znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 166/06-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Z.   V.,   U.,   prechodne   M.,   t.   č.   vo   väzbe,   zastúpeného advokátom   JUDr.   F.   Č.,   T.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   práva   na   slobodu a nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici s pôsobnosťou Špeciálneho súdu sp. zn. Pš 9/04 zo 14. februára 2005 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   sp.   zn.   1   Toš   42/2005   zo   17.   marca   2005   a uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Ntv-š 1/2005 z 25. apríla 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. V.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2005 doručená   sťažnosť   Z.   V.,   U.,   prechodne   M.,   t.   č.   vo   väzbe   (ďalej   len   „sťažovateľ“), doplnená   podaním   právneho   zástupcu   doručeným   ústavnému   súdu   20.   septembra   2005, zastúpeného advokátom JUDr. F. Č., T., ktorou namieta porušenie svojho práva na slobodu a nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 1 a čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici s pôsobnosťou Špeciálneho súdu sp. zn. Pš 9/04 zo 14. februára 2005 (ďalej len „krajský súd“) v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Toš 42/2005 zo 17. marca 2005   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   a uznesením   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   Ntv-š   1/2005 z 25. apríla 2005.

Sťažovateľ uvádza, že uznesením krajského súdu sp. zn. Pš 9/04 zo 14. februára 2005 boli porušené ním označené ústavné práva, ktoré boli porušené aj uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Toš 42/2005 zo 17. marca 2005, ktorý síce napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil, ale sťažovateľa naďalej ponechal vo väzbe. V danom prípade súdy rozhodovali o žiadosti sťažovateľa podanej 20. septembra 2004, ktorou sa domáhal súhlasu prokurátora s odovzdávaním   študijných   materiálov   manželkou.   Sťažovateľ   uvádza,   že   v tom   čase žiadosť o prepustenie z väzby nepodal.

V dôsledku   nesprávneho   postupu   krajského súdu   došlo   podľa   názoru   sťažovateľa k ukráteniu   jeho   práva   podať   žiadosť   o prepustenie   z väzby   v zmysle   ustanovenia   §   72 ods. 2 Trestného poriadku, pričom oba súdy nekonali v danej veci neodkladne. Predmetné uznesenie   krajského   súdu   bolo   sťažovateľovi   doručené   16.   februára   2005   a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Toš 42/2005 zo 17. marca 2005 mu bolo doručené 26. apríla 2005.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   ďalej   uvádza,   že   uvedené   nezákonnosti   toleroval najvyšší súd aj uznesením sp. zn. Ntv-š 1/2005 z 25. apríla 2005, keď rozhodol o predĺžení jeho väzby do 29. októbra 2005. Uvedené uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 4. mája 2005, pričom jeho obhajcom doručené nebolo.

Sťažovateľ preto v návrhu výroku rozhodnutia (petite) svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práva na slobodu a nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 12 ods.   1,   čl. 16   ods.   1 a čl.   17 ods.   1 ústavy uznesením   krajského súdu   sp.   zn.   Pš 9/04 zo 14. februára   2005   v spojení   s uznesením   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   Toš   42/2005 zo 17. marca 2005 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ntv-š 1/2005 z 25. apríla 2005.II.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   podľa ustanovenia § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovenia § 20 a § 50 zákona o ústavnom   súde,   či   nie   je   neprípustná,   podaná   niekým   zjavne   neoprávneným   alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená. Jedným z dôvodov na odmietnutie sťažnosti   v   rámci   predbežného   prerokovania   je podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde aj jej oneskorené podanie.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   možno   sťažnosť   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Ústavný   súd   v rozhodnutí   sp.   zn.   I.   ÚS   22/02   uvádza: „Sťažnosť   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   nemožno   považovať   za   časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   na   ďalšie   konanie   je   jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti.“

Ústavný súd zo sťažnosti   sťažovateľa zistil, že uznesenie krajského súdu   sp.   zn. Pš 9/04 zo 14. februára 2005 bolo sťažovateľovi doručené 16. februára 2005, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Toš 42/2005 zo 17. marca 2005 mu bolo doručené 26. apríla 2005   a uznesenie   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   Ntv-š   1/2005   z 25.   apríla   2005   mu   bolo doručené 4. mája 2005.

V okolnostiach tohto prípadu od 26. apríla 2005 a 4. mája 2005, kedy nadobudli namietané uznesenia krajského a najvyššieho súdu právoplatnosť, do 26. júla 2005, keď bola sťažnosť sťažovateľa ústavnému súdu odovzdaná na poštovú prepravu, uplynulo dlhšie časové obdobie ako uvedená zákonná dvojmesačná lehota.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu „Pri právoplatnom rozhodnutí podľa Trestného poriadku, ktoré sa sťažovateľovi v odpise doručuje a ktorým mali byť porušené jeho základné práva alebo slobody, je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa § 53   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov rozhodujúce doručenie odpisu tohto rozhodnutia sťažovateľovi, nie však jeho právnemu zástupcovi“ – rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 90/03.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V zmysle ustanovenia § 36 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 142 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2006