znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 165/2010-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť E. R. a M. R., obaja bytom K., zastúpených JUDr. I. H., pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 11 Co 10/2010-76 z 15. februára 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. R. a M. R. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2010 doručená sťažnosť E. R. a M. R., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 Co 10/2010-76 z 15. februára 2010.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že:«Na základe iniciatívy sťažovateľa (návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 21. 10. 2009) nariadil prvostupňový súd – Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 6.   11.   2009   predbežné   opatrenie,   ktorým   uložil   odporcovi   povinnosť   odstrániť   odpad z existujúceho vjazdu postaveného na pozemku s parc. č. 595/1 zapísanom na LV č. 23, k. ú. Š., obec K., okres K., ktorý spája verejnú komunikáciu – cestu I. triedy E/50 s pozemkom s parc. č. 597, k. ú. Š., obec K., okres K., zapísanom na LV č. 337 vo vlastníctve navrhovateľa do   3   dní   od   doručenia   predbežného   opatrenia   a súčasne   povinnosť   zdržať   sa   konania, ktorého   výsledkom   by   bolo   znemožnenie   prechodu   a prejazdu   po   vjazde   z   verejnej komunikácie – cesty I. triedy E/50 na pozemok s parc. č. 597. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a zaviazal navrhovateľa podať do 30 dní od doručenia uznesenia návrh na začatie konania podľa § 127 OZ.

V hore uvedenom uznesení prvostupňový súd považoval existenciu naliehavosti na nariadení predbežného opatrenia v plnej miere za osvedčenú, a z toho dôvodu rozhodol, že je   nutné   dočasne   upraviť   pomery   účastníkov.   Pri   formulovaní   svojho   záveru   vychádzal z týchto argumentov:

1)   Zloženie   stavebného   odpadu   odporcom   na   predmetný   vjazd   bolo   preukázané výzvou starostu Mestskej časti K. na odstránenie odpadu, ktorá v spojitosti so záznamom mestskej polície K. a následne vykonaním obhliadky zo dňa 9. 9. 2009 preukazuje že ide o stavebný odpad (kusy betónu, sute a asfaltu), a zároveň začatím priestupkového konania proti   odporcovi.   Ani   v   jednom   prípade   odporca   nenamietal,   že   predmetný   odpad   on nezložil.

2) Skutočnosť že vjazd, na ktorom bol odpad odporcom zložený je jediným prejazdom medzi   pozemkom   navrhovateľa   a   pozemnou   komunikáciou   cesty   I.   triedy   E/50   súd považoval   za   preukázanú   z listín tvoriacich   prílohy   návrhu na   nariadenie predbežného opatrenia.

3) Z právneho hľadiska súd dôvodil nariadenie predbežného opatrenia nemožnosťou zneužívať svoje vlastníctvo na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom, ktoré vyplýva z čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, zákazom výkonu práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahoch v rozpore s dobrými mravmi a spôsobom zasahujúcim do práv a oprávnených záujmov bez právneho dôvodu (§ 3 ods. 1 OZ) a v neposlednom rade preventívnou povinnosťou stanovenou občianskym zákonníkom v §   415   OZ   konať   tak,   aby   nedochádzalo   k   škodám   na   zdraví   majetku,   na   prírode   a životnom prostredí.

4)   Vzhľadom   na   polohu   prejazdu   na   pozemok   navrhovateľa,   nemožnosť   odporcu využívať tento pozemok efektívnym spôsobom v prepojení s hore uvedenými závermi, dospel prvostupňový súd k tomu, že ujma spôsobená odporcovi nariadením predbežného opatrenia je v pomere k ohrozeniu navrhovateľa v dôsledku neprístupnosti pozemku pre záchrannú službu, hasičský zbor a políciu menšieho rozsahu.

Voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia podal odporca v zákonnej lehote odvolanie,   ktorým   namietal   skutkovú   a   právnu   nesprávnosť   jeho   nariadenia   týmito argumentmi:

1) V úvode odvolania sa odvolateľ venuje povahe odpadu, pri ktorom spochybňoval existenciu samotného odpadu tým, že nejde o odpad, ale o kamene, suť a drť.

2)   Ďalej   uvádza,   že   prístup   k   verejnej   komunikácii   cesty   I.   triedy   E/50   má navrhovateľ zabezpečený cez susedný pozemok s parc. č. 579/1 a zároveň, že okrem tohto prejazdu má navrhovateľ možnosť využívať prejazd z parcely zo svojej parcely č. 597 v šírke 6 m.

3) Posledným vyjadrením odporcu, ktoré sa týka predbežného opatrenia je snaha spochybniť   naliehavosť   právneho   záujmu   na   nariadení   predbežného   opatrenia   tým,   že umiestnením odpadu má úmysel spevniť si časť tohto pozemku.

Postoj   navrhovateľa   k   tvrdeniam   odporcu   v   podanom   odvolaní   koncipoval navrhovateľ vo svojom vyjadrení....

Podaným   odvolaním   a   vyjadrením   navrhovateľa   k   nemu   (v   ktorom   navrhovateľ bližšie koncipoval svoje protiargumenty voči tvrdeniam odporcu) sa odvolací súd zaoberal bez   nariadenia   pojednávania   a   rozhodol   uznesením   zo   dňa   15.   2.   2010   tak,   že zmenil uznesenie prvostupňového súdu a zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Zároveň zaviazal navrhovateľa, aby nahradil odporcovi trovy konania vo výške 33 € do troch   dní   od   právoplatnosti   uznesenia.   Výrok   svojho   rozhodnutia   oprel   krajský   súd o nasledovné dôvody:

1)   Vo   vzťahu   k   otázke   vjazdu   ako   jediného   možného   spojenia   medzi   pozemnou komunikáciou   E/50   a   pozemkom   navrhovateľa   krajský   súd   uviedol,   že   v   prípade odvolacieho konania berie do úvahy aj vyjadrenia protistrany na rozdiel od konania na prvostupňovom   súde,   ktorý   naliehavosť   právneho   záujmu   na   nariadení   predbežného opatrenia posudzuje na základe predložených listinných dokladov. V nadväznosti na to, vzal do   úvahy   tvrdenia   odporcu   uvedené   v   odvolaní   a   uviedol,   že   (cit.)   „Navrhovatelia v odvolaní nepopreli, že by cez parcelu č. 579/1 nebol prístup na verejnú komunikáciu, uviedli   iba,   že   tento   pozemok   je   vo   vlastníctve   iných   osôb,   a   že   využívaním   cudzieho pozemku by dochádzalo k zásahu do vlastníckeho práva iných osôb.“ Následne na to dodal že (cit.) „Vzhľadom na tieto skutočnosti ktoré vyšli najavo v odvolacom konaní, nemožno akceptovať názor súdu prvého stupňa o „jedinom“ prejazde pozemkov navrhovateľov na verejnú   komunikáciu   E/50   a   tým   ani   jeho   záver   o   naliehavej   potrebe   dočasnej   úpravy pomerov, ako sa jej navrhovatelia domáhajú, keď práve z dôvodu, že pozemok odporcu nie je jediným možným prejazdom, nie je ani nebezpečenstvo hroziacej ujmy.“

2) Zamietnutie návrhu odvolací súd nedôvodil iba týmto argumentom, ale ako ďalší dôvod uviedol absenciu osvedčenia skutočnosti, že na pozemku odporcu bol vybudovaný vjazd. Presnejšie (cit.) „Odvolací súd považuje za potrebné dodať aj to, že navrhovatelia ničím neosvedčili nimi tvrdenú skutočnosť, že na pozemku, ktorý – ako je to v konaní zatiaľ zjavné, patrí vlastnícky odporcovi, bol zhotoviteľom komunikácie I. triedy E/50 vybudovaný ako vjazd   (prejazd k ich pozemkom).   Podľa   názoru   odvolacieho súdu,   iba za   stavu že predmetný pozemok hoci aj vo vlastníctve odporcu ako fyzickej osoby mal povahu takej účelovej   komunikácie   (vjazd   či   prejazd)   ako   to   tvrdia   navrhovatelia,   bolo   by   možné uvažovať   o   zásahu   vlastníka   pozemku,   lebo   by   bol   povinný   takúto   účelovosť   pozemku rešpektovať.“   Podľa   odvolacieho   súdu   (cit.)   „takáto   účelovosť   nevyplýva   ani   z   „Výzvy Mestskej časti K. z 24. 9. 2009...“

3)   Pri   poslednom   dôvode   zamietnutia   návrhu,   odvolací   súd   poukázal   na   tú skutočnosť, že v rovnakej veci koná už iný orgán.

Navrhovateľ sa domáhal nápravy zásahu do svojich práv podnetom na generálnu prokuratúru na podanie mimoriadneho dovolania voči uzneseniu krajského súdu, v ktorom reagoval   na   jednotlivé   dôvody   odvolacieho   súdu,   na   ktorých   súd   zakladal   svoje rozhodnutie...»

Sťažovatelia sú toho názoru, že uznesením krajského súdu č. k. 11 Co 10/2010-76 z 15. februára 2010 bolo porušené ich základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto žiadajú, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených práv, aby uvedené uznesenie zrušil a priznal im primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 473,58 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 11 Co 10/2010-76 z 15. februára 2010, ktorým zmenil uznesenie prvostupňového súdu tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú iné súdy, t. j. všeobecné súdy.

Ústavný   súd   už   vo   svojej   judikatúre   konštatoval,   že   rozhodovanie   a rozhodnutie o návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   možno   považovať   za   súčasť   základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00, II. ÚS 222/04).

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 56/03, IV. ÚS 66/02).

Hoci rozhodnutím o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v občianskoprávnom konaní môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka súdneho konania, takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy len vtedy, ak by mu   nebolo   možné   poskytnúť   ochranu   prostredníctvom   účinného   právneho   prostriedku nápravy   dostupného   účastníkovi   konania   pred   všeobecnými   súdmi.   Ak   v   konaní   pred všeobecnými súdmi možno poskytnúť ochranu tvrdenému porušeniu práva, ústavný súd nemá   právomoc   svojou   rozhodovacou   činnosťou   zasahovať   do   rozhodovacej   činnosti všeobecných súdov. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal predovšetkým určením miesta a postavenia rozhodnutia o návrhu na vydanie predbežného opatrenia   v   konaní   pred   všeobecným   súdom,   ako   aj   existenciou   účinných   právnych prostriedkov   nápravy   v   prípade,   ak   sa   ten,   na   koho   sa   takéto   rozhodnutie   vzťahuje, domnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv alebo slobôd. Predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd je však také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku. Samotná existencia negatívneho rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemôže odôvodniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby (mutatis mutandis I. ÚS 158/06, I. ÚS 349/08).

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že o osobnom stave, o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, ako aj o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 Občianskeho súdneho poriadku), v konečnom dôsledku rozhoduje všeobecný súd.

Ako   už   opakovane   ústavný   súd   uviedol   (napr.   II.   ÚS   13/01),   ochrana   ústavou, prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou,   ústavným   zákonom,   medzinárodnou   zmluvou   podľa   čl.   7   ods.   2   a   5   ústavy a zákonom   (čl.   144   ods.   1   ústavy).   Konečným   rozhodnutím   o   veci   samej   poskytne všeobecný súd ochranu označeným základným právam sťažovateľa, pričom túto právomoc všeobecného súdu treba považovať za prioritnú. Nenariadenie predbežného opatrenia ešte neznamená, že všeobecný súd v rozhodnutí vo veci samej neposkytne ochranu tým právam, ktorých porušenie sťažovateľ namieta.

Aj pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia treba vychádzať z toho, že právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces v sebe nezahŕňajú záruku úspechu v konaní ani nárok na to, aby všeobecné súdy prebrali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 222/04). Nesúhlas účastníka občianskeho súdneho konania s výrokom   a (alebo) odôvodnením   rozhodnutia všeobecného súdu nezakladá porušenie jeho práv. Skutkové ani právne závery krajského súdu nie sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak sú zlúčiteľné so základným právom a slobodou zaručenými ústavom a medzinárodnou zmluvou.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Jednou zo všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom je podľa § 20 zákona o ústavnom súde aj splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom,   v   ktorom   sa   musí   výslovne   uviesť,   že   sa   udeľuje   na   zastupovanie   pred ústavným   súdom.   Sťažovatelia   nepredložili   zákonom   o ústavnom   súde   predpísané splnomocnenie, a preto sa ústavný súd touto skutočnosťou ďalej nezaoberal vzhľadom na odmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. apríla 2010