znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 167/2025-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛,,

a ⬛⬛⬛⬛, zastúpených ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, proti postupu Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn. 17Co/68/2023 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. marca 2025 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na „spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom krajského súdu v civilnom spore.

2. Žalobkyňa sa žalobou z novembra 2018 proti žalovaným sťažovateľom domáhala neplatnosti závetu. Druhým rozsudkom okresného súdu z apríla 2023 bola žaloba zamietnutá a sťažovateľom bola proti žalobkyni priznaná náhrada trov konania. Na odvolanie žalobkyne bol tento rozsudok okresného súdu potvrdený rozsudkom krajského súdu z novembra 2024 a sťažovateľom bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Podľa sťažovateľov v čase medzi predložením odvolania krajskému súdu v septembri 2023 a rozhodnutím krajského súdu z novembra 2024 došlo k prieťahom v konaní.

⬛⬛⬛⬛

II.

3. Jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv (IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05). Ak v čase podania ústavnej sťažnosti už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o ústavnej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 6/03). To akceptuje i Európsky súd pre ľudské práva (Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

4. Namietané konanie pred krajským súdom bolo skončené sťažovateľom doručeným rozsudkom, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu. Až potom sťažovatelia podali ústavnú sťažnosť. V čase podania ústavnej sťažnosti k namietanému porušovaniu práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu už nemohlo dochádzať, a preto je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Na tom nemení nič ani to, že okresný súd má rozhodnúť o výške náhrady trov konania sťažovateľov. Prebiehajúce konanie o výške náhrady trov konania je súčasťou postupu okresného súdu, proti ktorému ústavná sťažnosť nesmeruje.

5. Na okraj treba uviesť, že sťažovatelia celkom nesprávne v ústavnej sťažnosti označujú ako základné právo na „spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy. Takého práva v ústave niet, keďže v čl. 46 ods. 1 je okrem iného obsiahnuté základné právo na súdnu ochranu a v čl. 48 ods. 2 ústavy základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2025

Robert Šorl

predseda senátu