratúre   bola   12.   septembra   2005   doručená   správa   krajskej prokuratúry so súvisiacimi prílohami – spisom sp. zn. Kc 2061/05 a spisom okresného súdu sp. zn. 8 C 630/98. Generálna prokuratúra prípisom č. k. VI/2 Pz 350/05-15 z 12. septembra 2005 odložila podnet sťažovateľky bez prijatia ďalších opatrení z dôvodu, že neobsahoval žiadne   nové   skutočnosti,   ktoré   by   už   neboli   uvedené   v jej   predchádzajúcom   podnete doručenom   generálnej   prokuratúre   16.   marca   2005,   pričom   námietky   sťažovateľky k postupu vybavenia jej podnetu krajskou prokuratúrou v konaní sp. zn. Kc 2061/05 boli posúdené ako nedôvodné.

Ústavný   súd   na   základe   preštudovania   postupu   a   spisov   krajskej   prokuratúry v konaniach sp. zn. Kc 2061/05 a generálnej prokuratúry sp. zn. VI/2 Pz 350/05 nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.   2   ústavy   označených   v sťažnosti   sťažovateľky.   V súlade   s doterajšou   judikatúrou ústavný   súd   uvádza,   že   ak   sa   občan   obráti   na   generálneho   prokurátora   s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania, tak mu tým nevzniká právo, aby generálny prokurátor mimoriadne   dovolanie   podal,   ale   právo   na   riadne   vybavenie   svojho   podnetu   orgánmi prokuratúry (napr. rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 42/04, III. ÚS 45/06).

V kontexte skutočností,   ktoré boli ústavným súdom   zo spisu   sp.   zn. Kc 2061/05 zistené,   neobstojí   tvrdenie   sťažovateľky,   že   krajská   prokuratúra   požiadala   okresný   súd o predloženie spisu až 20. mája 2005, pretože sa tak stalo už nasledujúci deň po doručení podnetu   na   vybavenie,   t.   j.   prípismi   z 30.   marca   2005   a 25.   apríla   2005,   pričom sťažovateľka mala vedomosť aj o tom, že jej podnet nebol vybavený v dvojmesačnej lehote, pretože ju o tejto skutočnosti krajská prokuratúra informovala listom z 2. mája 2005.

S prihliadnutím   na   argument   sťažovateľky,   že   lehota   10   dní   po   obdržaní   spisu okresného   súdu,   v rámci   ktorej   bol   jej   podnet   vybavený,   je   krátka „...   vzhľadom na rozsiahlosť spisu, zložitosť problematiky nebol konajúci prokurátor ani schopný tento spis prečítať, nie to ešte preštudovať a porozumieť veci“, ústavný súd uvádza, že dĺžka obdobia,   ktorá   je   potrebná   na   preštudovanie   spisu,   nie   je   úmerná   pravdepodobnosti vyhovenia podnetu.

Sťažovateľka navyše sama v záhlaví svojej sťažnosti ústavnému súdu uviedla, že „... aj   napriek   poučeniu   advokátom,   trvá   na   podaní   nasledovnej   ústavnej   sťažnosti:“, čo znamená,   že   bola   upozornená   advokátom   na   zrejme   bezúspešné   uplatňovanie   práv, ktorých porušenie namieta, v konaní pred ústavným súdom.

Generálna prokuratúra v spojení s krajskou prokuratúrou vo svojich rozhodnutiach uviedli   podrobné   skutkové   a právne   úvahy,   na   základe   ktorých   dospeli   k záveru,   že nejestvujú dôvody pre podanie mimoriadneho dovolania. Podnet sťažovateľky bol riadne vybavený napriek jej tvrdeniu, že lehota na vybavenie podnetu nebola predĺžená; ústavný súd zo spisu sp. zn. Kc 2061/05 zistil, že sa tak stalo 2. mája 2005 a 15. júna 2005 z dôvodu absencie súdneho spisu,   pričom   uvedený postup je v súlade s ustanovením § 33 ods.   2 druhej vety zákona o prokuratúre. Navyše nevyhovenie podnetu sťažovateľky na podanie mimoriadneho dovolania nemožno spájať s porušením jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy – rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 41/01, III. ÚS 45/06.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažnosť   sťažovateľky   bola   pri   jej   predbežnom prerokovaní   odmietnutá   ako   celok,   pričom   rozhodovanie   o ďalších   nárokoch   je   viazané na rozhodnutie vo veci samej (t. j. vyslovenie porušenia namietaného základného práva alebo slobody – čl. 127 ods. 3 ústavy), ústavný súd sa nezaoberal požiadavkou sťažovateľky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

V zmysle ustanovenia § 36 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 142 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2006