znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 168/2013-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   augusta   2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť Ing. J. Š., CSc., B., zastúpeného obchodnou spoločnosťou JUDr. M. F., advokát s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. M. F., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 333/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. Š., CSc., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 333/2008   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Nové   Mesto   nad   Váhom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C 333/2008   p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. Š., CSc.,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré   j e Okresný súd Nové Mesto nad Váhom   p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. J. Š., CSc., trovy   konania   v   sume   275,94   €   (slovom   dvestosedemdesiatpäť   eur   a deväťdesiatštyri centov)   do   dvoch   mesiacov od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia   na účet   jeho právneho zástupcu spoločnosti JUDr. M. F., advokát s. r. o., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 168/2013-14 zo 16. apríla 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. Š., CSc.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 333/2008.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrila k sťažnosti podaním sp. zn. Spr/409/2013 zo 4. júna 2013, v ktorom uviedla:

„Pôvodne   predmetnú   vec   vybavoval   Okresný   súd   Nové   Mesto   nad   Váhom,   a   to do 31. 12.   2004,   pretože   súčinnosťou   od   01.   januára   2005   bol   súd   zrušený   /zákon č. 371/2004 Z. z./ a výkon súdnictva prešiel na Okresný súd Trenčín, ktorý vec vybavoval do 31. 12. 2007. Dňom 01. januára 2008 došlo k ďalšiemu prechodu výkonu súdnictva v predmetnej veci, a to na opätovne zriadený Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v zmysle § 18a ods. 1 a § 18b ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. v znení po novelizácii vykonanej zákonom   č. 511/2007   Z.   z,.   Pretože   sa   jedná   o   jednu   zo   štyroch   najstarších občianskoprávnych vecí vedených na tunajšom súde, od nástupu do funkcie predsedníčky súdu   /marec   2008/   vybavovanie   tejto   veci   z   hľadiska   plynulosti   konania   sledujem v pravidelných intervaloch.“

Súčasťou   vyjadrenia   bola   chronológia   procesných   úkonov,   z   ktorej   okrem   iného vyplýva:

„... Dňa 08. 10. 2002 zaslal sťažovateľ Ing. J. Š., CSc. Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom písomné podanie, ktoré nemalo náležitosti návrhu na začatie konania, nebolo z neho zrejmé, čoho sa domáha, neobsahovalo žiaden petit, chýbalo označenie účastníkov. Toto podanie bolo založené do spisu sp. zn. 4 C/378/2002, kde sa viedlo iné súdne konanie, v ktorom vystupoval sťažovateľ tiež ako navrhovateľ. Po posúdení príslušným sudcom bolo toto   podanie vylúčené zo spisu   a zapísané   do registra NcC,   do ktorého sa v   tom čase zapisovali okrem iného všetky nejasné a neurčité podania. Vec sa viedla pod sp. zn. 6 NcC 13/03. Dňa 24. 04. 2003 súd vo veci sp. zn. 6 NcC 13/03 uznesením vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu a jeho doplnenie v súlade s § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2 O. s. p.. Dňa 04. 06. 2003 zaslal navrhovateľ doplnenie návrhu spolu s listinnými dôkazmi. Na   základe   tohto   doplnenia   bol   návrh   na   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva zapísaný do registra občianskoprávnych vecí C pod sp. zn. 5 C/140/2003 a pridelený zákonnému sudcovi.

Dňa   30.   10.   2003   požiadal   zákonný   sudca   dožiadaný   súd   v   mieste   bydliska navrhovateľa o jeho predvolanie a spísanie riadneho návrhu na začatie konania, keďže nepovažoval doplnenie návrhu za postačujúce.

Dožiadaný súd predvolal navrhovateľa na výsluch na deň 05. 02. 2004 a spísal s ním návrh na začatie konania. Spis vrátil Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 13. 02. 2004. Dňa   02.   07.   2004   došlo   k   zmene   zákonného   sudcu   z   dôvodu   ukončenia   výkonu funkcie sudcu.

Dňa   06.   10.   2004   bol   daný   pokyn   na   zaslanie   návrhu   na   vyjadrenie   odporcovi. Od 01. 01. 2005 vybavoval vec Okresný súd Trenčín

Dňa 12. 01. 2005 bolo doručené písomné vyjadrenie odporcu. Dňa   26.   01.   2005   nariadil   sudca   pojednávanie   na   14.   11.   2005.   Navrhovateľ (sťažovateľ) sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ani neospravedlnil. Súd pojednával v jeho   neprítomnosti,   vypočul   odporcu   a   pojednávanie   odročil   za   účelom   doplnenia dokazovania, a to znalcom z odboru stavebníctvo, oceňovanie nehnuteľností.

Uznesením zo dňa 08. 07. 2005 bol ustanovený znalec. Dňa 05. 10. 2005 bol doručený znalecký posudok. Dňa 15. 12. 2005 bol zaslaný znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom a súčasne bolo vydané uznesenie o znalečnom.

Dňa 21. 12. 2005 sudca nariadil pojednávanie na 06. 03. 2006. Dňa 16. 01. 2006 vydal súd uznesenie, ktorým nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Na   pojednávaní   dňa   06.   03.   2006   bol   vykonaný   dôkaz   výsluchom   navrhovateľa a pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania.

Dňa 02. 05. 2006 bolo nariadené pojednávanie na 15. 05. 2006, ktoré bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania znalcom z odboru geodézie. Potreba vykonania tohto dôkazu   vyplynula   z   nových   skutkových   tvrdení   navrhovateľa   (sťažovateľa)   v   písomnom podaní doručenom pred pojednávaním, ale aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní.

Uznesením zo dňa 11. 09. 2006 bol ustanovený znalec z odboru geodézie-kartografie. Na základe žiadosti navrhovateľa zaslanej 05. 10. 2006 o zrušenie ustanovenia znalca, súd od   vykonania   tohto   dôkazu   upustil   (neskôr   uznesením   zo   dňa   11.   01.   2007   uznesenie o ustanovení znalca zrušil) a nariadil pojednávanie.

Na pojednávaní dňa 04. 12. 2006 bol vyhlásený rozsudok. Následne súd rozhodol uznesením zo dňa 29. decembra 2006 o povinnosti navrhovateľa zaplatiť na účet súdu súdny   poplatok   a   uznesením   zo   dňa   05.   januára   2007   o   povinnosti   odporcu   zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

Dňa 29. 01. 2007 bolo doručené odvolanie navrhovateľa proti rozsudku, aj prvému z uvedených uznesení.

Dňa 14. 02. 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o odvolaniach.

Dňa   26.   02.   2007   vydal   krajský   súd   uznesenie,   ktorým   vyzval   navrhovateľa   na opravu a doplnenie odvolania, pretože z neho nebolo zrejmé, voči ktorému z rozhodnutí smeruje a čoho sa ním domáha.

Dňa 09. 03. 2007 bolo krajskému súdu doručené doplnenie odvolania. Dňa 29. 03. 2007 vyzval krajský súd navrhovateľa k zaplateniu súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 12. 04. 2007 bola doručená krajskému súdu opätovná žiadosť navrhovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 26. 04. 2007 odvolací súd zaslal spis v zmysle v tom čase zaujatého stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR okresnému súdu za účelom rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa   14.   05.   2007   okresný   súd   zaslal   navrhovateľovi   potvrdenie   o   osobných, majetkových   a   zárobkových   pomeroch   na   vyplnenie   a   súčasne   zisťoval   jeho   majetkové pomery dopytmi na správach katastra a dopravnom inšpektoráte.

Dňa 08. 06. 2007 bolo doručené potvrdenie o pomeroch navrhovateľa. Dňa 13. 09. 2007 vydal okresný súd uznesenie, ktorým nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa   12.   10.   2007   bolo   doručené   odvolanie   navrhovateľa   proti   uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 19. 10. 2007 a 09. 11. 2007 bola vec opätovne predložená Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o všetkých podaných odvolaniach.

Odvolací   súd   nariadil   v   predmetnej   veci   pojednávanie   na   31.   januára   2008 a na tomto   pojednávaní   rozhodol   o   podaných   odvolaniach.   Napadnutý   rozsudok   a uznesenie o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zrušil   aj   uznesenie   o   uložení   povinnosti   zaplatiť   súdny   poplatok   z   návrhu   a   zmenil uznesenie o nepriznaní oslobodenia od   súdnych poplatkov navrhovateľovi,   jeho žiadosti vyhovel a oslobodenie mu priznal. Spis vrátil odvolací súd Okresnému súdu Trenčín dňa 13. februára 2008. Po rozhodnutí predsedu Krajského súdu v Trenčíne o tom, že vec je predmetom prechodu výkonu súdnictva na Okresný súd Nové Mesto   nad Váhom,   ktorý vznikol dňom 01. 01. 2008, zaslal Okresný súd Trenčín predmetný spis tunajšiemu súdu, a to dňa 14. mája 2008.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom opätovne vec vybavuje od 14. 05. 2008. Dňa   28.   05.   2008   vyzvala   sudkyňa   navrhovateľa,   vzhľadom   na   obsah   jeho posledného   písomného   podania,   na   oznámenie,   či   voči   nej   vznáša   námietku   zaujatosti a súčasne dala pokyn na doručenie rozhodnutia krajského súdu účastníkom. Po vyjadrení navrhovateľa predložila spis dňa 03. 07. 2008 Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Krajský súd spis vrátil dňa 11. 07. 2008 ako bezdôvodne predložený. Nepovažoval   podanie   navrhovateľa   za   námietku   zaujatosti,   ale   len   za   výhrady   voči nesprávnemu postupu v konaní.

Dňa   30.   01.   2009   zaslal   navrhovateľ   súdu   plnú   moc   udelenú   advokátovi na zastupovanie v konaní.

Dňa   11.   02.   2009   súd   vydal   uznesenie   o   ustanovení   znalca   z   odboru   geodézie a kartografie, ktoré znalec prevzal dňa 23. 02. 2009. Po právoplatnosti uznesenia a uplynutí lehoty   na   podanie   námietok   voči   osobe   znalca   bol   spis   dňa   07.   04.   2009   zaslaný dožiadanému súdu za účelom jeho odovzdania znalcovi.

Dňa 08.   06.   2009   oznámila   manželka ustanoveného znalca,   že   znalec z vážnych zdravotných dôvodov nemôže podať znalecký posudok (v apríli sa podrobil vážnej operácii mozgu).   Dňa   15.   06.   2009   doručila   aj   fotokópiu   potvrdenia   o   jeho   dočasnej práceneschopnosti.

Dňa 09. 06. 2009 požiadal tunajší súd dožiadaný súd o vrátenie predmetného spisu. Dňa 13. 07. 2009 dožiadaný súd spis vrátil.

Dňa 15. 07. 2009 súd vydal uznesenie, ktorým zrušil uznesenie o ustanovení znalca a súčasne ustanovil iného znalca z tohto odboru.

Po   právoplatnosti   uznesenia   a   uplynutí   lehoty   na   podanie   námietok   voči   osobe nového   znalca   bol   spis   dňa   17.   09.   2009   zaslaný   dožiadanému   súdu   za   účelom   jeho odovzdania znalcovi.

Znalec nepodal znalecký posudok v lehote stanovenej súdom. Dňa 13. 01. 2010 súd urgoval podanie znaleckého posudku a následne opakovane zaslal znalcovi urgenciu aj dňa 03. 03. 2010 aj s hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 25. 03. 2010 bol doručený list, v ktorom sa znalec ospravedlňuje za nedodržanie lehoty na podanie posudku z dôvodu nadmernej zaťaženosti (ďalších 22 vecí, v ktorých má vypracovať znalecký posudok,   resp.   geometrický   plán,   ako   aj   účasť   na pojednávaniach na súdoch v obvode 5 krajov).

Dňa 15. 04. 2010 bol spis dožiadaným súdom vrátený spolu so znaleckým posudkom. Uznesením zo dňa 15. 04. 2010 súd rozhodol o uplatnenom znalečnom a súčasne zaslal účastníkom resp. zástupcovi navrhovateľa znalecký posudok na vyjadrenie.

Dňa 26. 05. 2010 požiadal zástupca navrhovateľa o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k posudku. Súčasne zaslal lekárske potvrdenie o zdravotnom stave navrhovateľa, v ktorom sa vzhľadom na jeho zdravotný stav neodporúča cestovať na súdne pojednávanie. Dňa 01. 06. 2010 bol doručený list navrhovateľa, v ktorom žiada o ďalšie predĺženie lehoty na vyjadrenie k posudku.

Dňa 09. 06. 2010 bolo doručené vyjadrenie samotného navrhovateľa k posudku. Dňa 11. 06. 2010 oznámil zástupca navrhovateľa, že navrhovateľ odvolal plnú moc na jeho zastupovanie v konaní.

Dňa 16. 07. 2010 sudca nariadil pojednávanie na 06. 10. 2010. Dňa   30.   09.   2010   bolo   doručené   plnomocenstvo   na   zastupovanie   navrhovateľa v konaní   od   ďalšieho   zástupcu   -   advokáta,   ktorý   súčasne   ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní z dôvodu odcestovania do zahraničia, požiadal o odročenie pojednávania a súčasne oznámil, že aj v období od 12. 10. do 26. 10. 2010 bude na dovolenke v zahraničí. Pojednávanie bolo nariadené na 16. 02. 2011 a odročené bolo za účelom doplnenia dokazovania, a to vyjadrením znalca k námietkam navrhovateľa k posudku.

Dňa 16. 02. 2011 bola zaslaná znalcovi výzva na vyjadrenie k námietke.

Dňa 18. 03. 2011 bolo doručené podanie, v ktorom zástupca navrhovateľa oznamuje, že mu navrhovateľ vypovedal plnú moc na zastupovanie v konaní.

Pretože   nedošla   odpoveď   znalca   na   výzvu   súdu,   táto   bola   opätovne   zaslaná dňa 27. 04. 2011 a následne 26. 07. 2011.

Dňa 05. 09. 2011 bolo nariadené pojednávanie na 28. 09. 2011. Dňa 21. 09. 2011 bolo doručené podanie navrhovateľa, v ktorom žiada o odročenie pojednávania z dôvodu jeho účasti na zahraničnom zájazde.

Dňa   22.   09.   2011   sudkyňa   pojednávanie   zrušila   a   súčasne   nariadila   nové pojednávanie na 14. 11. 2011.

Dňa 04. 10. 2011 bolo doručené vyjadrenie znalca k námietkam navrhovateľa. Na pojednávaní dňa 14. 11. 2011 bol vyhlásený rozsudok. Dňa 12. 12. 2011 bol vydaný doplňujúci rozsudok. Po zaslaní odvolaní proti rozsudku na vyjadrenie druhému účastníkovi a doručení vyjadrenia (tieto došli 01. 02. 2012 a 21. 02. 2012) bol spis predložený dňa 24. 02. 2012 Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o odvolaniach proti rozsudku.

Dňa 26. 11. 2012 podal navrhovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý dňa 06. 12. 2012 krajský súd zaslal tunajšiemu súdu spolu so spisom na rozhodnutie o ňom. Dňa 10. 12. 2012 bolo vydané uznesenie, ktorým súd rozhodol o podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Dna 28. 12. 2012 podal navrhovateľ odvolanie proti tomuto uzneseniu. Dňa   15.   01.   2013   súd   opätovne   predložil   spis   Krajskému   súdu   v   Trenčíne na rozhodnutie o odvolaniach.

Dňa 14. 02. 2013 odvolací súd vydal uznesenie, ktorým rozhodol o odvolaní proti uzneseniu tunajšieho súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Dňa 28. 02. 2013 odvolací súd vydal uznesenie, ktorým zrušil doplňujúci rozsudok tunajšieho súdu a vec vrátil v tejto časti na ďalšie konanie.

Dňa 06. 05. 2013 sudkyňa nariadila pojednávanie na 01. 07. 2013...“

Vec v čase rozhodovania ústavného súdu nebola právoplatne skončená.

Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   v   závere   uviedol,   že „na   základe   zistení z predmetného spisu konštatujem, že na dĺžku tohto súdneho konania malo vplyv niekoľko okolností,   prevažne   vyplývajúcich   zo   správania   sa   samotného   navrhovateľa,   resp.   jeho splnomocnených zástupcov. V prvom rade treba zdôrazniť, že navrhovateľ sa na súd obrátil s návrhom, ktorý neobsahoval všetky náležitosti, neoznačil riadne účastníka konania, ani to, čoho   sa   svojím   návrhom   domáha,   nepredložil   listinné   dôkazy.   Nedostatky   návrhu neodstránil dostatočne ani na výzvu súdu a z tohto dôvodu bolo potrebné vady návrhu odstraňovať   aj   jeho   výsluchom   prostredníctvom   dožiadaného   súdu.   V   podstate   až vo februári 2004 navrhovateľ z podnetu súdu doplnil svoj návrh a odstránil jeho vady tak, aby súd mohol vo veci konať. Vady malo aj odvolanie podané navrhovateľom, nedostatky ktorého musel odstraňovať odvolací súd výzvou navrhovateľa. Dĺžku konania ovplyvnila ďalej skutočnosť, že navrhovateľ sa opakovane nedostavil na súdne pojednávania, v jednom prípade svoju neúčasť ani neospravedlnil. Pojednávanie bolo odročené aj na žiadosť jeho právneho   zástupcu.   K   plynulému   priebehu   konania   neprispela   ani   skutočnosť,   že navrhovateľ počas konania dvakrát zmenil právneho zástupcu, jeho zástupcovia, ale aj sám navrhovateľ, viackrát požiadali o predĺženie sudcom určenej lehoty na podanie vyjadrenia k vykonanému dôkazu. Priebeh konania ovplyvnila aj potreba opakovaného rozhodovania o žiadosti   navrhovateľa   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   o   návrhu   na   nariadenie predbežného   opatrenia,   ako   aj   navrhovateľom   postupne   v   priebehu   konania   vznášané námietky, ktoré si vyžiadali vykonanie ďalších dôkazov na zistenie skutkového stavu veci. Dĺžku konania ovplyvňuje aj skutková náročnosť veci. Pre zistenie skutkového stavu bolo nutné nariadenie znaleckého dokazovania znalcami z dvoch znaleckých odborov, ako aj   doplnenie   znaleckého   posudku   na   námietky   navrhovateľa.   Objektívne   okolnosti   si vyžiadali zmenu znalca a druhý z ustanovených znalcov nedodržal súdom stanovenú lehotu na podanie posudku a podal posudok až po opakovaných výzvach a upozornení na možnosť uloženia poriadkovej pokuty, Podobne bolo nutné opakovane žiadať a urgovať znalca aj na podanie vyjadrenia k námietkam navrhovateľa k znaleckému posudku.

Aj   keď   toto   súdne   konanie   trvá   niekoľko   rokov,   nezistila   som   vo   veci   prieťahy subjektívne zapríčinené sudcom, resp. súdnym úradníkom, prípadne súdnou kanceláriou. Dĺžku konania okrem uvedeného ovplyvnili objektívne skutočnosti, a to zmena zákonného sudcu, opakovaná zmena súdu, ale aj nedostatočné personálne obsadenie Okresného súdu Nové   Mesto   nad   Váhom   tak   pred   jeho   zrušením,   ako   aj   po   jeho   opätovnom   zriadení. Z dôvodu   vysokého   nápadu   vecí,   ale   aj   množstva   nevybavených   vecí   vo   všetkých oddeleniach   sudcov   nebolo   možné   vykonávať   úkony   a   pojednávania,   resp.   vydávať rozhodnutia, v kratších lehotách.

Na základe uvedeného navrhujem sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú zamietnuť. Tunajší súd najmä po pridelení ďalších sudcov a súdnych úradníkov koná vo veci plynulo a bez   prieťahov,   a   preto   je   návrh   sťažovateľa   neopodstatnený.   Navrhujem,   aby   bol zamietnutý, pretože je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že v merite je vec rozhodnutá a v krátkom   čase   bude   predložená   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   o   podaných odvolaniach.   Treba   zohľadniť   aj   skutočnosť,   že   dĺžku   tohto   súdneho   konania   ovplyvnil do veľkej miery sám sťažovateľ.“.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 333/2008 ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   zo   4.   júna   2013   súhlasila s upustením od ústneho pojednávania. Právny zástupca sťažovateľa v sťažnosti z 13. marca 2013   súhlasil   tiež   s   upustením   od   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   so   súhlasom účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   upustil   v   danej   veci od ústneho   pojednávania,   pretože   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnom posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 333/2008 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o   právnu   a   skutkovú   zložitosť   veci   vedenej   na   okresnom   súde pod sp. zn. 6 C 333/2008, ústavný súd konštatuje, že konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a   v   zásade   ich   nemožno   považovať   za   právne   ani   skutkovo   zložité.   Okresný   súd vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového hľadiska ide o zložitejšie konanie, s čím   sa   ústavný   súd   čiastočne   stotožňuje,   pretože   v   priebehu   konania   bolo   potrebné nariadiť aj znalecké dokazovanie znalcami z dvoch znaleckých odborov, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Ústavný súd súčasne nezistil, že by išlo o právne zložitú vec.

2.   Pri   posudzovaní   druhého   kritéria,   t.   j.   hodnotenia   prípadných   zbytočných prieťahov v konaní spôsobených správaním sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke   posudzovaného   konania   prispeli   aj   okolnosti   na   strane   sťažovateľa.   Sťažovateľ podal nekvalifikovaný návrh na začatie konania, v dôsledku čoho ho okresný súd musel vyzývať na odstránenie vád. Sťažovateľ viackrát podal žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Sťažovateľ viackrát menil splnomocnených zástupcov. Dňa 26. januára 2005   sa   sťažovateľ   bez   ospravedlnenia   nezúčastnil   pojednávania   na   okresnom   súde. K predĺženiu posudzovaného konania prispelo čiastočne aj to, že sťažovateľ podal viackrát odvolanie proti rozhodnutiam okresného súdu, o ktorých musel rozhodovať Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“), pričom spis sa v súhrne nachádzal na odvolacom súde skoro   2 roky, ale na druhej   strane ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy to, že ako účastník konania nesporne má právo na tieto procesné úkony, ktoré urobil. Za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (obdobne III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a poukazuje   na   to,   že   trvanie   napadnutého   konania   10   rokov   a   9   mesiacov,   z   toho na okresnom súde viac ako 8 rokov (na okresnom súde bolo konanie začaté 8. októbra 2002), je už samo osebe neprimerané.

Okresný   súd   vykonal   síce   množstvo   jednoduchých   procesných   úkonov,   ako   to vyplýva z predloženého prehľadu, nariadil viac pojednávaní. V postupe okresného súdu sa vyskytli   aj   obdobia   nečinnosti.   Okresný   súd   až   24.   apríla   2003   vyzval   sťažovateľa na odstránenie vád návrhu na začatie konania (7 mesiacov od začatia konania). Okresný súd bol nečinný od 26. januára 2005, keď sa konalo pojednávanie, do 8. júla 2005, keď bol okresným súdom ustanovený znalec, v trvaní 5 mesiacov. Ústavný súd poukazuje na to, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že rozhodnutia okresného súdu boli viackrát krajským súdom zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Keďže   všeobecný   súd   v   rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosť   aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom   práva   zaručeného   v   citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02)   a   jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a zbytočné prieťahy v konaní neboli zistené.

V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol   (napr.   I.   ÚS   23/03,   I.   ÚS   141/03),   že personálne   problémy   (nedostatočné   obsadenie   súdu,   zaťaženosť   sudcov)   a   nadmerné množstvo   vecí,   v   ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02). Okresný súd vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 6 C 333/2008, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod   sp.   zn.   6   C 333/2008,   prikázal mu,   aby   vo   veci   konal bez   zbytočných   prieťahov, a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci   sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z akých   dôvodov   sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia v sume 30 000 € voči okresnému súdu z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   333/2008,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   danej   veci, považoval   priznanie   sumy   2   000   €   (slovom   dvetisíc   eur)   sťažovateľovi   za   primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa trovy konania vyčíslil sumou 275,94 €, a to za dva úkony právnej služby.

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal sťažovateľovi   náhradu   trov konania.   Základom   na   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2013