znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 168/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   K.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Mgr.   Štefanom Buchom, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina, ktorou namieta „porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   základných práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   a   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd“ postupom   a rozsudkom   Krajského   súdu v Bratislave   č.   k.   3   S/50/2011-30   zo   14.   februára   2012   a postupom   a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo/53/2012 z 31. júla 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12. novembra 2013 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a práva podľa   čl. 1 Dodatkového protokolu   k Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   postupom   a rozsudkom   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 S/50/2011-30 zo 14. februára 2012 a postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžo/53/2012 z 31. júla 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „žalobou zo dňa 17. 03. 2011... sa na Krajskom súde v Bratislave domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. k. SLV-OLVS-62/2010, ktorým rozhodol o rozklade proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru priestupkov č. SVS-OP-2010/015406/TLT z 05. 11. 2010, ktorým bol podľa § 63 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. zamietnutý môj návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy,   odbor   priestupkov   č.   SVS-230-2008/01054/TGH   z   05.   03.   2008,   ktorým   bolo potvrdené   rozhodnutie   Obvodného   úradu   v   Žiline,   odboru   všeobecnej   vnútornej   správy č. 2006/05051-000882/1031-1033/2BE   z   20.   12.   2007“. Krajský   súd   rozsudkom č. k. 3 S/50/2011-30   zo   14.   februára   2012   predmetnú   žalobu   zamietol,   čo   po   podaní odvolania sťažovateľkou najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 2 Sžo/53/2012 z 31. júla 2013 potvrdil.   Podľa   názoru   sťažovateľky „...   správne   súdy   oboch   stupňov   svoje   rozsudky odôvodnili v zmysle, že skutočnosti, na základe ktorých sa domáham obnovy konania, boli mne   známe   už   v základnom   konaní,   teda   v   priestupkovom   konaní   pred   prvostupňovým a druhostupňovým správnym orgánom a že som s nimi vtedy argumentovala. Tieto závery súdov oboch stupňov považujem za neprijateľné, ba až arbitrárne.“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky na prieťahy v konaní, právo na spravodlivé súdne rozhodnutie a prerokovanie veci nestranným súdom a iné podľa čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, ods. 2, čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o   ochrane   základných   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 07. 2013, ktoré je vedené pod sp. zn.: 2 Sžo/53/2012 porušené bolo. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 07. 2013, ktoré je vedené pod sp. zn.: 2 Sžo/53/2012.

2. Základné právo sťažovateľky na prieťahy v konaní, právo na spravodlivé súdne rozhodnutie a prerokovanie veci nestranným súdom a iné podľa čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, ods. 2, čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o   ochrane   základných   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 02. 2012, ktoré je vedené pod sp. zn.: 3 S/50/2011-30 porušené bolo. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 02. 2012, ktoré je vedené pod sp. zn.: 3 S/50/2O11-30 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

3. M. K., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5 000,- EUR, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   M.   K.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   ktoré   je   Najvyšší   súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Štefana Buchu... do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka svojou sťažnosťou namieta porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy, základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 2 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a rozsudkom krajského súdu č. k. 3 S/50/2011-30 zo 14. februára 2012 a postupom a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo/53/2012 z 31. júla 2013.

Pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti ústavný súd zistil, že napriek tomu, že ako   právneho   zástupcu   sťažovateľky,   tak   aj   sťažovateľku   samotnú   v minulosti (napr. uznesením   sp. zn. III. ÚS   121/2010   z 3.   mája   2011,   uznesením   sp.   zn. III. ÚS 324/2012 z 10. júla 2012 a uznesením sp. zn. III. ÚS 579/2013 z 10. decembra 2013) upozornil na potrebu zosúladenia odôvodnenia sťažnosti s petitom, ktorým je ústavný súd v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný, a v predloženej sťažnosti takéto odôvodnenie   vo   vzťahu   k jednotlivým   právam   (resp.   k obsahu   týchto   práv)   uvedeným v petite   úplne   absentuje.   Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných   náležitostí,   pričom   nepovažoval   za   potrebné   toto   svoje   rozhodnutie podrobnejšie odôvodňovať.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2014