znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 165/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 112/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“),   základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 112/07.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 6. júla 2007 podal okresnému súdu žalobu „proti štátu (...)“. V sťažnosti ďalej uviedol:

„Keďže orgány činné v trestnom konaní zmarili vyšetrovanie, ktoré rozhodili do 13 (trinásť spisov) vyšetrovateľ použil výpoveď neexistujúceho svedka, vec si žiada okamžite doplnenie spisu o výsluchy skôr ako uplynie ďalších 10 rokov (...)

Súd je povinný zabezpečiť dôkazy! Ale nezabezpečuje, nereaguje na žiadosti a tak protizákonným   postupom   aktívne   chráni   zločinecký   štát   a jeho   orgány   činné   v trestnom konaní.

Sťažovateľ požiadal predsedu súdu o odstránenie prieťahov podaním sťažnosti dňa 04. 03. 2008. Dnes je uplynutá 30 – dňová lehota bez nápravy (...).“

Na základe týchto skutočností sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol nálezom, že jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo v predmetnom konaní porušené, a zároveň žiadal, aby ústavný súd uložil porušovateľovi jeho základného práva konať bez zbytočných prieťahov a tiež uhradiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 miliónov slovenských korún a úhradu trov konania.

Súčasne žiada, aby mu bol v konaní o jeho sťažnosti ústavným súdom ustanovený právny zástupca z radov advokátov.

II.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Pri skúmaní opodstatnenosti sťažností, ktorými sa namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prihliada ústavný súd na doterajšiu dĺžku konania a na to, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú môže okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými   prieťahmi,   ktoré   možno   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy   v zmysle uvedeného   článku   ústavy   (napr.   I. ÚS 57/01,   II. ÚS 199/02,   IV. ÚS 296/04).   Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu   alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či   došlo,   alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

Vychádzajúc z uvedeného, z predloženej sťažnosti a z vyjadrenia účastníkov vo veci sp. zn. 22 C 112/07 ústavný súd zistil, že napadnuté konanie začalo 6. júla 2007, keď bol okresnému   súdu   doručený   návrh   na   začatie   konania   vo   veci   sťažovateľa «O ochranu osobnosti a nemajetkovú ujmu a K začatiu vyšetrovania trestného činu „pokusu o vraždu“ nedošlo   ani   po   3   –   mesiacoch   sťažností» proti   odporcovi:   Slovenská   republika, zastúpená Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej   republiky   a   Ministerstvom   vnútra Slovenskej republiky.

Dňa 14. augusta 2007 bol daný pokyn na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi.

Dňa 27. augusta 2007 sťažovateľ doručil okresnému súdu „Žiadosť o predvolanie svedkov a začatie konania“, v ktorej žiadal okresný súd, aby konal podľa čl. 46 ods. 2 ústavy a „ preskúmal svedecké výpovede a vyhodnotil dôkazy a vo veci rozhodol“, a ktorú doplnil podaním z 15. októbra 2007. Dňa 16. novembra 2007 podal sťažnosť na nečinnosť predsedníčke okresného súdu.

Dňa   2.   januára   2008   doručil   sťažovateľ   okresnému   súdu   podanie   označené   ako „Opakovaná   žiadosť   o bezodkladné   zabezpečenie   dôkazov   pre   ďalšie   konanie,   nakoľko hrozí   zničenie   dôkazov   –   napr.   stratou   pamäti   svedkov“ a 15.   januára   2008 „Žiadosť o vyžiadanie spisov do súdneho spisu“.

Dňa   13.   mája   2008   okresný   súd   uznesením   vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie nedostatkov návrhu.

Ústavný   súd   posúdil   sťažnosť   sťažovateľa   i   úkony   účastníkov   a   z   jeho   zistenia vyplýva, že okresný súd od podania návrhu (6. júla 2007) 13. mája 2008 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu, t. j až po desiatich mesiacoch od jeho podania. Toto obdobie ústavný súd hodnotí ako ojedinelý prieťah, avšak vzhľadom na okolnosti daného prípadu (nedostatky podaní sťažovateľa, ktoré vyplývajú už z ich označenia) a doterajšiu dobu,   ktorá   uplynula   od   podania   návrhu   do   prerokovania   sťažnosti   ústavným   súdom, nedosahuje   intenzitu   zbytočných   prieťahov.   Navyše   vo   vyjadrení   okresného   súdu k sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu súčasne predsedníčka okresného súdu oznámila, že „pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci, tak aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo“.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   [čl.   6   ods.   1   dohovoru   (napr.   I.   ÚS   46/01,   II.   ÚS   57/01, I. ÚS 92/03)].

Na základe uvedeného, ale aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania (necelých 11 mesiacov od podania žaloby) ústavný súd preto sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   C   112/07   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú. Aj keď doterajší priebeh konania pred označeným súdom nebol celkom bez prieťahov,   ktoré   by   bolo   možné   označiť   za   zbytočné,   tieto   by   nezakladali   reálnu možnosť   vyslovenia   porušenia   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Návrh sťažovateľa navyše vykazuje nedostatky, ktoré musel okresný súd odstraňovať. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť   porušenie základného   práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   čo   však   ústavný   súd   v   súčasnom   období   nemôže posúdiť.   To   ale neznamená, že   ústavný   súd   sa   už v budúcnosti   nebude   môcť   zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v uvedenej veci, ak okresný súd nebude ďalej konať o podanom návrhu a sťažovateľ zároveň splní všetky zákonné predpoklady a náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

2. Sťažovateľ ďalej namietal, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho základného   práva   na   súdnu   ochranu   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   zaručených v čl.46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež práva podľa čl. 14 dohovoru.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa   svojho   práva   na nezávislom   a nestrannom   súde,   predovšetkým   ak   by   všeobecný   súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (II. ÚS   8/01)   alebo   v prípade   opravných   konaní   by   všeobecný   súd   odmietol   opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Keďže   sťažovateľ   v sťažnosti   nepreukázal,   akým   spôsobom   sa   mal   okresný   súd dopustiť porušenia práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, a žiadne také   okolnosti   nevyplývajú   z jeho   doterajšieho   postupu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 22 C 112/2007,   ústavný   súd   sťažnosť   aj   v tejto   v časti   odmietol   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   ústavný   súd   považoval   už   za   bezpredmetné rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v   konaní   pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2008