znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 165/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing. F.   M.,   bytom   B.,   v ktorej   žiadal   o   opravu   nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 133/05-28 z 26. októbra 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. M. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2006 doručená sťažnosť Ing. F. M., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej požiadal o opravu nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 133/05-28 z 26. októbra 2005.

Z   podania   sťažovateľa   a   jeho   príloh   vyplýva,   že   V.   G.,   bytom   S.   (ďalej   len „žalobca“) podal Okresnému súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) proti sťažovateľovi a jeho manželke B. M. (ďalej spolu aj „žalovaní“) žalobu o zdržanie sa zásahov žalovaných do jeho vlastníckeho práva a zároveň aj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Celý tento spor vedený na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 130/99 podľa sťažovateľa „spočíva v tom“, že   okresný   súd «nedokáže   presadiť,   cestou   súdneho   znalca,   vytýčenie   spornej   hranice v „teréne“, dlhej iba 21,37 m, medzi parc. č. 696/3 a č. 697/2 (aj 696/3 a č. 696/4 cca 5 m), všetko k. ú. S., obec S. ».

Uvedená   sporná   hranica   mala byť v   predmetnom   konaní určená   prostredníctvom znalca ustanoveného okresným súdom. Okresný súd uznesením z 27. augusta 2004 znalcovi priznal znalečné napriek tomu, že podľa sťažovateľa súdom zadanú úlohu riadne nesplnil. V dôsledku podania uvedenej žaloby a následného vydania predbežného opatrenia žalovaní nemôžu skolaudovať svoju stavbu a mesačne im tak vzniká škoda na majetku vo výške 6 000 Sk.

Dňa 19. mája 1999 začal oprávnený pracovník katastrálneho odboru na Okresnom úrade T. konanie o údajnej oprave chýb v katastrálnom operáte, predmetom ktorého bolo hlavne preskúmanie spornej hranice medzi parcelami č. 696/3 a č. 697/2. Podľa zistenia tohto pracovníka bola uvedená sporná hranica, ktorú vymedzil žalobca svojou na čierno postavenou stavbou, posunutá do parcely č. 697/2, ktorá patrí žalovaným. Celkový záber, ktorý si žalobca prisvojil z ich parcely, je 7 m2, čo pri dĺžke 21,37 m predstavuje posunutie stavby   žalobcu   o cca   32 cm   od   skutočnej   právnej   hranice   do   pozemku   parcel. č. 697/2. Uvedené tvrdenia sa podľa sťažovateľa dajú vyčítať z rozhodnutia katastrálneho odboru Okresného úradu T. č. j. X 153/99 z 22. februára 2000, ktoré je aj súčasťou súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 130/99.

Z vyššie uvedeného je podľa sťažovateľa zrejmé, že nie žalovaní v uvedenej veci, ako   vyplýva   zo   žaloby   podanej   proti   nim,   ale   naopak   práve   žalobca   zasahuje   do   ich vlastníckeho práva.

Napriek   skutočnosti,   že   žalobca   i   jeho   právny   zástupca   o   záveroch   vyslovených v rozhodnutí   katastrálneho   odboru   Okresného   úradu   T.   z   22. februára 2000   boli informovaní,   k   zastaveniu   konania   v   predmetnej   veci   nedošlo.   Takýto   prístup   podľa sťažovateľa „osmelil“ žalobcu   k tomu,   že   si   dovolil „úmyselne   poškodzovať   majetok rod. M. (2 x priestupok - Ob. úrad S. inform.) a naviac vykonal trestný čin: z vnútra jeho stavby prebúral dieru až do vnútra našej stavby a potom tento obvodový nosný múr našej stavby zalieval hadicou z vodovodu“.

Podľa   sťažovateľa   podal   žalobca   neoprávnenú,   vymyslenú   a   nepravdivú   žalobu a počas   konania   o   nej,   ktoré   sa   predlžuje   v   dôsledku   vedomého   a účelového   konania žalobcu a jeho právneho zástupcu, narastá škoda na majetku žalovaných, pričom žalobca si svoju   pôvodne   načierno   postavenú   stavbu   užíva   a   dĺžka   súdneho   konania   nemá na užívanie tejto stavby žiadny vplyv. Naopak, žalovaní postavili svoju stavbu v súlade s príslušnými rozhodnutiami stavebného úradu, na svojom pozemku a napriek tomu dosiaľ ich stavbu nemožno užívať ani skolaudovať v dôsledku predbežného opatrenia vydaného súdom.

Podľa sťažovateľa je nepochopiteľné, prečo dosiaľ okresný súd nezamietol žalobu žalobcu na základe písomných dokladov, ktoré má k dispozícii v súdnom spise.

Ústavný   súd   nebol   pri   rozhodovaní   o   sťažnosti   žalobcu   týkajúcej   sa   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 130/99 podľa sťažovateľa o vyššie uvedených skutočnostiach dostatočne informovaný.

S ohľadom   na   uvedené   je   podľa   sťažovateľa „dostatočne   preukázané,   že   došlo u rod. M. k porušeniu čl. 12, bod 1 Ústavy SR a to tým, že p. G. porušovaním čl. 20, bod 1, nám znemožňuje právo vlastniť majetok, p. G. značnou mierou prispel k porušeniu čl. 48, bod 2, Ústavy SR“.

Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „pokiaľ to bude možné“, vykonal „opravu“ nálezu sp. zn. IV. ÚS 133/05 z 26. októbra 2005 nasledovne:«1. Bod 1 v úvode Nálezu: vypustiť meno „V. G.“ a nahradiť slovom „účastníkov súdneho konania“.

2. Bod 2 v úvode Nálezu – ponechať v plnom znení.

3. Body č. 3 a č. 4 v úvode Nálezu – vypustiť.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ sa svojím podaním domáha opravy nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 133/05 z 26. októbra 2005.

Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak

a) sa   týka   veci,   o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Zo   sťažnosti   sťažovateľa,   ako   aj zo   spisu   ústavného   súdu   sp.   zn.   IV. ÚS 133/05 je zrejmé, že sťažovateľ žiada ústavný súd o opravu rozhodnutia ústavného súdu - nálezu sp. zn. IV. ÚS 133/05 z 26. októbra 2005, v ktorom vyslovil, že základné právo žalobcu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 130/99 porušené, prikázal okresnému súdu v uvedenom konaní konať bez zbytočných prieťahov,   priznal   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   25 000 Sk,   ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že podanie sťažovateľa sa týka veci, o ktorej už   ústavným   súdom   bolo   rozhodnuté   nálezom,   a   sťažovateľ   sa   ním   navyše   domáha preskúmania, resp. opravy rozhodnutia ústavného súdu   v konaní, ktorého on sám nebol účastníkom.

Ústavný súd s ohľadom na vyššie uvedené sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 24 písm. a) a c) zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2006