znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 167/05-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna 2005 predbežne prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   bytom   B.,   pre   namietané porušenie   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 165/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2005 doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre   namietané porušenie jeho základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 165/2003.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 16. decembra 2003 podal na okresnom súde „žalobu   o náhradu   škody“,   ktorá   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn.   13   Ro   186/2003 a v ktorej požiadal o vydanie platobného rozkazu. Dňa 23. júna 2004 sťažovateľ opakovane požiadal   okresný   súd   o vydanie   platobného   rozkazu.   Podaním   zo   16.   augusta   2004 sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o vysvetlenie,   prečo   v predmetnej   veci   nebol   vydaný platobný   rozkaz   a prečo   bola   zmenená   spisová   značka   tohto   konania   na   sp.   zn. 13 C 165/2003.   Dňa   13.   októbra   2004   podal   sťažovateľ   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorý na ňu reagoval listom z 25. októbra 2004 „bez náležitého vysvetlenia“, avšak prieťahy v konaní neodstránil.

Sťažovateľ   následne   podaním   z   18.   októbra   2004   podal   sťažnosť   na   prieťahy v predmetnom konaní Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ďalším podaním z 10.   novembra   2004   zaslal „nervóznu   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy“ predsedovi okresného súdu a okresnému súdu doručil taktiež svoju „Žiadosť o zadržanie dedičského konania (...)“ zo 16. novembra 2004.

Podaním   z   20.   decembra   2004   sťažovateľ   okresný   súd   požiadal   o vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd uznesením sp. zn. 13 C 165/03 z 24. januára 2005 priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a v ten istý deň vydal v predmetnej veci   platobný   rozkaz.   Dňa   7.   februára   2005   bol   v predmetnej   veci   podaný   odpor   proti platobnému rozkazu. Sťažovateľ vo svojom podaní z 24. februára 2005 požiadal okresný súd   o zamietnutie   odporu   v predmetnej   veci.   Podaním   z 30.   marca   2005   sa   sťažovateľ domáhal opätovne odstránenia prieťahov v predmetnom konaní. Predseda okresného súdu odpovedal na túto sťažnosť listom sp. zn. Spr 2085/05 z 12. apríla 2005.

Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   odpovedalo   na   sťažnosť sťažovateľa   listom   č. 20392/2004-52   z 31.   marca   2005,   v ktorom   ho   upozornilo,   že „písomný prejav obsahujúci vulgárne výrazy nie je v úradnom styku prípustný“, pričom uvedeným tvrdením podľa neho „skresľuje pôvodné podanie, za účelom znížiť dôstojnosť sťažovateľa“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   navrhol,   aby ústavný súd v predmetnej veci nálezom takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd Žilina, Moyzesova 20, 010 59 Žilina v konaní 13 C 165/2003 porušil MUDr.   D.   B.,   bytom   B.   jeho   Ústavné   právo,   ktoré   zaručuje   čl.   48   ods.   2   –   Ústavy Slovenskej republiky – prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky – právo na súdnu ochranu – právo na vydanie predbežného opatrenia na zabezpečenie škody. II.   B.   Priznáva   MUDr.   D.   B.,   bytom   B.,   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 600.000,- Sk.“

Sťažovateľ   ku   svojej   sťažnosti   priložil   taktiež   žiadosť   o ustanovenie   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom v predmetnej veci.

Zo   spisového   materiálu   sp.   zn.   Rvp   683/05   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 26. apríla 2005 namieta porušenie práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 13 C 101/03, 13 C 165/2003, 13 C 79/2004, 13 Ro 308/2004 a sp. zn. 13 C 342/2004. Predmetnom všetkých uvedených konaní je žaloba o náhradu škody.

Napriek   skutočnosti,   že   žaloby   v uvedených   konaniach   sú   podľa   sťažovateľa podobné, v konaní sp. zn. 13 C 79/04 mu okresný súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, čím sa podľa neho „snaží zmariť“ základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

V konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 101/03 okresný súd uznesením z 18. decembra 2003   sťažovateľovi   priznal   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   avšak   následne   mu 9. februára 2004 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov odňal. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 8 Co 83/04 z 31. apríla 2004 zrušil uznesenie okresného súdu, ale svoje rozhodnutie okresnému súdu doručil až 5. augusta 2004 „po zbytočných prieťahoch“.

V konaniach vedených pod sp. zn. 13 C 342/2004, 13 C 165/2003 a 8 C 145/2002 bolo sťažovateľovi okresným súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

V konaniach vedených pod sp. zn. 13 C 101/03 a 13 C 165/2003 spôsobila zákonná sudkyňa podľa sťažovateľa zbytočné prieťahy „keď v konaní bol uplatnený Platobný rozkaz až po jednom roku, odpor proti Platobnému rozkazu bol nedostatočný a mal byť sudkyňou posúdený   ako   márne   zbytočné   konanie   za   účelom   zabezpečenia   prieťahov   v konaní a oddialenia   vydania   exekučného   titulu“. Uvedeným   konaním   zákonnej   sudkyne   bolo sťažovateľovi zabránené, aby sa mohol „dostať k svojmu majetku, o ktorý bojuje už od roku 1997, ale vinou Okresného súdu Žilina sa nemôže dopracovať k právoplatnému rozsudku a následnému exekučnému konaniu“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal vo veci samej rozhodnutie nasledujúceho znenia:

„II.A. Okresný súd Žilina, Moyzesova 20, 010 59 Žilina v konaniach 13C 101/03, 13C 165/03, 13C 79/04, 13Ro 308/04, 13C 342/04 porušil MUDr. D. B., bytom B. jeho ústavné právo, ktoré mu zaručuje čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na súdnu ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

II.B. Priznáva MUDr. D. B., bytom B. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000.000.- Sk.“

Sťažovateľ k svojej sťažnosti v tejto veci pripojil aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom   je namietané porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 165/2003.

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 683/05 prebieha na ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľa doručenej 26. apríla 2005, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   13   C   101/03,   13   C   165/2003,   13   C   79/2004, 13 Ro 308/2004 a sp. zn. 13 C 342/2004.

Podľa zistenia ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. Rvp 683/05 a sp. zn. Rvp 684/05 vystupujú identickí účastníci konania (sťažovateľ a okresný súd). Predmetom konania   vedeného   pod   sp.   zn.   Rvp   683/05   je   okrem   iného   aj   namietané   porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 165/2003, pričom vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 684/05 sa sťažovateľ v návrhu rozhodnutia (petite) domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv v tom istom konaní (jediná odlišnosť spočíva v tom, že ohľadne čl.   46   ods. 1   ústavy   uvádza   sťažovateľ „právo   na   súdnu   ochranu   –   právo   na   vydanie predbežného opatrenia na zabezpečenie škody“, keďže však súčasťou postupu okresného súdu   v predmetnej   veci   je aj konanie o jeho návrhu   na vydanie predbežného opatrenia, uvedená odlišnosť v navrhovaných petitoch vo veciach vedených pod sp. zn. Rvp 683/05 a Rvp 684/05 je právne irelevantná).

Ústavný súd konštatuje, že začatie konania s nižšou sp. zn. Rvp (Rvp 683/05) bráni tomu, aby vo veci prebiehalo konanie s vyššou sp. zn. Rvp (Rvp 684/05), a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   bolo   už   ďalej   bezpredmetné   rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2005