znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 166/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   PaedDr.   M.   U.,   P.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva,   aby   jej   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom,   podľa   čl.   6   ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Trenčíne   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   17   Co   142/05   a postupom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 79/07 a porušenie svojho práva na účinný právny prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 17 Co 210/2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PaedDr. M. U. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra 2007 doručená sťažnosť PaedDr. M. U. (ďalej len „sťažovateľka“) z 10. septembra 2007, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva, aby jej   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 142/05 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 79/07 a porušenie svojho   práva   na účinný   právny   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   dohovoru   postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 210/2006.

Ústavný súd zo spisu sp. zn. I. ÚS 246/07 zistil, že v rovnakej veci už sťažovateľka podala   ústavnému   súdu   sťažnosť   1.   augusta   2007,   ktorú   doplnila   podaním   doručeným ústavnému   súdu   11.   septembra   2007.   Vzhľadom   na   to,   že   z   podania   sťažovateľky doručeného   ústavnému súdu 28. septembra 2007 jednoznačne nevyplýva, či ide o novú sťažnosť   alebo   o doplnenie   predchádzajúcej   sťažnosti,   a   tieto   podania   nie   sú   v celom rozsahu   identické,   ústavný   súd   podanie   sťažovateľky   doručené   ústavnému   súdu 28. septembra 2007 posudzoval ako samostatnú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

V predmetnej sťažnosti sťažovateľka okrem iného uviedla „priebeh súdnych konaní a rozhodnutí všeobecných súdov“ v jej právnej veci, a to od podania žaloby 2. januára 2001 (vec vedená pod sp. zn. 4 C 2/01 Okresným súdom Prievidza) do rozhodnutia najvyššieho súdu o jej dovolaní uznesením z 25. apríla 2007 sp. zn. 4 Cdo 79/07.

V sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd:„- preskúmal postupy a rozhodnutia odvolacieho súdu v Trenčíne – 2.-hé odvolacie konanie na návrh žalovaného zamestnávateľa vedené na KS v Trenčíne pod sp. zn. 17 Co 142/02 – 2002 – uznesenie z 3. augusta 2005

- mieru jeho odchýlenia sa od právneho názoru NS – SR z 28.04.2005

- nepôvodnosť   zrušenia   2.-hého   rozsudku   OS   z 09.12.2003   (ktorý   s dodržaním princípu viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu - § 226 OSP – vykonal doplnené dokazovanie a určil, že výpoveď je neplatná...)

- zmeškanie   lehoty   žalovaného   na   doplnenie   dôvodov   odvolania   pod   následkom zastavenia konania

- či   zmena   sudcu   (a   neskôr   celého   senátu)   v konaní   na   KS   v Trenčíne   nebola nesprávna (v zm. § 221 ods. 1 písm. g   OSP) a či bola uskutočnená podľa §-u 51 ods. 7 a nasl. Zákona 757/2004

- skontroloval   zlučiteľnosť   interpretácie   a aplikácie   práva   odvolacím   súdom a medzinárodnými zmluvami, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom

- či   vyvodené   právne   závery   odvolacieho   súdu   nie   sú   zjavne   nedôvodné   alebo arbitrárne

- či trvanie na počiatku jednoduch. pracovnoprávneho sporu viac ako 6 rokov je v súlade s čl. 6 Dohovoru – s právom, aby vec bola prejednaná v primeranej lehote

- posúdil ústavnosť konania, resp. rozhodovania odvolacieho súdu v tomto konaní (na návrh žalovaného)

- či KS v Trenčíne chránil zákonnosť a ústavnosť

- či v konaní pred súdom nedošlo k porušeniu základných práv a práv hmotného charakteru   sťažovateľky   v spojení   s porušením   ústavnoprocesných   princípov   postupu vyplývajúcich čl. 46 až 48 ústavy a svojím rozhodnutím

- vyslovil, že právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu boli porušené základné práva alebo ľudské práva ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodných zmluv, ktoré SR...a

- priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie (odôvodnenie v prílohe).“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu v Trenčíne, aby vyslovil, že dovolanie (4Cdo79/07) Paed.Dr. M. U. vo veci vedenej na KS v Trenčíne pod sp. zn. 17Co/210/2006 je prípustné

2. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ruší   rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky spis. zn. 4Cdo79/2007 zo dňa 25.04.2007

3. Ústavný   súd   SR   prikazuje   Najvyššiemu   súdu   SR   konať   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie   meritórne   prejednaná   a rozhodnutá   v zmysle   jeho   rozsudku   z 28.04.2005 (č.k. 1Cdo224/04)

4. Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 17Co142/05 porušil právo Paed.Dr. M. U. na spravodlivé súdne konanie a aby jej vec prejednala v primeranej lehote nezávisím   a nestaraným   súdom,   zaručené   v čl.   6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd

5. Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 17Co210/06 porušil právo Paed.Dr. M. U. na účinný opravný prostriedok, zaručené v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

6. Ústavný   súd   SR   priznáva   Paed.Dr.   M.   U.   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 500 000,- Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

7. Ústavný   súd   SR   zakazuje   Krajskému   súdu   v Trenčíne   pokračovať   v porušovaní základných práv a slobôd Paed.Dr. M. U.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný ak sa týka veci,   o ktorej   ústavný   súd   už rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd zo spisu sp. zn. I. ÚS 246/07 zistil, že skoršia sťažnosť sťažovateľky doručená ústavnému súdu 1. augusta 2007 a doplnená podaním z 11. septembra 2007, ktorej obsahom   bolo   namietané porušenie   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práv podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   13   dohovoru   postupom   najvyššieho   súdu   v dovolacom   konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 79/07, ako aj jeho uznesením sp. zn. 4 Cdo 79/07 z 25. apríla 2007   a   postupom   krajského   súdu   v   konaniach   vedených   pod   sp. zn.   17   Co   142/05 a sp. zn. 17 Co 210/2006, bola odmietnutá uznesením č. k. I. ÚS 246/07-25 z 5. decembra 2007, a to vo vzťahu k namietanému postupu najvyššieho súdu ako zjavne neopodstatnená a v časti   týkajúcej   sa   postupu   krajského   súdu   v uvedených   konaniach   pre   nedostatok právomoci ústavného súdu a tiež ako podaná oneskorene.

Vzhľadom na skutočnosť, že o namietanom porušení sťažovateľkou označených práv ústavný   súd už   rozhodol   uznesením   č.   k.   I. ÚS 246/07-25   z 5.   decembra   2007,   ako   aj na skutočnosť, že   sťažovateľka sa opätovne domáha preskúmania tých istých základných práv   v tých   istých   konaniach   a vo   vzťahu   k tým   istým   ňou   označených   porušovateľom (body 1., 2. a 4. až 7. petitu posudzovanej sťažnosti sú obsahovo totožné s petitom skoršej sťažnosti),   pričom   v sťažnosti   sťažovateľka   neuvádza   nove   skutočnosti,   ústavný   súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. Sťažovateľka   v 3.   bode   petitu   sťažnosti   navrhuje,   aby   ústavný   súd   prikázal najvyššiemu   súdu   „konať   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   meritórne   prejednaná a rozhodnutá v zmysle jeho rozsudku z 28.04.2005 (č.k. 1Cdo224/04)“.

K tomuto   návrhu   sťažovateľky   na   rozhodnutie   ústavný   súd   konštatuje,   že   ústava (a ani   iné   všeobecne   záväzné   právne   predpisy)   neobsahuje   ustanovenia,   ktoré   by oprávňovali ústavný súd uložiť sťažovateľkou požadovanú povinnosť všeobecnému súdu, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami a návrhmi, ktoré sťažovateľka v sťažnosti nastolila.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2008