znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 164/2012-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. H., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. F., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupmi   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   IV/2   GPt   50/11   a rozhodnutím   z 19. decembra   2011,   Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kv 11/11 a rozhodnutím z 10. februára 2012 a Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T/28/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. H.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2012 doručená   sťažnosť   P.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 GPt 50/11 a rozhodnutím z 19. decembra 2011, Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kv 11/11 a rozhodnutím z 10. februára 2012 a Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T/28/2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že generálna prokuratúra uznesením sp. zn. IV/2   GPt   50/11   z   19.   decembra   2011   zamietla   sťažnosti   sťažovateľa   (a   ďalších   troch obvinených) podané proti uzneseniu vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu proti organizovanej   kriminalite,   odboru   B.   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“),   sp.   zn.   ČVS: PPZ-159/BOK-B2-2010   zo   7.   októbra   2011,   ktorým   im   bolo   vznesené   obvinenie   za obzvlášť závažný   zločin   nedovolenej   výroby   omamných   a   psychotropných   látok,   jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) a ods. 2 písm. c) a e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), ako nedôvodné.

Právny zástupca podal 20. januára 2012 v mene sťažovateľa „návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní v zmysle § 363 ods.   1 Tr.   poriadku“, pretože   predmetným   uznesením   generálnej   prokuratúry   bol   porušený   vo   viacerých ustanoveniach zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).

Podaním z 10. februára 2012 krajská prokuratúra oznámila sťažovateľovi, že podala na   neho   a   ďalších   piatich   spoluobvinených   obžalobu   na   okresný   súd   (obžaloba   bola doručená na okresný súd 13. februára 2012).

Dňa 12. februára 2012 podal právny zástupca sťažovateľa námietku zaujatosti proti prokurátorke generálnej prokuratúry v jeho veci.

Sťažovateľ   -   zastúpený   obhajcom   -   sa   podaním   z   26.   februára   2012   vyjadril k obžalobe a 1. marca 2012 okresný súd po výsluchu sťažovateľa zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   ďalej   uviedol,   že   nezákonnosť   postupov   generálnej prokuratúry   a   predchádzajúceho   postupu   vyšetrovateľa   v   prípravnom   konaní   a   krajskej prokuratúry   pri   podaní   obžaloby   a   tiež   okresného   súdu   vidí   v   tom,   že   v   uvedených konaniach   bolo   porušené   jeho základné   právo   na   obhajobu podľa   čl.   50   ods.   3   ústavy a okresný   súd   ho „diskriminoval   proti   ostatným   občanom   SR,   ktorým   boli   odmietnuté súdom a vrátené na nich podané obžaloby pre závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu, podľa § 244 ods. 1 písm. h) Tr. poriadku“.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:„1.   Postupom   Generálnej   prokuratúry   SR   v   Bratislave   vo   veci   rozhodovania   o mojom návrhu na postup generálneho prokurátora podľa § 363 ods. 1 Tr. poriadku proti právoplatnému uzneseniu prokurátora Generálnej prokuratúry SR, č. k.: IV/2 GPt 50/11-17 zo dňa 19. 12. 2011, v prípravnom konaní vedenom na P PZ ÚBOK Odbor Bratislava pod ČVS: PPZ - 159/BOK-B2-2010, ktorým postupom boli porušené základné práva a slobody podľa Čl. 12 ods. 1, 2, moje základné ľudské právo na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa Čl. 17 ods. 1, 2, právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 právo na spravodlivý a rýchly proces podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a jeho práva podľa čl. 5 ods. 1 Právo slobodu a osobnú bezpečnosť a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách sťažovateľa P. H.

2) Obžalobou Krajskej prokuratúry v Bratislave, č. k. 2 Kv 11/11-174 zo dňa 10. 2. 2012, podanou podľa § 234 ods. 1 Tr. poriadku na Okresný súd Bratislava IV. dňa 13. 02. 2012   v   bode   1,   3/   a   47   obžaloby   na   skutkovom   základe   uvedenom   v   obžalobe   pre pokračovací   obzvlášť   závažný   zločin   a   obzvlášť   závažný   zločin   nedovolenej   výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona bolo porušené základné práva a slobody podľa Čl. 12 ods. 1, 2 a Čl. 13 ods. 3, moje základné ľudské na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa Čl. 17 ods. 1, 2, právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa, Čl. 46 ods. 2 právo na obhajobu podľa Čl. 50 ods. 3 a právo na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. A zároveň boli porušené moje základné práva na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a násl., právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 a nasl. Dohovoru... sťažovateľa P. H.

3) Postupom Okresného súdu Bratislava IV., prijatím a neodmietnutím a nevrátením podanej obžaloby prokurátorovi podľa § 244 ods. 1 písm. h) Tr. poriadku v trestnej veci, č. k.: 31728/2012 boli porušené základné práva a slobody podľa Čl. 12 ods. 1, 2 a Čl. 13 ods. 3, základné ľudské právo na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa Čl. 17 ods. 1, 2, právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 2, právo na obhajobu podľa Čl. 50 ods. 3 a právo na spravodlivý proces podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy... sťažovateľa P. H.

4) Vadné konanie o návrhu na postup generálneho prokurátora podľa § 363 ods. 1 Tr.   poriadku   proti   právoplatnému   uzneseniu   prokurátora   generálnej   prokuratúry   SR, č. k.: IV/2 GPt 50/11-17 zo dňa 19. 12. 2011 prokurátorky GP SR sa zrušuje a vec sa vracia na GP SR v Bratislave na ďalšie konanie.

5) Obžaloba podaná v trestnej veci 3 T/28/2012 Krajskou prokuratúrou v Bratislave, č. k.: 2 Kv 11/11-174 zo dňa 10. 02. 2012 Okresnému súdu Bratislava IV sa zrušuje a vec sa vracia Krajskej prokuratúre v Bratislave na ďalšie konanie.'

6) Sťažovateľovi P. H. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 33 193,91 Eur...

7)   Generálna   prokuratúra   SR   v   Bratislave,   Krajská   prokuratúra   v   Bratislave   a Okresný súd Bratislava IV. sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi P. H. náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu... vo výške 261,82 Eur do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti pred ústavným súdom je namietané porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupmi generálnej prokuratúry   v konaní vedenom   pod sp.   zn. IV/2   GPt   50/11 a rozhodnutím z   19.   decembra   2011   [zamietla   jeho   sťažnosť   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   sp.   zn. ČVS: PPZ-159/BOK-B2-2010 zo 7. októbra 2011, ktorým mu bolo vznesené obvinenie za obzvlášť závažný   zločin   nedovolenej   výroby   omamných   a   psychotropných   látok,   jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) a ods. 2 písm. c) a e) Trestného zákona], krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kv 11/11 a rozhodnutím z 10. februára 2012 (v ktorom podala na sťažovateľa obžalobu na všeobecnom   súde)   a   tiež   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 T/28/2012 „prijatím   a   neodmietnutím   a   nevrátením   podanej   obžaloby   prokurátorovi podľa § 244 ods. 1 písm. h) Tr. poriadku v trestnej veci“.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   v   uvedených   konaniach   bolo   porušené   jeho   základné   právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a okresný súd ho „diskriminoval proti ostatným občanom SR, ktorým boli odmietnuté súdom a vrátené na nich podané obžaloby pre závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu, podľa § 244 ods. 1 písm. h) Tr. poriadku“.

Ešte pred tým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou materiálnou stránkou veci, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, sa ňou môže zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   resp.   podľa   §   49   zákona   o   ústavnom   súde   ako prostriedku ochrany ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,   ale   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci   v   rámci   im   zverených   kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio – inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení   možno   na   ústavnom   súde   namietať   pochybenia   znamenajúce   porušenia   práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. Zívala III. ÚS 3/02, Ölveczky III. ÚS 18/04, Mamonov III. ÚS 75/05, Karlin IV. ÚS 76/05).

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je iba   jeho   povinnosťou   ako   súdneho   orgánu ochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v   rámci   svojej   rozhodovacej   právomoci   ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (obdobne napr. III. ÚS 79/02, III. ÚS 347/2011).

Zo sťažnosti ústavný súd zistil, že proti sťažovateľovi sa vedie trestné konanie, ktoré je v súčasnosti po podaní obžaloby krajskou prokuratúrou vedené okresným súdom pod sp. zn. 3 T/28/2012, pričom toto konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Sťažovateľ v sťažnosti namieta také procesné pochybenia generálnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a okresného súdu a s tým súvisiace porušenie   jeho označených základných práv podľa ústavy   a   práv   podľa   dohovoru   v   prebiehajúcom   súdnom   konaní,   ktorých   porušenie   má možnosť účinným spôsobom namietať pred všeobecným súdom (najmä okresným súdom a následne príslušným krajským súdom).

Keďže súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade   podania   odvolania   sú   súdmi   s   plnou   jurisdikciou,   v   právomoci   ktorých   je posúdenie   všetkých   relevantných   skutkových   aj   právnych   okolností   prípadu   vrátane zákonnosti   a   ústavnosti   postupu   orgánov   prípravného   konania   (generálnej   prokuratúry a vyšetrovateľa),   dospel   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základných práv v jeho trestnej veci, ktorá nebola v čase podania sťažnosti právoplatne skončená, k záveru o nedostatku svojej právomoci konať   a   rozhodnúť   v   uvedenej   veci   (obdobne   napr.   III.   ÚS   18/04,   III.   ÚS   75/05, IV. ÚS 76/05).

Ústavný súd preto jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie bez toho, aby sa bližšie zaoberal jeho argumentmi uvedenými v sťažnosti.

Navyše, zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že k sťažnosti doručenej ústavnému súdu sú   pripojené   aj   tie   isté   prílohy,   ktoré   sú   adresované   súčasne   aj generálnej prokuratúre, krajskej prokuratúre a okresnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012