znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  III. ÚS 167/02-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2003 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov   Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť P. K., bytom S., zastúpeného advokátkou prom. práv. J. K., S., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   Okresným súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom   pod sp. zn. 7 C 266/94 po 22. máji 2000, a takto

r o z h o d o l :

Právo   P. K.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod   sp. zn. 7 C 266/94 po 22. máji 2000   p o r u š e n é n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra 2002   doručená   sťažnosť   P.   K.,   bytom   S.,   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   zastúpeného advokátkou prom. práv. J. K., S., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   Okresným   súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 266/94.

Ústavný   súd   13.   novembra   2002   prijal   sťažnosť   navrhovateľa   na ďalšie   konanie uznesením sp. zn. III. ÚS 167/02 v časti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   Okresným   súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 266/94 od 22. mája 2000, t. j. odo dňa doručenia nálezu ústavného súdu č. k. II.   ÚS   3/00-30   okresnému   súdu,   ktorým   už   raz   bolo   rozhodnuté   o porušení   vyššie uvedených práv v tomto konaní.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom   na   charakter   veci,   kde   je   rozhodujúci   prehľad   spisu,   nemožno   od   ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Podpredseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril k sťažnosti   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   17.   januára   2003.   Podal   v ňom chronológiu úkonov súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 266/94 a uviedol, že podľa jeho názoru od 22. mája 2000 nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti navrhovateľa, vyjadrenia podpredsedu okresného súdu a hlavne spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 266/94 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Predmetom konania je návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 156 609, 49 Sk M. K.

Po doručení rozhodnutia ústavného súdu o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov okresný súd prvýkrát pojednával vo veci 26. júna 2000. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, pretože k spisu bolo potrebné priložiť spis Exekútorského úradu JUDr. J. K. v B. B. sp. zn. Ex 93/98. Okresný súd listom z 3. júla 2000 žiadal súdneho exekútora o zapožičanie spisu a 11. októbra 2000 urgoval jeho zapožičanie. Exekútorský úrad 25. júla 2000   listom   oznámil okresnému súdu, že spis sp. zn. Ex 93/98 bol ešte 1. júna 2000 predložený okresnému súdu. Túto skutočnosť ešte raz potvrdil exekútorský úrad 26. októbra 2000, a to formou úradného záznamu na okresnom súde. Okresný súd 1. marca 2001 vytýčil pojednávanie na 9. apríl 2001. Dňa 4. apríla 2001 bola okresnému súdu   doručená   žiadosť   JUDr.   M.   J.   (právnej   zástupkyne   žalovanej)   o odročenie pojednávania určeného na 9. apríl 2001 a určenie nového termínu pojednávania po 30. apríli 2001. Pojednávanie, ktoré sa konalo 9. apríla 2001, bolo odročené na 3. máj 2001 z dôvodu neprítomnosti   účastníkov   konania. Dňa 30.   apríla   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené ospravedlnenie neúčasti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne na pojednávaní 3. mája 2001 s tým, že súhlasia, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti. Okresnému súdu oznámili, že v plnom rozsahu sa pridržiavajú vyjadrenia z 2. apríla 2001. Žiadali žalobe vyhovieť a priznať trovy vyčíslené vo vyjadrení z 2. apríla 2001. Na pojednávaní 3. mája 2001 bolo vyhlásené uznesenie, ktorým okresný súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby o náhradu škody. Bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd rozhodol, že súd návrh navrhovateľa zamieta   a účastníci   nemajú   právo   na   náhradu   trov   konania.   Dňa   4.   júna   2001   bolo okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 7 C 266/94 z 3. mája 2001. Okresný súd 6. júna 2001 uznesením   uložil   navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Dňa 3. júla 2001 bol Krajskému súdu v Banskej   Bystrici   predložený   spis   s opravným   prostriedkom,   ktorý   podal   navrhovateľ. Krajský súd 12. júla 2001 vytýčil pojednávanie na 22. august 2001. Na základe žiadosti právnej zástupkyne navrhovateľa   o zmenu termínu pojednávania určil   krajský súd nový termín pojednávania na 20. február 2002. Krajský súd na pojednávaní, ktoré sa konalo 20. februára 2002, vyhlásil uznesenie, ktorým vrátil vec prvostupňovému súdu na rozhodnutie o priznaní   svedočného   pre   svedka   P.   M.   a vydanie   dopĺňacieho   rozsudku   o náhrade preddavkových trov štátu. Dňa 7. marca 2002 bolo krajskému súdu doručené doplnenie odvolania navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 7 C 266/94. Krajský súd 27. marca   2002   vrátil   okresnému   súdu   spis   bez   meritórneho   rozhodnutia   o odvolaní   ako predčasne predložený. Dňa 3. apríla 2002 okresný súd rozhodol uznesením č. k. 7 C 266/94-200 o priznaní svedočného svedkovi Mgr. P. M. a 11. júla 2002 predložil krajskému súdu spis   s opravným   prostriedkom.   Dňa   25.   septembra   2002   sa   konalo   pojednávanie   na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Na pojednávaní sa nezúčastnili účastníci konania a ich právni   zástupcovia.   Právna   zástupkyňa   navrhovateľa   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na pojednávaní. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 15 Co 2013/02, ktorý bol okresnému súdu doručený 5. novembra 2002, potvrdil rozsudok okresného súdu.

III.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Iba prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným   rozhodnutím,   bez   ohľadu   na   to,   či   vyznie   v prospech   alebo   neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   všeobecný   súd   iba   o veci   konal   a nerozhodol   ju   s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia. Základné právo na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní,   ako   to   konštantne   judikuje ústavný súd, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).

Navrhovateľ   využil   právny   prostriedok,   ktorého   uplatnenie   sa   vyžaduje   pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal   sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní podľa § 6 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, čo mu však nezabezpečilo odstránenie stavu právnej neistoty vo veci, s ktorou sa obrátil na okresný súd.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pri   kritériu   „zložitosť veci“ ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk   konanie o žalobnom návrhu na   zaplatenie sumy 156 609, 49 Sk ústavný nehodnotil skutkovo a právne ako zložité konanie.

Pokiaľ ide o správanie navrhovateľa, ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za také, ktoré by prispeli k predĺženiu konania.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že v období od 26. júna 2000 (keď bolo odročené pojednávanie za účelom priloženia spisu) do 26. októbra 2000 boli urobené zbytočné úkony súvisiace so zabezpečením spisu, pretože spis sp. zn. Ex 93/98 Exekútorského úradu JUDr. J. K. v Banskej Bystrici sa nachádzal na okresnom súde. Toto obdobie   však   ústavný   súd   nepovažuje   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   pretože   obdobie v trvaní štyroch mesiacov nie je prejavom takej nečinnosti, ktorá odôvodňuje vyslovenie zbytočných prieťahov v tomto konaní a porušenia základného práva navrhovateľa. Mimo uvedeného   obdobia   konal   okresný   súd   v zásade   plynulo   a jeho   úkony   neboli   zjavne neúčelné.  

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd nevyslovil porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v predmetnom občianskoprávnom   konaní,   tak   ako   ho   garantuje   čl.   48   ods.   2   ústavy,   a   práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Navrhovateľ   vo   svojom   návrhu   žiada,   aby   mu   ústavný   súd   priznal   primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   nerozhodol   o primeranom   finančnom   zadosťučinení   ani   iných prostriedkoch   nápravy,   pretože   rozhodnutie   o nich   sa   viaže   na   vyslovenie   porušenia základného práva alebo slobody.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   je   uvedené   vo   výroku   tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2003