znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 168/2010-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   27.   apríla   2010 predbežne prerokoval sťažnosť Á. P., G., zastúpeného advokátom JUDr. J. W., Advokátska kancelária, N., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   a   čl.   47   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. e) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nové Zámky z 30. decembra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 159/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Á. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2010 doručená sťažnosť Á. P., G. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a   3 písm. e) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu   Nové   Zámky   (ďalej   len   „okresný   súd“)   z   30. decembra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 159/2009.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že „Okresný súd Nové Zámky v konaní so sp. zn. 1T/1592009 trestným rozkazom zo dňa 4.8.2009 uznal sťažovateľa vinným zo spáchania (prečinu ublíženia na zdraví a prečinu neposkytnutia pomoci) vyššie označených trestných činov a uložil mu úhrnný podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu viesť motorové vozidlá na dobu 4 rokov.

Sťažovateľovi bol v tomto konaní už od jeho prvého výsluchu vo veci ustanovený tlmočník,   lebo je maďarskej národnosti a   neovláda   jazyk,   v ktorom   sa   trestné   konanie viedlo. Sťažovateľ listom zn. 2009/018/Pt/O – 2 zo dňa 26.11.2009 požiadal Okresný súd Nové   zámky   o   navrátenie   lehoty   na   podanie   odporu   proti   trestnému   rozkazu   zo   dňa 4.8.2009, sp. zn. 1T 159/2009 a doručenie prekladu trestného rozkazu zo dňa 4.8.2009, sp. zn. 1T 159/2009, do maďarského jazyka. Sťažovateľ k žiadosti priložil aj zmeškaný úkon – odpor...“.

Zo sťažnosti a z jej príloh ďalej vyplýva, že okresný súd uznesením z 30. decembra 2009 v konaní sp. zn. 1 T 159/2009 žiadosť o navrátenie lehoty na podanie odporu zamietol s   odôvodnením,   že   nebola   splnená   zákonná   podmienka   podľa   §   64   ods.   1   zákona č. 301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný poriadok“)   na   navrátenie   lehoty   na   podanie   odporu.   Podľa   predmetného   ustanovenia o navrátenie lehoty môže oprávnená osoba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Vzhľadom na to, že žiadosť bola podaná „o niekoľko mesiacov“ a oprávneným osobám nič nebránilo v zákonnej lehote požiadať o navrátenie lehoty na podanie odporu, okresný súd túto žiadosť zamietol. V odôvodnení ďalej uviedol poukazujúc na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 14/07, že právo používať jazyk, ktorému dotknutá osoba rozumie, nezakladá právo na zasielanie rozhodnutí a iných písomností vydaných v rámci trestného konania v slovenskom jazyku v preklade do jazyka, ktorému táto osoba rozumie. Sťažovateľ tvrdí, že „mal a naďalej má právo na vyhotovenie prekladu trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4.8.2009, sp. zn. 1T/159/2009. Ak tak súd neurobil, porušil tým právo sťažovateľa na spravodlivú súdnu ochranu podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 ods. 3 písm. e) Dohovoru.

Sudcu Okresného súdu Nové Zámky pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa zo dňa 26.11.2009   o   navrátenie   lehoty   nie   je   možné   považovať   za   nestranného   sudcu   z objektívneho   hľadiska,   lebo   rozhodoval   o   svojej   vlastnej   veci   (o   svojom   vlastnom pochybení)., čím bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivú súdnu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.12.2009, sp. zn. 1T/159/2009, bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivú súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.12.2009, sp. zn. 1T/159/2009, bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivú súdnu ochranu podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.12.2009, sp. zn. 117159/2009, bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.12.2009, sp. zn. 1T/159/2009, bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 3 písm. e) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,- eur.“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 4   ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. e) dohovoru uznesením okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 159/2009.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovateľ videl porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v tom, že o žiadosti o navrátenie lehoty nerozhodoval nie nestranný sudca, pretože „rozhodoval o správnosti alebo nesprávnosti svojho vlastného predchádzajúceho postupu“.

Podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba zmešká z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí   jej   orgán,   ktorému   patrí   rozhodovať   o   opravnom   prostriedku,   navrátenie   lehoty. O navrátenie lehoty môže oprávnená osoba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný, je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie   proti   rozsudku,   možno   odvolanie   odôvodniť   ešte   v   lehote   ôsmich   dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.

Podľa § 355 ods. 1 Trestného poriadku obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie § 64.

Z posledne citovaného ustanovenia Trestného poriadku vyplýva, že na navrátenie lehoty   sa   primerane   použije   ustanovenie   §   64   Trestného   poriadku.   Z   formulácie zákonodarcu   „primerane“, ako aj zo   systematicko-logického výkladu   vyplýva,   že právo rozhodnúť   o   navrátení   lehoty   prislúcha   orgánu,   ktorému   patrí   rozhodovať   o   opravnom prostriedku. Odpor z hľadiska svojich účinkov nepatrí medzi klasické opravné prostriedky v pravom slova zmysle, pretože nemá devolutívny účinok. Toto osobitné postavenie odporu možno vidieť v tom, že v prípade jeho podania sa trestný rozkaz ako rozhodnutie ruší priamo zo zákona a samosudca postupuje tak, ako keby nebol vydaný. Preto pri aplikácii § 64 týmto orgánom, ktorý je oprávnený rozhodovať o navrátení lehoty je samosudca, lebo je   tiež   orgánom,   ktorý   rozhoduje   o   opravnom   prostriedku   (odpore).   Z   citovaného ustanovenia § 335 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva s ohľadom na primerané použitie § 64 Trestného poriadku, že nie je možné dospieť k neprípustnému výkladu (contra legem), že o žiadosti o navrátenie lehoty na podanie odporu by mal rozhodovať krajský súd, preto na rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa bol funkčne príslušný okresný súd.

Sťažovateľom   vytvorená   konštrukcia   namietaného   porušenia   označených   práv spočíva   v   tom,   že   sudca   rozhodoval   o   správnosti   alebo   nesprávnosti   svojho   vlastného predchádzajúceho   postupu,   a   preto   ho   nemožno   z   objektívneho   hľadiska   považovať za nestranného. Ústavný súd pripomína, že predmetom napadnutého uznesenia okresného súdu   sp.   zn.   1   T   159/09   z   30.   decembra   2009   uvedeného   v   petite   sťažnosti   nebolo vyslovenie   správnosti   alebo   nesprávnosti   svojho   vlastného   (predchádzajúceho)   postupu sudcu, ale po posúdení, či sú splnené zákonné podmienky na navrátenie lehoty podľa § 64 ods.   1   Trestného   poriadku,   jej   navrátenie.   Prípadná   pochybnosť   o   správnosti   postupu okresného súdu v konaní, ktorá nemá základ v zaujatosti zákonného sudcu, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o pochybnostiach o nestrannosti zákonného sudcu.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal   porušenie   svojho   základného   práva   zaručeného   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   1   T   159/09 z 30. decembra   2009   (ktorým   zamietol   žiadosť   o   navrátenie   lehoty)   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť,   pretože   konštatoval   nedostatok   priamej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým uznesením okresného súdu a sťažovateľom označenými právami.

Sťažovateľ   ďalej   namietal,   že   napadnutým   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn. 1 T 159/09 z 12. augusta 2009 boli porušené jeho základného práva podľa čl. 47 ods. 4 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. e) dohovoru.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľovi bol doručený trestný rozkaz okresného súdu sp. zn. 1 T   159/09 12. augusta 2009 a jeho obhajcovi 17. augusta 2009. Trestný rozkaz nadobudol   právoplatnosť   26.   augusta   2009.   Práve   doručením   tohto   trestného   rozkazu sťažovateľovi vyhotoveného v slovenskom jazyku mali byť porušené práva sťažovateľa, ktorých porušenie namieta v sťažnosti, a nie uznesením okresného súdu, ktorým okresný súd zamietol žiadosť o navrátenie lehoty na podanie odporu.

Predmetom   rozhodnutia   žiadosti   o   navrátenie   lehoty   bolo   posúdiť,   či   sú   splnené podmienky na navrátenie lehoty podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku. Okresný súd uviedol v odôvodnení svojho uznesenia o zamietnutí žiadosti o navrátenie lehoty na podanie odporu proti trestnému rozkazu sp. zn. 1 T 159/09 z 30. decembra 2009, že nebola splnená lehota troch   dní   od   odpadnutia   prekážky.   Prekážka   podľa   argumentácie   sťažovateľa   spočívala v doručení   trestného   rozkazu   v slovenskom,   a   nie   maďarskom   jazyku.   O   upovedomení o inom zásahu, ktorý spočíval v doručení trestného rozkazu v inom jazyku sa sťažovateľ dozvedel pri jeho doručení a odvtedy mal sťažovateľ a obdobne aj jeho právny zástupca možnosť požiadať o doručenie trestného rozkazu v maďarskom jazyku. Sťažovateľ alebo jeho právny   zástupca   mohol   požiadať o   doručenie   prekladu   trestného   rozkazu   v   lehote na podanie   odporu.   Ak   sťažovateľ   požiadal   o   doručenie   prekladu   trestného   rozkazu s časovým odstupom niekoľkých mesiacov, a tým odôvodnil žiadosť o navrátenie lehoty, okresný súd správne vyhodnotil takúto žiadosť o navrátenie lehoty za oneskorene podanú, pretože   sťažovateľ   mohol   a   mal   požiadať   o   odstránenie   prekážky   v   lehote   na   podanie odporu, a nie o niekoľko mesiacov neskôr. Špecifickosť prekážky, na ktorú sa odvolával sťažovateľ, spočívala v tom, že jej trvanie záviselo na ľubovôli sťažovateľa, kedy podá žiadosť o navrátenie lehoty odôvodnenú žiadosťou o doručenie prekladu trestného rozkazu do   maďarského   jazyka,   pretože   bez žiadosti   sťažovateľa   o   jej   odstránenie   by prekážka teoreticky   mohla   trvať   po   neobmedzenú   dobu,   a   preto   ústavný   súd   argumentáciu sťažovateľa   považoval   za   tendenčnú,   účelovú   a   neprípustnú.   Ústavný   súd   mal za preukázané,   že   sa   sťažovateľ   dozvedel   o   existencii   prekážky   pri   doručení   trestného rozkazu, preto bolo v jeho záujme, aby o odstránenie tejto prekážky požiadal do uplynutia lehoty na podanie odporu. Argumentácia sťažovateľa, že nerozumel obsahu doručeného trestného rozkazu, a preto nemohol uplatniť právo na podanie opravného prostriedku, sa javí ako účelová a ústavný súd pochybuje o tom, že sťažovateľ ako občan Slovenskej republiky, hoci   neznalý   slovenského   jazyka   (potom,   čo   bol   vyšetrovaný   ako   účastník   dopravnej nehody),   sa   mohol   oprávnene   domnievať,   že   doručený   trestný   rozkaz   je   natoľko nepodstatný   dokument,   že   nie   je   potrebné   mu   porozumieť.   Navyše,   ústavný   súd   zistil v súčinnosti s okresným súdom, a považuje to za podstatné,   že v konaní pred okresným súdom   bol   sťažovateľ   zastúpený   JUDr.   E.   B.,   N.   (ďalej   len   „advokát“).   Z   informácií poskytnutých   okresným   súdom   vyplýva,   že   advokát   ovláda   maďarský   jazyk   a   uvedené potvrdzuje aj informácia o znalosti cudzích jazykov advokáta zverejnená na internetovej stránke   Slovenskej   advokátskej   komory.   Je nepochybné,   že   advokát   sťažovateľa   mal povinnosť   v   priebehu   poskytovania   právnej   služby   okrem   iného   informovať   klienta (sťažovateľa)   o   doručení   trestného   rozkazu,   o   jeho   význame   pre   sťažovateľa,   ako   aj možnosti podať proti nemu odpor.

Sťažovateľ argumentoval v odôvodnení svojej sťažnosti okrem iného rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v prípade Kamasinski v. Rakúsko, kde ESĽP vyslovil, že „právo na bezplatnú pomoc tlmočníka podľa čl. 6 ods. 3 písm. e) sa vzťahuje nielen na ústne vyhlásenia počas súdneho pojednávania, ale aj na listinný materiál a predsúdne konanie“. Sťažovateľ však opomenul uviesť, že sťažnosť v tejto veci ESĽP odmietol, pričom uviedol, že toto právo nie je neobmedzené a že prípadné jeho porušenie je závislé od posúdenia okolností prípadu. V predmetnom rozhodnutí ESĽP taktiež vyslovil, že „štát nemôže zodpovedať za každý nedostatok poskytovanej právnej pomoci advokátom“. Z   posledne   citovaného   výroku   z   rozhodnutia   ESĽP   v   prípade   Kamasinski   v.   Rakúsko vyplýva, že advokát pri účinnom poskytovaní právnych služieb má zabezpečiť, aby klient mal   možnosť   sa   oboznámiť   s   obsahom   písomností   v jazyku,   ktorému   rozumie,   najmä, ak sám advokát rozumie jazyku klienta.

Vzhľadom   na   už   uvedené,   žiadosť   o   navrátenie   lehoty   podaná   sťažovateľom v okolnostiach posudzovaného prípadu nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy (pre jeho oneskorené podanie). K porušeniu už uvedených práv sťažovateľa nemohlo dôjsť uznesením o zamietnutí žiadosti o navrátenie lehoty na podanie odporu proti trestnému rozkazu podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku, ale len zásahom, ktorý spočíval v doručení rozhodnutia   (trestného   rozkazu)   okresného   súdu   v   slovenskom   jazyku.   Z   tohto   dôvodu ústavný   súd   tú   časť   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľ   namietal   porušenie   základného   práva zaručeného čl. 47 ods. 4 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. e) dohovoru uznesením okresného   súdu   sp.   zn.   1   T   159/09   z   30.   decembra   2009,   odmietol   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

Nad rámec toho ústavný súd dodáva, že ak sa sťažovateľ domnieval, že doručením trestného rozkazu v slovenskom jazyku boli porušené jeho základného práva zaručené čl. 47 ods. 4 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. e) dohovoru, teda zásahom, ktorý spočíval v nedoručení trestného rozkazu v maďarskom jazyku, vzhľadom na limity uvedené v § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sa mohol obrátiť na ústavný súd do dvoch mesiacov od doručenia trestného rozkazu.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. apríla 2010