znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 167/03-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2003 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Zboru väzenskej a justičnej stráže v B., zastúpeného advokátom JUDr. Š. H., Advokátska kancelária, B., ktorou namietal porušenie základných práv a slobôd zaručených čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 50 ods. 2 a 6 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Ntv-II 29/03 zo 6. marca 2003, ktorým predĺžil lehotu trvania jeho väzby, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 28. mája 2003 doručená sťažnosť J. J., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Zboru väzenskej   a justičnej   stráže   v B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. Š. H., Advokátska kancelária, B., ktorou namietal porušenie základných práv a slobôd zaručených čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 50 ods. 2 a 6 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Ntv-II 29/03 zo 6. marca 2003 o predĺžení lehoty trvania jeho väzby.

Sťažovateľ   žiadal   vysloviť   porušenie   označených   základných   práv   a slobôd a sťažnosťou   napadnuté   uznesenie   najvyššieho   súdu   zrušiť   a prikázať   mu   vo   veci znovu konať.

II.

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal protiústavný postup najvyššieho súdu, ktorý sťažnosťou napadnutým rozhodnutím o predĺžení trvania jeho väzby mal porušiť jeho vyššie označené práva a slobody.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia   sťažnosti   fyzickej   osoby   na   konanie   pred   ústavným   súdom   podľa   čl.   127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   (§   25   ods.   2 citovaného zákona).

Podľa   právneho názoru vysloveného ústavným súdom napr. vo veci sp. zn. III.   ÚS   90/03   pri   právoplatnom   rozhodnutí   podľa   Trestného   poriadku,   ktoré   sa sťažovateľovi   v odpise   doručuje   a ktorým   mali   byť   porušené   jeho   základné   práva alebo slobody, je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa § 53 ods. 3 zákona   o ústavnom   súde   rozhodujúce   doručenie   odpisu   tohto   rozhodnutia sťažovateľovi, nie však jeho právnemu zástupcovi.

Ústavný súd dožiadaním na Krajskom súde v Bratislave zistil, že v trestnej veci sťažovateľa (sp. zn. 6 T 2/03) bolo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. Ntv-II 29/03 zo 6. marca 2003, ktorým bola predĺžená lehota jeho väzby do 31. októbra 2003, doručené   sťažovateľovi   19.   marca   2003   a jeho   právnemu   zástupcovi   JUDr.   Š.   H. 27. marca 2003.

Predmetná sťažnosť z 26. mája 2003 bola doručená ústavnému súdu 28. mája 2003,   teda   po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty   ustanovenej   zákonom   pre   tento   druh konania pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   v rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil,   že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v zákonom   stanovenej   lehote   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2003