znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 165/07-36

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2007   vo   veci   návrhu   Ing.   Ľ.   N.,   K,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   P.   H.,   Advokátska kancelária, B., na preskúmanie rozhodnutia V. sp. zn. VP/94/06-K z 29. januára 2007 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie V. sp. zn. VP/94/06-K z 29. januára 2007   z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č. k. III. ÚS 165/07-18 z 19. júna 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na konanie návrh Ing. Ľ. N. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia   V.   (ďalej   aj   „výbor“)   sp.   zn.   VP/94/06-K   z   29.   januára   2007   (ďalej   aj „namietané rozhodnutie“) podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) v spojení s § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.

Z návrhu   vyplýva,   že   namietaným   rozhodnutím   uložil   výbor   navrhovateľovi   ako verejnému funkcionárovi [čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. zj) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu] pokutu v sume 47 500 Sk, pretože porušil povinnosť podať do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, písomné oznámenie o vykonávaných funkciách,   zamestnaniach,   činnostiach   a o svojich   majetkových   pomeroch   (ďalej   aj „oznámenie“).   Táto   povinnosť   preňho   vyplývala   z ustanovenia   čl.   7   ods. 1   ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

V podanom návrhu navrhovateľ namieta, že si povinnosť uloženú ustanovením čl. 7 ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu,   a to   predloženie   oznámenia príslušnému orgánu v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie, splnil včas.

Podľa   názoru   navrhovateľa   sa   výbor   v prvom   rade   nevysporiadal   so   špecifickou situáciou   jeho   prípadu,   ktorá   súvisí   s   interpretáciou   zákonného   ustanovenia   určujúceho začiatok zákonnej lehoty na podanie oznámenia, ktorou je skutočnosť „ujatia sa výkonu verejnej funkcie“.

Navrhovateľ sa domnieva, že v jeho prípade «vymenovanie do funkcie orgánom na to príslušným   nebolo   a nemohlo   byť   totožné   s ujatím   sa   výkonu   funkcie   samotným nominantom,   bolo   len   jeho   zákonným   (objektívnym   dispozičným)   predpokladom,   ktorý založil možný začiatok funkčného obdobia nominanta, pričom na riadne „ujatie sa výkonu funkcie“ mali byť splnené ďalšie zákonné podmienky».

Podľa vyjadrenia navrhovateľa na to, aby sa ako príslušný verejný funkcionár mohol riadne   ujať   výkonu   svojej   funkcie,   musel   splniť   súčasne   dve   podmienky,   a síce   byť vymenovaný do uvedenej funkcie P. (ďalej len „FNM SR“) a súčasne sa stať zamestnancom FNM SR, čiže uzatvoriť pracovnú zmluvu „znejúcu na danú funkciu s dohodnutým určitým dátumom nástupu do práce, t.j. so stanovením dňa začatia vykonávania určenej funkcie, čo je rovné aj ujatiu sa výkonu verejnej funkcie“.

Navrhovateľ   zároveň   upozorňuje   na   skutočnosť,   že   aj   v prípade,   ak   by   bol   za začiatok   uvedenej   zákonnej   lehoty   (za   moment   ujatia   sa   verejnej   funkcie)   považovaný dátum jeho vymenovania P., teda 18. august 2006, bola stanovená lehota z jeho strany zachovaná.   V takomto prípade totiž koniec lehoty (ktorá má podľa názoru navrhovateľa charakter procesnej lehoty) pripadol na 17. september 2006, teda na nedeľu, a posledným dňom   lehoty   bol   najbližší   nasledujúci   pracovný   deň,   to   znamená   18.   september   2006. V uvedený deň navrhovateľ oznámenie odovzdal orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, Slovenskej pošte, a. s.

V závere navrhovateľ odôvodňuje svoj návrh aj skutočnosťou nedodržania lehoty na prijatie rozhodnutia zo strany samotného výboru (čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného   záujmu).   Navrhovateľ   sa   domnieva,   že   z tohto   dôvodu   mal   výbor „konanie skončiť pre zmeškanie zákonnej lehoty pre rozhodovanie vo veci“.

Na základe všetkých uvedených skutočností navrhovateľ žiada, „aby Ústavný súd Slovenskej republiky preskúmal a následne zrušil Rozhodnutie V., č.r. VP/94/06-K zo dňa 29.januára   2007   podľa   ustanovenia   §   73b   ods.   3   zák.   č.   38/1993   Z.z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a konaní pred ním“.

K návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. VP/94/06-K z 15. augusta 2007, ku ktorému pripojil aj originál príslušného na vec sa vzťahujúceho spisu. Vo vyjadrení   uviedol, že k svojmu rozhodnutiu, ktoré považuje za „vecne správne“, dospel na základe úplne zisteného skutkového stavu, pričom argumentuje tým,   že   si   v predmetnej   veci   vyžiadal   okrem   stanoviska   navrhovateľa   aj   vyjadrenie a podklady od predsedu P. FNM SR. Súčasťou tohto vyjadrenia z 19. decembra 2006 je aj menovací dekrét navrhovateľa, v ktorom je explicitne uvedené, že „začiatok výkonu funkcie je   dňom   18.   augusta   2006“. Na   základe   uvedených   skutočností   považuje   výbor   tento dokument «za   jediný   relevantný   dôkaz   osvedčujúci   termín   „ujatia   sa   funkcie“.» Výbor ďalej   na   podporu   tohto   tvrdenia   uvádza,   že   predseda   výkonného   výboru   FNM   SR vo svojom   liste   zo 14.   februára   2007   uviedol,   že   navrhovateľ „mal   mesačnú   mzdu v súvislosti s novou funkciou   upravenú od 18. augusta 2006“, čo podľa názoru výboru potvrdzuje, že funkciu člena výkonného výboru FNM SR vykonával od tohto dňa.

V súvislosti   s navrhovateľom   namietaným   nedodržaním   lehoty   na   vydanie rozhodnutia (čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu) výbor uviedol, že „že   je   to   výhrada   skutkovo   opodstatnená,   ale   právne   nerelevantná,   keďže   ide   o lehotu poriadkovú“, pričom nedodržanie lehoty odôvodnil časovou náročnosťou konania.  

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   21.   septembra   2007   prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu doplnil navrhovateľ svoju argumentáciu, obsiahnutú v návrhu zo 7. mája 2007, reagujúc na vyjadrenie výboru z 15. augusta 2007. Navrhovateľ uviedol: «Výbor NR SR pre NF opakovane nedoceňuje význam tej zásadnej skutočnosti, že menovací dekrét za člena Výkonného výboru FNM SR mi bol predložený (originálne, t.j. prvý   krát)   dňa   21.08.2006.   Vtedy   som   až   mal   možnosť   zoznámiť   sa   s jeho   znením a obsahom, a rozhodnúť sa, či menovanú funkciu príjmem alebo nepríjmem. Tým, že som podpísal prevzatie menovacej listiny som dal originálne najavo osobnú vôľu a učinil som originálny právny akt prijatia do funkcie. Pred týmto gestom a právnym aktom (prevzatia menovania do funkcie), ktoré sa preukázateľne udialo 21.08.2006 som sa nijako nemohol „ujať výkonu funkcie“ verejného funkcionára. Iný výklad týchto skutočností je účelovým zahmlievaním skutočnosti.»

Podľa   vyjadrenia   navrhovateľa   výbor «prezentuje   zásadne   nesprávny   názor,   že podľa neho jediným relevantným dôkazom osvedčujúcim termín „ujatia sa funkcie“ má byť časť textu menovacieho dekrétu, že „začiatok výkonu funkcie je dňom 18. augusta 2006“.» Navrhovateľ sa domnieva, že takýto názor „úplne ignoruje postupnosť a význam ďalších súvisiacich   skutočnosti“.   Za   takúto   skutočnosť   považuje   navrhovateľ   to,   že   boli „privedené“ relevantné dôkazy   o tom,   že   menovací   dekrét   za člena   výkonného   výboru FNM SR prevzal a ako člen začal konať až 21. augusta 2006. Ďalšou je podľa jeho názoru tá skutočnosť, že menovací dekrét založil len právny predpoklad pre vymenovanie za člena výkonného výboru   FNM SR a dátum, od ktorého môže byť daná funkcia vymenovanou osobou vykonávaná. Na tomto mieste navrhovateľ zdôrazňuje: „nie je to však to isté, ako kedy sa reálne začala daná funkcia vykonávať (čo je zasa preukázateľné až následnými aktami dňa 21.08.2006). Dátum a akt, kedy a ako menovaná osoba začala funkciu reálne vykonávať   je   možné   ale   aj   dôvodne   potrebné   neprotirečivo   a   v integrálnej   (kauzálnej) súvislosti stotožniť s dátumom ujatia sa výkonu funkcie (prevzatie menovania a konanie v mene funkcie).“

Navrhovateľ sa tiež vyjadril aj k tvrdeniu a súvisiacim argumentom výboru, že mal mať upravenú mzdu od 18. augusta 2006, čo výbor považoval za dôkaz o tom, že predmetnú funkciu vykonával od uvedeného dňa. Navrhovateľ uviedol, že toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože z obsahu jeho pracovnej zmluvy zjavne vyplýva, že nárok na mzdu za vykonávanú funkciu mu vznikol 1. septembra 2006, pričom k tomuto tvrdeniu pripojil na to nadväzujúce argumentačné stanovisko: «Zo systémového hľadiska je však zaujímavé, že tu Výbor NR SR pre   NF   pripustil   za   argumentačne   a vecne   dôležité   (keď   malo   ísť   o vylepšenie   svojej dôkaznej   argumentácie)   všimnúť   si   a pomyslne   pridať   váhu   dôkazu   („nespornosť“) skutočnosti, keď (t.j. dátumu kedy) by naozaj malo dôjsť k „úprave“ mzdy – čo je však vo všeobecnosti rovno (rovnoznačne) to isté   ako pridať váhu skutkového dôkazu dňu, kedy mzdu originálne prvý krát poberal inštalovaný verejný funkcionár, vymeranú a poskytovanú zamestnávateľom   presne   za   obdobie   vykonávania   funkcie,   t.j.   presne   od   jej   skutočného (skutkového) začiatku. K tomu opakovane zdôrazňujem, že mzdu som poberal presne podľa znenia uzavretej Pracovnej zmluvy – a to odo dňa 01.09.2006 (a nie od 18.08.2006 ako tvrdí   nesprávne   Výbor).   Máme   za   to,   že   Výbor   sa   tak   mimovoľne   názorovo   priblížil a priklonil   na   našu   stranu   dôvodení   a argumentácie,   t.j.   rozhodujúci   pre   posudzovanie ujatia   sa   funkcie   je   akt   jej   formálneho   prijatia,   zavŕšený   konaním   v mene   a v rozsahu funkcie,   resp.   dohodou   zamestnávateľa   a zamestnanca   (funkcionára),   kedy   tento   začne z titulu funkcie konať. Ideálnym a prakticky perfektným prípadom je, keď o tomto dátume pojednáva uzavretá Pracovná zmluva a zmluvné strany sa ňou aj priamo riadia.»

V závere vyjadrenia sa navrhovateľ opätovne vrátil k otázke nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia zo strany výboru a uviedol, že pokiaľ   lehoty stanovené ústavným zákonom majú mať rôzny (procesný) význam pre orgán a verejného funkcionára, „takáto legislatíva je pre bežnú prax diferenciačná, diskriminačná a zmätočná“.

II.

Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrenia výboru, z vyjadrenia navrhovateľa, ako   aj z obsahu   predložených   listinných   dôkazov   obsiahnutých   v spise   týkajúcom   sa konania vedeného výborom proti navrhovateľovi ústavný súd zistil nasledovný skutkový stav, relevantný pre posúdenie veci:

Navrhovateľ   sa   stal   verejným   funkcionárom   na   základe   uznesenia   P.   FNM   SR z 18. augusta 2006, ktorým bol vymenovaný do funkcie.

Navrhovateľ   podal   oznámenie   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu adresované výboru na pošte K. 18. septembra 2006.

Výbor na svojej 4. schôdzi uznesením č. 44 zo 16. októbra 2006 podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začal proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pre nesplnenie povinnosti podať do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Uvedenú skutočnosť oznámil výbor navrhovateľovi listom z 20. októbra 2006 doručeným 27. októbra 2006, v prílohe ktorého mu zaslal predmetné rozhodnutie a zároveň ho vyzval, aby sa k veci vyjadril.

Navrhovateľ   sa   vyjadril   listom   z 31.   októbra   2006,   v ktorom   uviedol: «Dňa 18.8.2006 P. na svojom zasadnutí vymenovalo do funkcie člena Výkonného výboru FNM SR 10 členov. Dňa 22.8.2006 podal demisiu predseda VV FNM SR p. Ing. H. do rúk predsedu NR SR p. P. Svojím vzdaním sa znefunkčnil činnosť VV FNM SR. Stretnutie členov VV FNM SR sa uskutočnilo až po vymenovaní nového predsedu VV FNM SR (Národnou radou SR 5.9.2006). 11.09.2006 sme prevzali „pracovnú zmluvu“, kde v bode I. vznik pracovného pomeru   –   č.   1.   „Zamestnanec   sa   prijíma   na   základe   menovania   P.   FNM   SR   zo   dňa 18.8.2006 do pracovného pomeru dňom 1.septembra 2006.“ K danej pracovnej zmluve bola vypracovaná dohoda o zmene pracovných podmienok (zo dňa 19.9.2006) v časti I – vznik pracovného   pomeru,   bod   1   –   zamestnanec   sa   zaraďuje   do   funkcie:   riaditeľ   Sekcie Sledovania   pohľadávok   FNM   SR.   V pracovnom   poriadku   FNM   SR   v čl.   VII.   „vznik pracovného   pomeru“   v bode   3.   sa   uvádza:   Pracovný   pomer   člena   výkonného   výboru vznikne na základe pracovnej zmluvy až po ich vymenovaní P. fondu – zákon č. 92/91 Zb., § 32 ods. 1 v znení neskorších predpisov a čl. 9 Štatútu fondu. V zmysle štatútu FNM SR, ktorý   bol   schválený   NR   SR   v čl.   4   sa   hovorí,,...   Všetci   členovia   VV   sú   zamestnancami fondu.“   Lehotu   na   podanie   oznámenia   o funkcii,   zamestnaní,   činnosti   a majetkových pomerov v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie som dodržal, nakoľko som   túto   zákonnú   povinnosť   oznámil   NR   SR   –   výboru   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   dňa 18. septembra 2006 (podací lístok). Z tejto príčiny žiadam, aby začaté konanie voči mojej osobe bolo ukončené z dôvodu dodržania horeuvedených zákonov.»  

Rozhodnutím   sp.   zn.   VP/94/06-K   z   29.   januára   2007   výbor   konštatoval,   že navrhovateľ ako verejný funkcionár – člen výkonného výboru FNM SR porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým, že nepodal písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 uvedeného ústavného zákona v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia výbor okrem iného uviedol: „(...)   verejný   funkcionár   Ing.   Ľ.   N.,   člen   V.   nepodal   predmetné   oznámenie v súvislosti s ujatím sa funkcie verejného funkcionára v lehote uvedenej v ústavnom zákone (oznámenie mal podať do 16.9.2006 a podal ho 18.9.2006)“.

V odôvodnení svojho rozhodnutia reaguje výbor aj na obranu navrhovateľa a v tejto súvislosti uvádza: „Dotknutý verejný funkcionár vo svojom vyjadrení zo dňa 31.10.2006 namieta   správnosť   údaju,   kedy   sa   ujal   verejnej   funkcie.   Nepopiera,   že   bol   zvolený   do verejnej funkcie dňa 18.8.2006, avšak tvrdí, že funkcie sa ujal až dátumom, kedy vznikol jeho pracovný pomer, t.j. dňa 1.9.2006. V nadväznosti na to tvrdí, že predmetné oznámenie podal teda v 30 dňovej lehote (18.9.2006)“. Výbor argumentáciu navrhovateľa posúdil ako „účelovú“, pričom uviedol: „Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že obrana verejného funkcionára nie je právne relevantná, keďže ústavný zákon nepodmieňuje výkon funkcie výkonom pracovného pomeru a nie je možné počítať začatie lehoty inak, ako je uvedené v ústavnom zákone.“

Rozhodnutie výboru sp. zn. VP/94/06-K z 29. januára 2007 bolo navrhovateľovi doručené 10. apríla 2007.

III.

Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie...

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zj) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejným funkcionárom aj člen výkonného výboru FNM SR. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky [čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu].

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené   týmto   ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   alebo   v   oznámení   podľa   čl.   7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na preskúmanie   rozhodnutia   výboru   má   odkladný   účinok.   Ústavný   súd   rozhodne   o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa   § 73b ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

  Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru namieta, že z jeho   strany   nedošlo   k   porušeniu   povinnosti   podať   oznámenie   do   30   dní   od   ujatia   sa verejnej funkcie. Taktiež namieta, že výbor nedodržal lehotu podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keďže nerozhodol do 60 dní od začatia konania.

Z ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods.   2   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   vyplýva,   že   predmetom   konania o preskúmaní rozhodnutia vo veciach   ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov,   v rámci   ktorého   plní   ústavný   súd   funkciu   orgánu   rozhodujúceho   o   opravnom prostriedku proti rozhodnutiu výboru, je výlučne posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska   jeho   konformnosti   s príslušnými   ustanoveniami   ústavného   zákona   o ochrane verejného   záujmu.   Tomu   zodpovedá   aj   zákonná   úprava   rozhodovania   ústavného   súdu v tomto konaní - zrušenie napádaného rozhodnutia výboru (ak senát ústavného súdu po jeho preskúmaní zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu), alebo potvrdenie rozhodnutia výboru (ak po jeho preskúmaní dospeje senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu).

Ústavný súd sa pri preskúmaní namietaného rozhodnutia výboru obmedzil iba na posúdenie   otázky,   či   navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár   porušil   svoju   povinnosť vyplývajúcu z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať do 30-tich dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, príslušné písomné oznámenie.

Pokiaľ   ide   o   námietku   navrhovateľa   týkajúcu   sa   procesného   postupu   výboru v súvislosti s nedodržaním lehoty na vydanie rozhodnutia (čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu),   ústavný   súd   zistil,   že   v predmetnom   konaní   došlo k prekročeniu 60 – dňovej lehoty (konanie začaté 16. októbra 2006, rozhodnutie vydané 29. januára 2007). Napriek tomu ústavný súd k tejto otázke iba opätovne konštatuje, že v danom prípade v relevantnej právnej úprave absentuje úprava následkov prekročenia tejto lehoty, jej uplynutie sa nespája so žiadnymi sankčnými účinkami, ide teda o poriadkovú lehotu,   prekročenie ktorej nemá za následok stratu oprávnenia výboru rozhodnúť vo veci (podobne IV. ÚS 3/07, III. ÚS 25/07).

  Navrhovateľ mal podľa rozhodnutia výboru sp. zn. VP/94/06-K z 29. januára 2007 porušiť povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým,   že   ako   verejný   funkcionár   –   člen   výkonného   výboru   FNM   SR   nepodal   písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 uvedeného ústavného zákona v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie.

Právnou skutočnosťou určujúcou začiatok lehoty stanovenej čl. 7 ods. 1 ústavného zákona   o ochrane   verejného   záujmu   je   „ujatie   sa   výkonu   verejnej   funkcie“   verejným funkcionárom.

Sporným   momentom   prerokúvanej   veci   je   posúdenie   otázky   počítania   lehoty   na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ako aj určenie okamihu, kedy došlo k právnej skutočnosti „ujatia sa výkonu verejnej funkcie“, ktorá určuje začiatok tejto lehoty.

Navrhovateľ vo svojom podaní ústavnému súdu z 21. septembra 2007 nad rámec svojich predchádzajúcich tvrdení uviedol ako dôležitú okolnosť to, že „menovací dekrét za člena výkonného výboru FNM SR prevzal a ako člen začal konať až dňa 21. augusta 2006“ a túto okolnosť spojil so svojím názorom, že až týmto dňom sa ujal výkonu funkcie člena výkonného výboru. Vzhľadom na to, že v konaní pred ústavným súdom sa táto skutočnosť (moment prevzatia menovacieho dekrétu) nepreukázala, ústavný súd sa touto argumentáciou navrhovateľa už ďalej meritórne nezaoberal.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky počítania lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,   je podľa názoru ústavného súdu potrebné prihliadať k povahe a účelu uvedenej lehoty. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu totiž neobsahuje ustanovenia upravujúce pravidlá počítania ním stanovených lehôt.

Zmyslom   a účelom   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   je   zabezpečiť právny   mechanizmus   ochrany   verejného   záujmu   pri   výkone   verejných   funkcií   ktorý, spočíva   v zamedzení   vzniku   rozporu   osobných   záujmov   verejných   funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom ich funkcie.

V záujme tohto cieľa uvedený ústavný zákon ukladá verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, 5, 6 a 8) rôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa vlastného výkonu verejnej funkcie alebo výkonu činností, funkcií a zamestnaní nezlúčiteľných so zastávanou verejnou funkciou. Na druhej strane čl. 7 (ale napr. aj čl. 8 ods. 5, 6 a čl. 9 až 11) ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu   konštituuje   mechanizmus kontroly   dodržiavania   uvedených povinností a obmedzení, v rámci ktorého je verejným funkcionárom okrem iného uložená povinnosť vykonať v stanovenej lehote určitý úkon (podať v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1). S uplynutím uvedenej lehoty nie je bezprostredne spojený vznik, zmena ani zánik právnych vzťahov priamo sa týkajúcich   vykonávanej   verejnej   funkcie,   resp.   činností,   funkcií   a   zamestnaní nezlúčiteľných so zastávanou verejnou funkciou.  

Z hľadiska   účelu   a charakteru   možno   preto   lehotu   ustanovenú   v čl.   7   ods.   1 ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   považovať   za   lehotu   procesnoprávnu. Zároveň je z textu príslušnej právnej normy zrejmé, že ide o lehotu určenú podľa dní.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   je   potrebné   medzeru   citovaného   zákona   v otázke pravidiel   pre   počítanie   určenej   lehoty   preklenúť   použitím   analógie   legis,   a teda   použiť obvyklú, v tejto otázke prevažujúcu právnu úpravu. Toto stanovisko opiera ústavný súd o princíp právnej istoty, v zmysle ktorého sa navrhovateľ mohol dôvodne domnievať, že orgán   štátnej   moci   aplikujúci   právny   predpis   vyplní   jeho   medzeru   spôsobom   v praxi aplikácie   práva   obvyklým,   a síce   už   spomínanou   analógiou   zákona.   Komparáciou najdôležitejších   hmotnoprávnych   a procesnoprávnych   predpisov   sa   možno   dopracovať k jednoznačným   pravidlám   počítania   procesných   lehôt   (porovnaj   §   122   Občianskeho zákonníka, § 57 Občianskeho súdneho poriadku, § 136 Trestného zákona, § 63 Trestného poriadku, § 27 Správneho poriadku, § 13 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe   daní   a poplatkov   a o zmenách   v sústave   územných   finančných   orgánov   v znení neskorších predpisov). V zmysle týchto zásad do plynutia procesnej lehoty sa nezapočítava deň,   keď   došlo   k skutočnosti   určujúcej   začiatok   lehoty.   Ak   koniec   lehoty   pripadne   na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Procesná   lehota   je   zachovaná   aj   vtedy,   ak   sa   v posledný   deň   lehoty   urobí   úkon   na príslušnom   orgáne,   ktorému   je   určený   alebo   sa   podanie   odovzdá   orgánu,   ktorý   má povinnosť ho doručiť.  

Otázku   interpretácie   pojmu   „ujatie   sa   výkonu   verejnej   funkcie“   už   ústavný   súd judikoval   a ďalej   zotrváva   na   tomto   stanovisku   (III.   ÚS   24/07),   v zmysle   ktorého okamihom ujatia sa výkonu verejnej funkcie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je potrebné rozumieť deň, keď sa verejný funkcionár ujal svojej verejnej funkcie   de   iure,   teda   deň,   v ktorom   v zmysle   príslušných   právnych   predpisov   verejný funkcionár nadobudol oprávnenia a povinnosti (právny status) spojené s výkonom verejnej funkcie. V zmysle § 35 bod č. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu   na   iné   osoby   v znení   neskorších   predpisov   bol   právny   status   navrhovateľa konštituovaný vymenovaním P. FNM SR, preto je potrebné v jeho prípade za okamih ujatia sa výkonu verejnej funkcie považovať dátum prijatia uznesenia P. FNM SR, ktorým bol do verejnej funkcie menovaný (18. august 2006).

  Aplikujúc uvedené závery na zistený skutkový stav ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ sa   výkonu   verejnej funkcie ujal 18.   augusta   2006, v dôsledku   čoho prvým dňom lehoty na podanie oznámenia, ktorá mu začala plynúť, bol 19. august 2006. Posledný deň uvedenej lehoty pripadol na 17. september 2006, ktorý bol dňom pracovného pokoja (nedeľa). V zmysle už citovaných zásad počítania procesných lehôt sa stal posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, teda pondelok 18. septembra 2006. Navrhovateľ podal   oznámenie   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu adresované výboru na poštovú prepravu v uvedený deň - 18. septembra 2006, a zachoval tak zákonom určenú procesnú lehotu.

Ústavný súd teda dospel k záveru, že navrhovateľ neporušil svoju povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať v lehote 30 dní odo dňa ujatia   sa   výkonu   verejnej   funkcie   písomné   oznámenie   o   vykonávaných   funkciách, zamestnaniach, činnostiach a o svojich majetkových pomeroch. V súlade s § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu preto rozhodnutie výboru sp. zn. VP/94/06-K z 29. januára 2007 týmto nálezom zrušil.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007