znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 164/2014-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2014 predbežne prerokoval   sťažnosť   JUDr.   V.   Č.,   zastúpeného   JUDr.   Radoslavom   Sotákom, Advokátska kancelária, Námestie slobody 3, Michalovce, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/78/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. Č. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 30. decembra 2013 doručená sťažnosť JUDr. V. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie   svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva na prejednanie   svojej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/78/2011.Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania na strane   žalobcu,   kde   sa na   základe   žaloby   podanej   okresnému   súdu   19.   mája   2011 domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 124 725,86 €.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že okresný súd prvý úkon spočívajúci vo vyrubení súdneho   poplatku   za   podanú   žalobu   uskutočnil   až   po   uplynutí   takmer   14   mesiacov od podania žaloby.

Poukazujúc   na   podrobný   chronologický   prehľad   úkonov   predmetného   konania prezentuje sťažovateľ v sťažnosti názor, že postupom okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho označených práv. Na tomto mieste sťažovateľ uvádza, že   si   ochranu   svojich   práv   uplatnil   aj   prostredníctvom   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu, ktorá ju posúdila ako dôvodnú.

Sťažovateľ   na   základe   uvedeného   v   závere   sťažnosti   navrhuje,   aby   ústavný   súd po prijatí   jeho   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   rozhodol   nálezom,   v ktorom   by   vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/78/2011, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Je   objektívnou   skutočnosťou,   že   napadnuté   konanie   neprebiehalo   v súlade s požiadavkou   na   postup   súdu   bez   zbytočných   prieťahov.   Z odpovede   predsedníčky okresného súdu, ako aj zo súčinnosti poskytnutej okresným súdom však vyplynulo, že boli prijaté   opatrenia   pre   účely   zabránenia   vzniku   ďalších   prieťahov,   keď   bolo   odvolanie uplatnené proti uzneseniu o zastavení konania spolu so spisovým materiálom predložené na rozhodnutie odvolaciemu súdu (19. decembra 2013).

Ústavný   súd   na   základe   uvedených   skutočností   dospel   k záveru,   že   sťažnosť na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľ predsedníčke okresného súdu   adresoval,   bola   efektívna   a splnila   požadovaný   účel,   keďže   následne   po   uplatnení sťažnosti okresný súd   obnovil plynulosť konania a   potrebný úkon vykonal, teda podaný opravný prostriedok spolu so spisovým materiálom predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

V danej   situácii   by   ingerencia   ústavného   súdu   znamenala   duplicitné   poskytnutie ochrany   označeným   právam   sťažovateľa,   ktorých   porušenie   namieta,   čo   je   v rozpore s primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie sa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, respektíve neviedli k náprave.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľa sa už nezaoberal.

Ústavný súd však poznamenáva, že toto rozhodnutie netvorí prekážku rozhodnutej veci, a v prípade, že by v ďalšom období okresný súd nekonal v predmetnej veci plynulo a bez zbytočných prieťahov, nič nebráni sťažovateľovi, aby sa opätovne obrátil na ústavný súd so sťažnosťou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2014