znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 166/2012-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2012 v senáte zloženom   z   predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Ľubomíra   Dobríka prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti I., a. s., P., zastúpenej advokátkou Mgr. Z. V., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 89/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   I.,   a.   s.,   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Cb 89/2004   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Poprad   p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 18 Cb 89/2004 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti I., a. s., finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a.

4. Okresný   súd   Poprad   j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   konania   obchodnej spoločnosti I., a. s., v sume 269,60 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a šesťdesiat centov) na účet advokátky Mgr. Z. V., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 166/2012-10   z   18.   apríla   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   I.,   a.   s.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Poprad   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 18 Cb 89/2004.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti v podaní z 11. mája 2012 okrem iného uviedol:

«Od začatia konania súd vykonal vo veci nasledovné procesné úkony: Dňa 26. 4. 2004 bola podaná žaloba o zaplatenie 2.795.414,10 Sk s prísl. spolu s prílohami.

Dňa 28. 4. 2004 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku. Uvedená výzva bola doručená splnomocnenému zástupcovi dňa 13. 5. 2004. Súdny poplatok bol zaplatený dňa 2. 6. 2004 podľa záznamu o zložení.

Uznesením č. k. 16 Rob/142/2004-40 zo dňa 11. 6. 2004 bol žalobca vyzvaný na opravu a doplnenie svojej žaloby. Uvedené uznesenie mu bolo doručené dňa 21. 6. 2004. Dňa 24. 6. 2004 splnomocnený zástupca žalobcu doplnil podanie - petit žaloby.

Dňa 29. 6. 2004 bol spis prevedený do registra „Cb“. Dňa 26. 7. 2004 bola žaloba s prílohami zaslaná žalovanému na vyjadrenie a to uznesením č. k. 18 Cb/89/2004-46 zo dňa 26. 7. 2004, ktoré bolo doručené žalovanému až dňa 21. 10. 2004, pretože žalovaný neprebral uvedené uznesenie a dňa 6. 9. 2004 bola vrátená zásielka poštou na Okresný súd Poprad.

Dňa 29. 9. 2004 bolo opätovne doručené uvedené uznesenie spolu so žalobou a prílohami žalovanému cestou OO PZ P.

Dňa 27. 10. 2004 bol súd vyžiadaný OR PZ P. o poskytnutie informácie z dôvodu, že bol spáchaný trestný čin. Dňa 29. 11. 2004 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného spolu s prílohami a dňa 8. 12. 2004 bolo zaslané uvedené vyjadrenie žalobcovi na vyjadrenie do termínu pojednávania a bol vytýčený termín pojednávania na 8. 3. 2005. Dňa 4. 3. 2005 bolo zaslané súdu vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu. Pojednávanie zo dňa 8. 3. 2005 bolo odročené na neurčito s tým, že žalobca mal predložiť sumár vykonaných prác s listinnými dôkazmi, ktoré mali byť následne zaslané žalovanému na vyjadrenie, ktorý sa mal vyjadriť po obdržaní v lehote 30 dní.

Dňa   15.   3.   2005   bolo   zaslané   splnomocneným   zástupcom   žalobcu   vyjadrenie   s požadovanými   dokladmi.   Dňa   15.   3.   2005   bolo   súdom   zaslané   uvedené   vyjadrenie

-špecifikácia spolu s prílohami právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý to prevzal dňa 23. 3. 2005. Dňa 3. 6. 2005 právny zástupca žalovaného oznámil, že písomné vyjadrenie bude dané do konca júla 2005.

Dňa 18. 8. 2005 bol právny zástupca žalovaného urgovaný na písomné vyjadrenie, pretože sa nepodarilo súdu uvedené (urgencia) doručiť cestou pošty a uvedenú urgenciu prevzal právny zástupca žalovaného osobne až dňa 23. 10. 2005. Dňa 10. 10. 2005 sa vyjadril právny zástupca žalovaného a toto vyjadrenie bolo zaslané dňa 14. 10. 2005 súdom splnomocnenému zástupcovi žalobcu, ktorý sa vyjadril dňa 8. 11. 2005. Dňa 10. 11. 2005 právny zástupca žalovaného žiadal, aby pojednávania neboli vytýčené v termínoch do 10. 12. 2005 z dôvodu, že konateľ žalovaného sa bude zdržiavať v zahraničí a je potrebná jeho účasť. Dňa   21.   11.   2005   bol   vytýčený   termín   pojednávania   na   28.   3.   2006.   Uvedené pojednávanie   bolo   opätovne   odročené   na   neurčito,   za   účelom   opätovnej   špecifikácie žalobcom a žalovaným prác, množstva a ceny v lehote 30 dní s tým, že uvedené vyjadrenia budú zaslané vzájomne obom stranám. Dňa 27. 4. 2006 bola zaslaná Špecifikácia prác splnomocneným zástupcom žalobcu.

Dňa   29.   5.   2006   bolo   vyjadrenie   splnomocneného   zástupcu   žalobcu   zaslané právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý prevzal uvedené vyjadrenie dňa 6. 6. 2006 a dňa 17. 7. 2006 bol vytýčený termín pojednávania na 3. 10. 2006. Právny zástupca žalovaného sa na uvedený termín pojednávania ospravedlnil, z dôvodu dlhotrvajúcej práceneschopnosti a uvedené pojednávanie bolo odročené na 12. 12. 2006. Dňa 21. 11. 2006 právny zástupca žalovaného   ospravedlnil   neprítomnosť   žalovaného   na   pojednávaní   dňa   12.   12.   2006   z dôvodu, že štatutárny zástupca je mimo územia Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je dôležitá na opísanie skutočností, ktoré sú predmetom sporu.

Pojednávanie z 12. 12. 2006 bolo odročené na 23. 1. 2007. Uvedené pojednávanie bolo   odročené z dôvodu,   že doklady   ohľadne   predmetu   sporu   boli   doručené   právnemu zástupcovi žalovaného len pred pojednávaním od štatutárneho zástupcu žalovaného a bola uložená právnemu zástupcovi žalovaného lehota 30 dní na písomnú špecifikáciu prác a druhov. Pojednávanie zo dňa 23. 1. 2007 bolo odročené na 22. 3. 2007.

Na   pojednávaní   dňa   22.   3.   2007,   ktorého   sa   zúčastnil   žalobca,   splnomocnený zástupca   žalobcu   a   právny   zástupca   žalovaného   bolo   pojednávanie   odročené,   nakoľko právny   zástupca   žalovaného   predložil   na   pojednávaní   zoznam   fakturovaných   prác   a splnomocnený zástupca žalobcu žiadal, aby sa mohol vyjadriť k uvedeným dokladom neskôr až po oboznámení, a preto bolo pojednávanie odročené na 17. 5. 2007.

Na pojednávaní dňa 17. 5. 2007 sa nezúčastnil nikto z účastníkov a pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti (práceneschopnosti) samosudkyne a pojednávanie bolo odročené na 28. 6. 2007.

Na pojednávaní dňa 28. 6. 2007 splnomocnený zástupca žalobcu, žalobca a právny zástupca žalovaného navrhli pojednávanie prerušiť v zmysle § 110 O. s. p. a konanie bolo prerušené uznesením č. k. 18 Cb/89/2004-339 zo dňa 28. 6. 2007. Splnomocnený zástupca žalobcu podal návrh na pokračovanie v konaní a dňa 19. 11. 2007 bol vytýčený termín pojednávania na 14. 2. 2008. Uvedené pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaného   a   právneho   zástupcu   žalovaného,   ktorí   sa neospravedlnili   a   žalobca   žiadal pojednávanie odročiť za účelom vypočutia svedkov. Termín pojednávania bol stanovený na 17. 4. 2008, ktorý bol zrušený dôvodu práceneschopnosti samosudkyne a dňa 21. 4. 2008 bol   vytýčený   termín   pojednávania   na   19.   6.   2008.   Právny   zástupca   žalovaného   sa ospravedlnil za neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti a žiadal odročiť pojednávanie. Uvedené pojednávanie bolo odročené na 23. 10. 2008. Dňa   23.   10.   2008   sa   pojednávania   zúčastnil   žalobca,   splnomocnený   zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného a prítomní účastníci navrhli pojednávanie odročiť, pretože chcú spor riešiť zmierom a vzhľadom na to, že sa vedie iné konanie na Okresnom súde v Košiciach a v prípade, že nedôjde k mimosúdnemu vyriešeniu sporu žiadali určiť termín pojednávania na neskôr a bol vytýčený termín pojednávania na 4. 12. 2008. Pojednávanie zo dňa 4. 12. 2008 bolo z dôvodu práceneschopnosti samosudkyne odročené na 20. 1. 2009.

Pojednávanie zo dňa 20. 1. 2009 bolo odročené na 24. 2. 2009 za účelom vypočutia svedkov.

Pojednávanie   zo   dňa   24.   2.   2009   bolo   odročené   z   dôvodu   neprítomnosti samosudkyne na 10. 2. 2009 (poznámka ústavného súdu: termín bol zrušený)

Na   pojednávaní   10.   2.   2009   sa   zúčastnili   všetci   účastníci   a   pojednávanie   bolo odročené   na   2.   4.   2009   za   účelom   písomného   označenia   dôkazov   účastníkmi   konania. Pojednávanie dňa 2. 4. 2009 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, ktorí sa neospravedlnili a žalobca predložil súdu nové listinné dôkazy. Pojednávanie bolo odročené na 26. 5. 2009, ktoré bolo odročené z dôvodu, že právny zástupca žalovaného predložil na pojednávaní písomné vyjadrenie, v ktorom uznal záväzok do výšky 33.193,92 EUR a navrhol riešiť vec zmierom a pojednávame bolo odročené na 8. 9.   2009   za   účelom   špecifikácie   právneho   zástupcu   žalovaného   uznaného   nároku   a neuznaného   nároku.   Pojednávanie   z 8.   9.   2009   bolo   odročené   z dôvodu   neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu práceneschopnosti. Pojednávanie bolo odročené na 19. 11. 2009 za účelom vyjadrenia sa právneho zástupcu žalovaného k vyčísleným úrokom z omeškania a zmluvnej pokute. Dňa   22.   12.   2008   bola   podaná   žaloba   žalobcom   voči   žalovanému   o   zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 819.000,- Sk, ktorá bola vedená pod č. k. 18 Cb/60/2009. V predmetnej veci bol dňa 28. 1. 2009 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor a dňa 12. 2. 2009 bol zaslaný odpor na vyjadrenie žalobcovi a zároveň bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Dňa 24. 3. 2009 sa vyjadril žalobca k odporu a dňa 20. 4. 2009 bolo vytýčené pojednávanie na 16. 6. 2009, ktoré bolo odročené na 3. 6. 2009 z dôvodu účasti samosudkyne na školení a na uvedenom pojednávaní bolo spojené konanie   č.   18   Cb/60/2009   s   konaním   č.   18   Cb/89/2004,   ktoré   sú   vedené   pod   č.   k. 18 Cb/89/2004.

Pojednávanie zo dňa 19. 11. 2009 bolo odročené na 12. 1. 2010, nakoľko právny zástupca   žalovaného   žiadal   o   vytýčenie   v   januári   2010,   nakoľko   bude   neprítomný   od novembra   do   15.   1.   2010.   Pojednávanie   bolo   odročené,   nakoľko   právny   zástupca žalovaného nevyčíslil sumu, ktorú uznal a žalobca mal vyčísliť škodu, ktorá mu vznikla a právny zástupca žalovaného špecifikáciu sumy ktorú uznal. Dňa 18. 12. 2009 predložil žalobca súdu vyčíslenie škody.

Pojednávanie dňa 12. 1. 2010 bolo odročené na 26. 1. 2010 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Dňa 26. 1. 2010 bolo uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené zrušené a uznesenie o vyhlásení rozsudku a bol stanovený termín pojednávania na 2. 2. 2010 za účelom špecifikácie splatnosti istín, zmluvnej pokuty a uvedenia ukončenia prác na stavbe. Na uvedený termín pojednávania sa dostavil len žalobca a splnomocnený zástupca žalobcu. Žalovaný a právny zástupca žalovaného sa nedostavili, neospravedlnili svoju neprítomnosť. Dňa 2. 2. 2010 sa nedostavil žalovaný, žalobca, splnomocnený zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného sa dostavili na uvedené pojednávanie.

Dňa 31. 3. 2010 bolo požiadané sudcom o predĺženie lehoty na napísanie rozsudku z dôvodu neprítomnosti asistentky a neskôr z dôvodu neprítomnosti samosudkyne do 15. 4. 2010.

Rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 18 Cb/89/2004-472 zo dňa 2. 2. 2010 bol doručený Mgr. V. dňa 28. 4. 2010 a JUDr. B. dňa 30. 4. 2010. Voči uvedenému rozsudku podala   odvolanie   právna   zástupkyňa   žalovaného.   Uvedené   odvolanie   bolo   zaslané   na vyjadrenie žalobcovi, ktorý bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku dňa 18. 6. 2010. K odvolaniu sa vyjadril žalobca dňa 7. 7. 2010.

Spis bol predložený na Krajský súd v Prešove dňa 14. 7. 2010. Krajský súd Prešov vytýčil termín pojednávania dňa 18. 11. 2010 na 20. 1. 2011. Rozsudkom Krajského súdu Prešov   2   Cob/39/2010-511   zo   dňa   20.   1.   2011   bol   rozsudok   Okresného   súdu   Poprad potvrdený vo výroku, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 92.790,75 EUR s 11,42 % pa.. úrokom z omeškania od 15. 12. 2003 do zaplatenia a v zvyšnej napadnutej časti bol zrušený a vrátený na ďalšie konanie. Spis bol vrátený na Okresný súd Poprad dňa 9. 2. 2011 a dňa 15. 2. 2011 bol doručený uvedený rozsudok splnomocnenému zástupcovi žalobcu a právnemu zástupcovi žalovaného. Dňa 14. 3. 2011 podal žalovaný dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove. Dňa 19. 4. 2011 bolo doručené dovolanie žalobcovi   na vyjadrenie.   Dňa 6.   5.   2011   sa   splnomocnený   zástupca žalobcu vyjadril   k dovolaniu a dňa 12. 5. 2011 bol spis zaslaný na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dňa 11. 7. 2011 bol spis vrátený na Okresný súd Poprad a uznesením č. k. 3 Obdo 24/2011 zo dňa 20. 6. 2011 bolo dovolanie žalovaného odmietnuté. Uvedené uznesenie bolo doručované účastníkom konania a dňa 3. 10. 2011 bol vytýčený termín pojednávania na 20. 12. 2011. Dňa 25. 11. 2011 bola vznesená námietka zaujatosti právnou zástupkyňou žalovaného Mgr. Z. V. a z uvedených dôvodov bol zrušený termín pojednávania a podaním zo dňa 21. 10. 2011 splnomocnený zástupca žalobcu žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu zdržiavania sa mimo územia Slovenskej republiky. Spis bol zaslaný na Krajský súd v Prešove dňa 19.   12.   2011 a bol vrátený Okresnému súdu Poprad dňa 27.   12.   2011 a uvedené uznesenie bolo doručované súdom dňa 27. 12. 2011 splnomocnenému zástupcovi žalobcu a právnemu zástupcovi žalovaného.

Dňa 16. 1. 2012 bol vytýčený termín pojednávania na 5. 4. 2012. Dňa 30. 1. 2012 žiadala právna zástupkyňa žalovaného o zaslanie zápisnice z pojednávania zo dna 20. 1. 2011 na KS Prešov. Dňa 31. 1. 2012 bola zaslaná Okresnému súdu Poprad žiadosť o zapožičanie spisu č. k. 18 Cb/89/2004 bez uvedenia lehoty.

Dňa 9. 2. 2012 bol udelený súhlas sudkyne na zapožičanie spisu v súlade s § 197 ods. 3 Vyhl. č. 543/2055 Z. z.

Dňa 15. 2. 2012 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na vybavenie t. j. s lehotou vybaviť ihneď. Spis bol vrátený vyšším súdnym úradníkom dňa 23. 2. 2012 a spis bol súčasne zaslaný na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky a vrátený na Okresný súd Poprad dňa 5. 3. 2012.

Na pojednávaní dňa 5. 4. 2012 sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu, žalobca, právny zástupca žalovaných JUDr. B. a Mgr. V., žalovaný sa nezúčastnil pojednávaní. Na uvedenom pojednávaní bola uznesením pripustená zmena petitu žaloby a pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia   rozsudku na   24.   4.   2012,   kedy bol   vyhlásený   rozsudok ohľadne zmluvnej pokuty a tento rozsudok bol doručený na pojednávaní splnomocnenému zástupcovi   žalobcu   a   poštou   Mgr.   Z.   V.   Uvedený   rozsudok   doposiaľ   nenadobudol právoplatnosť.

Z hľadiska právnej a skutkovej zložitosti sporu možno konštatovať,   že ide o vec zložitú   najmä   po   skutkovej   stránke.   Predmetom   sú   uplatnené   nároky   žalobcu   voči sťažovateľke zo zmluvy o dielo, pričom najmä rozsah týchto nárokov a rozsah vykonaných prác si vyžiadal pomerne rozsiahle dokazovanie. Dňa 3. 6. 2009 bolo predmetné konanie spojené na spoločné konanie aj s vecou vedenou na tunajšom súde pod č. k. 18 Cb/60/2009, kde si žalobca uplatňoval voči sťažovateľke nároky z titulu zmluvnej pokuty. Táto okolnosť sa potom tiež prejavila na rozsahu vykonaného dokazovania.

Na celkovú dĺžku konania má výrazný vplyv aj postup účastníkov v konaní najmä sťažovateľky,   pretože   vo   veci   bolo   vytýčených   až   24   pojednávaní,   pričom   štatutárni zástupcovia   sťažovateľky   sa   nezúčastnili   pojednávaní   až   18-krát,   a   práve   neúčasť štatutárnych   zástupcov,   prípadne   právneho   zástupcu   sťažovateľky   boli   v   mnohých prípadoch   dôvodom   pre   odročenie   pojednávania.   Na   žiadosť   právneho   zástupcu sťažovateľky najmä z dôvodu práceneschopnosti boli odročené pojednávania dňa 3. 10. 2006, 12. 12. 2006, 14. 2. 2008, 19. 6. 2008, 2. 4. 2009, 8. 9. 2009, 19. 11. 2009. Viaceré pojednávania boli odročené aj z toho dôvodu, že sťažovateľka resp. jej právny zástupca predložili nové listinné dôkazy, až priamo na pojednávaní, alebo tesne pred pojednávaním a následne žalobca žiadal o odročenie pojednávania a poskytnutie lehoty na oboznámenie sa s týmito listinnými dôkazmi (napr. pojednávanie dňa 12. 12. 2006, 22. 3. 2007). Taktiež viaceré pojednávania boli odročené na žiadosť oboch účastníkov konania z dôvodu, že budú vo veci jednať mimosúdne. Na žiadosť účastníkov konania bolo tiež uznesením zo dňa 28. 6. 2007 konanie prerušené v zmysle § 110 O. s. p. až do 19. 11. 2007, kedy žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní.

Tunajší   súd   vo   veci   rozhodol   dňa   2.   2.   2010.   Zo   strany   sťažovateľky   bolo   voči uvedenému rozsudku podané odvolanie, v dôsledku ktorého sa vecou zaoberal Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom zo dňa 20. 1. 2011 čiastočne potvrdil napadnutý rozsudok a v časti vrátil vec na ďalšie konanie. Zo strany sťažovateľky však bolo podané dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove. Z tohto dôvodu bol spis v období od 12. 5. 2011 do 11. 7. 2011 na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo dňa 20. 06. 2011 dovolanie   sťažovateľky   odmietol.   Zo   strany   sťažovateľky   bola   vznesená   voči   konajúcej sudkyni aj námietka zaujatosti, kvôli ktorej musel byť spis opätovne predložený Krajskému súdu v Prešove. Odvolací súd dospel k záveru, že námietka zaujatosti nie je dôvodná. Dňa 24. 4. 2012 bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené sme toho názoru, že zo strany Okresného súdu Poprad neboli spôsobené prieťahy pri prejednávaní uvedenej veci. Pri hodnotení celkovej dĺžky konania je potrebné vziať do úvahy najmä právnu a skutkovú zložitosť prejednávanej veci, ktorá   si   vyžiadala   vykonanie   rozsiahleho   dokazovania   ako   aj   vyššie   uvedené   prieťahy zapríčinené sťažovateľkou, keďže viaceré pojednávania boli odročené práve na základe žiadosti   sťažovateľky,   prípadne   jej   právnej   zástupkyne.   Taktiež   je   potrebné   zohľadniť žiadosti oboch účastníkov konania o odročenie pojednávaní a návrh na prerušenie konania z dôvodu, že účastníci sa snažili vo veci jednať aj mimosúdne.»

Rovnaké skutočnosti, čo sa týka procesných úkonov, zistil aj ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu, ktorý mu bol predložený k previerke 17. mája 2012.

Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním z 8. októbra 2010, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«-   to,   že   sa   štatutárny   zástupcovia   žalovaného   viackrát   nezúčastnili   pojednávaní vytýčených vo vyššie uvedenej veci, nemôže mať za následok, že predmetný spor nie je ukončený už viac ako 8 rokov. Štatutárny zástupcovia splnomocnili na konanie v predmetnej veci svojho právneho zástupcu z radov advokátov, ktorý bol v plnom rozsahu oprávnený a splnomocnený zastupovať   ich v predmetnom   konaní.   Prítomnosť   štatutárnych zástupcov žalovaného   nebola   nevyhnutná   na   riadne   vedenie   a   ukončenie   predmetného   sporu (pojednávania pred okresným súdom boli uskutočňované i za neprítomnosti štatutárnych zástupcov žalovaného, z tohto dôvodu neboli odročované a neboli dôvodom pre zdĺhavé súdne konanie).

- nesúhlasíme so stanoviskom Okresného súdu v Poprade, že v predmetnej veci sa jednalo o vec zložitú najmä po skutkovej stránke, ktoré si vyžadovalo „pomerne rozsiahle dokazovanie“.   Tak   ako   sme   to   uviedli   i   v   sťažnosti   podanej   na   ÚS   SR   spor,   ktorý   je predmetom konania vedeného na Okresnom súde v Poprade, nie je natoľko právne ani skutkov zložitý (a existuje k nemu aj stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov), aby bolo odôvodnené také dlhé a zdĺhavé konanie v predmetnej veci.

Nakoniec, pokiaľ išlo o vec tak zložitú po skutkovej stránke, ktorá si vyžadovala rozsiahle   dokazovanie,   prečo   potom   Okresný   súd   v   Poprade   nevykonal   znalecké dokazovanie navrhované žalovaným počas konania vedeného pred okresným súdom.

-   trváme   na   tom,   že   konanie   pred   Okresným   súdom   bolo   vedené   neefektívne   a neviedlo k efektívnemu odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase. Okresnému súdu v Poprade trvalo takmer 6 rokov, kým po prvýkrát rozhodol. I napriek takejto   dĺžke   konania,   sa   okresný   súd   nedokázal   vysporiadať   s   mnohými   predloženými dôkazmi a právnymi skutočnosťami (napr. vyplatenie zálohy žalovaným žalobcovi vo výške 500.000,-Sk, ktorá do dnešného dňa nebola nikde žalobcom zúčtovaná a ani zohľadnená v nároku požadovanom žalobcom, účtovné doklady predložené žalovaným o tom, že množstvo prác, ktoré mal žalobca údajne vykonať v skutočnosti vykonali 3. subjekty, ktorým žalovaný za vykonané práce riadne zaplatil, prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca neplatne odstúpil od zmluvy o dielo a napriek tejto konštatácii v plnom rozsahu priznal žalobcovi nároky uplatňované z titulu odstúpenia od zmluvy o dielo a pod.). I táto skutočnosť   mala   za   následok,   že   žalovaný   bol   nútený   podávať   odvolanie,   dovolanie   i mimoriadne dovolanie, čo malo rovnako vplyv na dĺžku predmetného konania.

-   Opätovne   podotýkame,   že   z   dôvodu   nečinnosti   Okresného   súdu   v   Poprade   pri odosielaní vyžiadaného spisu Generálnou prokuratúrou SR (viď oznámenie GP SR zo dňa 28.   2.   2012),   bola   nakoniec   zmarená   možnosť   podania   mimoriadneho   dovolania   a   v konečnom dôsledku sťažovateľovi odňaté jeho právo, využiť všetky zákonné prostriedky na ochranu jeho práv a definitívne znemožnená ochrana jeho práv.

-   S   vyjadrením   okresného   súdu,   že   namietané   prieťahy   konaní   boli   zapríčinené sťažovateľkou, keďže viaceré pojednávania boli odročené na základe žiadosti sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu, rovnako nemožno súhlasiť.

Podľa   platných   právnych   predpisov,   je   základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu, zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty. Občiansky súdny poriadok obsahuje viaceré prostriedky zabezpečujúce plynulosť a optimálnu   dĺžku   súdneho   konania,   ktorej   výsledkom   je   právoplatné   rozhodnutie   a   stav právnej istoty.

Sme   presvedčení,   že   keby   boli   vo   vyššie   uvedenom   konaní   dodržiavané   tieto ustanovenia OSP netrvalo by vyššie uvedené súdne konanie viac ako 8 rokov!“»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   keďže   od   neho   nebolo   možné   očakávať   ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov.   Zároveň   namietala   aj   porušenie   čl.   6   ods.   1 dohovoru,   podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Ústavný súd si pri   výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pri hodnotení podľa kritéria zložitosť veci sa ústavný súd po preskúmaní spisu čiastočne stotožnil s tvrdením okresného súdu, že išlo o skutkovo zložitejšiu vec, ale na druhej strane konštatoval, že právne vec nie je zložitá a v danom spore išlo o posudzovanie nárokov   žalobcu   vyplývajúcich   zo   zmluvy   o   dielo   (na   základe   vystavenej   faktúry o zaplatenie   peňažnej   sumy   s   príslušenstvom).   Ide   o   problematiku,   ktorá   je   upravená predovšetkým   príslušnými   ustanoveniami   Obchodného   zákonníka,   ktorých   aplikácia   je ustálená   aj   v   pomerne   rozsiahlej   judikatúre   všeobecných   súdov   (napr.   obdobne IV. ÚS 239/03, IV. ÚS 265/04 a IV. ÚS 386/04).

2. Pokiaľ ide o hodnotenie správania sťažovateľky v konaní pred okresným súdom, ústavný   súd   akceptoval   vyjadrenie   okresného   súdu   (citované   na   s.   8,   9),   že   samotná sťažovateľka   prispela   k   zbytočným   prieťahom   tým,   že   sa   jej   štatutárni,   resp.   právni zástupcovia nezúčastnili viacerých pojednávaní a tieto pojednávania boli odročené práve na základe žiadosti sťažovateľky (jej právnej zástupkyne). Takisto sa konanie predlžovalo aj tým, že v roku 2007 a 2008 sa účastníci snažili vo veci jednať aj mimosúdne, ale k dohode napokon   nedošlo.   Tieto   skutočnosti   preto   ústavný   súd   vyhodnotil   v neprospech sťažovateľky a zohľadnil ich pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení.

Sťažovateľka   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   tiež   vzniesla   v   konaní námietku   zaujatosti   proti   konajúcej   sudkyni,   ktorá   bola   nedôvodná,   a   tiež   podala   proti rozhodnutiu okresného súdu a odvolacieho súdu riadny a mimoriadny opravný prostriedok, v dôsledku čoho bol spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu, resp. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

V súvislosti s procesnými úkonmi účastníkov konania ústavný súd viackrát vyslovil, že   „využitie   možností   daných   sťažovateľovi   Občianskeho   súdneho   poriadku   na uplatňovanie   a   presadzovanie   jeho   práva   v   občianskom   súdnom   konaní   spôsobuje   síce predĺženie konania, ale nemožno ho kvalifikovať ako postup súdu, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy“ (napr. II. ÚS 31/01), ako a,j že „dĺžku konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných   prieťahov“   v   prípade,   keď   súd   o   procesných   návrhoch   sťažovateľa   konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Z procesných úkonov je zrejmé, že okresný súd vo veci samej priebežne konal. O nároku žalobcu z roku 2004 na zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom okresný súd rozhodol právoplatne 2. februára 2010 (jeho rozhodnutie   v   spojení   s   rozhodnutím   Krajského   súdu   v Prešove   sp.   zn.   2   Cob/49/2010 z 20. januára   2011   vo   výroku,   ktorým   bola   sťažovateľke   uložená   povinnosť   zaplatiť žalobcovi sumu 92 790,75 € s úrokom z omeškania, nadobudlo právoplatnosť 21. februára 2011), teda ešte pred podaním jej sťažnosti ústavnému súdu.

Neskončené pred okresným súdom je už iba konanie o návrhu žalobcu z decembra 2008 na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože rozhodnutie okresného súdu z 2. februára 2010 o tomto návrhu bolo v tejto časti odvolacím súdom zrušené (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav).

Táto skutočnosť (teda neefektívna činnosť okresného súdu od roku 2009) mala preto rozhodujúci vplyv na konštatovanie ústavného súdu, že okresný súd v konaní vedenom pod sp.   zn.   18   Cb   89/2004   porušil   základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote okresným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci, hoci okresný súd 24. apríla 2012 vyhlásil rozsudok, ale ten však zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 100 000 € najmä z dôvodu dlhodobej právnej neistoty, v ktorej sa stále nachádza a tiež   preto,   že   jej „z   dôvodu   nečinnosti   Okresného   súdu   v   Poprade   pri   odosielaní vyžiadaného spisu Generálnou prokuratúrou SR bola nakoniec zmarená možnosť podania mimoriadneho dovolania“.

Z citovaného   textu   ústavy   vyplýva,   že   ústavný   súd   môže,   avšak   nemusí   priznať primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z toho, že sťažovateľka ako účastníčka konania sa výraznou mierou svojím správaním podieľala na tom,   že   konanie   sa   predlžovalo   a   vznikali   zbytočné   prieťahy   (hodnotenie   správania účastníka konania v bode 2 časti II nálezu).

Za   týchto   okolností   potom   konanie   a   nález   ústavného   súdu   (najmä   vyslovenie porušenia   základného   práva   sťažovateľky   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   prikázanie   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez zbytočných prieťahov, a priznanie úhrady trov konania) sú podľa názoru ústavného súdu dostatočnými opatreniami na nápravu stavu spôsobeného porušením označených práv.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej   republiky   za I.   polrok 2011,   ktorá   predstavovala sumu   763   €.   Ústavný   súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2012 a podanie sťažnosti v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2012 predstavovala sumu 127,17 € a režijný paušál 7,63 €. Úhrada bola teda priznaná v celkovej sume 269,60 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2012