znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 164/05-23

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya vo veci sťažnosti Ing. M. B., bytom K., zastúpenej advokátkou   JUDr.   M. K.,   K., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 66/2002 na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2005 takto r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 66/2002   p o r u š i l základné právo Ing. M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   66/2002 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   zaplatiť úhradu trov konania Ing. M.   B.   v sume   5   302   Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na účet   jej právnej zástupkyne JUDr. M. K., K., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2005 doručená sťažnosť Ing. M. B., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom Okresného súdu   Bratislava   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 7 C 66/2002.

Sťažovateľka uviedla, že v apríli 2002 podala okresnému súdu žalobu o zaplatenie 20 487 Sk z titulu náhrady škody proti trom žalovaným za nerealizovaný zájazd na Korziku. V decembri 2003 po doručení vyjadrenia žalovaných vzala žalobu späť voči žalovanému v 2.   rade   a dňa   1.   marca   2004   bola   dožiadaným   súdom   v Košiciach   k veci   vypočutá. Od výsluchu   sťažovateľky   sa   vo   veci   opäť   nekonalo,   a preto   vo   februári   2005   podala sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, ktorý pripustil prieťahy vo veci, ale ako príčinu označil odchod zákonnej sudkyne do dôchodku a nedostatok sudcov príslušného oddelenia.

Sťažovateľka   v postupe   okresného   súdu   vidí   porušenie   svojho   základného   práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto žiada, aby ústavný   súd   deklaroval   porušenie   označených   práv   a prikázal   okresnému   súdu, aby vo veci riadne konal, a priznal jej tiež primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk a trovy právneho zastúpenia.

Sťažnosť sťažovateľky bola uznesením sp. zn. III. ÚS 164/05 z 1. júna 2005 prijatá na ďalšie konanie.

Listom z 13. júla 2005 sťažovateľka oznámila, že netrvá na ústnom prejednaní veci.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila JUDr. E. H. poverená výkonom funkcie predsedu okresného súdu, ktorá v liste sp. zn. Spr. 2020/05 zo 4. júla 2005 uviedla, že netrvá na ústnom prejednaní veci. Zároveň popísala stav konania vo veci, pričom uviedla, že vecou sa už zaoberala 28. apríla 2005, keď zistila, že vo veci sa riadne nekonalo, čo   bolo   spôsobené   odchodom   zákonnej   sudkyne   do   dôchodku   a neobsadením   súdneho oddelenia   7 C   sudcom.   V súčasnosti   sa   vo   veci   koná   a je   nariadené   pojednávanie na 13. september 2005.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania:

Dňa 22. apríla 2002 bola na okresnom súde podaná žaloba sťažovateľky o zaplatenie 20 487 Sk s príslušenstvom, ktorej bola pridelená sp. zn. 7 C 66/02.

Na   č.   l.   16   spisu   sa   nachádza   záznam   o pridelení   spisu   zákonnej   sudkyni   spolu s potvrdením o úhrade súdneho poplatku v sume 1 020 Sk.

Dňa   25.   apríla   2002   vyzvala   zákonná   sudkyňa   sťažovateľku,   aby   sa   dostavila na okresný súd za účelom podpísania návrhu a založenie plnej moci.

Zákonná sudkyňa pokynom uložila súdnej kancelárii vyžiadať ohľadne účastníkov výpis z obchodného registra.

Dňa 17. júla 2002 boli kancelárii doložené žiadané výpisy. Dňa 22. júla 2002 sťažovateľka predložila doplnenie žalobného návrhu podľa úpravy okresného súdu.

Dňa 26. júla 2002 bol doplnený ďalší výpis z obchodného registra.

Dňa   27.   septembra   2002   kancelária   predložila   sudkyni   spis   s tým,   aby   posúdila miesto príslušnosti (jeden z účastníkov mal sídlo v S.).

Dňa 4. septembra 2003 zákonná sudkyňa vydala pokyn kancelárii doručiť žalobu žalovaným na vyjadrenie v lehote 15 dní. Pokyn bol expedovaný 8. septembra 2003. Dňa   21.   novembra   2003   sa   k žalobe   vyjadril   žalovaný   v 1.   rade,   22.   septembra žalovaný v 2. rade a 14. októbra 2003 žalovaný v 3. rade.

Dňa   19.   decembra   2003   bol   dožiadaný   súd   v mieste   bydliska   sťažovateľky o jej výsluch a v ten istý deň bolo jej zástupkyni doručené vyjadrenie žalovaných. Dňa 12. januára 2004 bolo súdu doručené dožiadanie o výsluch sťažovateľky. Dňa   14.   januára   2004   sa   vyjadrila   sťažovateľka   k vyjadreniu   žalovaných v 1. a 3. rade, vzala späť žalobu voči žalovanému v 2. rade a navrhla voči nemu konanie zastaviť.

Dňa   16.   januára   2004   bola   vec   pridelená   súdnej   úradníčke,   ktorá   10.   februára 2004 predvolala   sťažovateľku   na   1.   marec   2004,   keď   bol   výsluch   aj   realizovaný (č. l. 45 – 46).

Dňa 15. marca 2004 dožiadaný súd zaslal späť spis spolu so zápisnicou o výsluchu z 1. marca 2005.

Dňa 4. mája 2005 zákonná sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 13. jún 2005. Dňa 1. júna 2005 nazrela do spisu zástupkyňa žalovaného v 3. rade. Dňa 9. júna 2005 žalovaný v 3. rade predložil plnú moc. Dňa 10. júna 2005 predložila vyjadrenie sťažovateľka spolu s výpisom z obchodného registra. Reagovala tým na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade zrušil   miesto podnikania, a tým nebol ani správne predvolaný na pojednávanie.

Dňa 13. júna 2005 bolo vo veci vykonané pojednávanie, zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neúčasť (po nahliadnutí vedela, že žalovaný v 1. rade má inú adresu, na čo   reagovala   prípisom   z   10.   júna   2005)   a   nedostavil   sa   ani   žalovaný   v 1.   rade. Pojednávanie bolo odročené na 13. september 2005.

III.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola v primeranej   lehote   prejednaná   súdom,   ktorý   rozhodne   o jeho   občianskych   právach a záväzkoch.

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať právo na prerokovanie veci v primeranej dobe vyplývajúce z čl.   48   ods.   2 ústavy   a čl.   6   ods.   1 dohovoru   je zabezpečiť odstránenie   stavu   právnej neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04).

Otázku existencie   zbytočných   prieťahov v konaní,   a tým   aj porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (III. ÚS 125/04, III. ÚS 229/04).

Predmetom posudzovaného súdneho konania je žaloba o vrátenie plnenia z titulu nerealizovaného zájazdu voči cestovnej kancelárii, poisťovni a Slovenskej pošte.

Pri skúmaní označeného konania podľa prvého kritéria ústavný súd zistil, že vec nie je právne a fakticky zložitá a patrí medzi štandardnú agendu na okresnom súde.

Pokiaľ ide o druhé kritérium, ústavný súd nezistil také konanie zo strany účastníkov sporu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní.

Ústavný súd nezistil v konaní účastníkov postup, ktorý by bol v rozpore s § 101 Občianskeho   súdneho   poriadku   tým,   že   by   neprispievali   k tomu,   aby   sa   dosiahol   účel konaní. Drobné pochybenie (nepodpísanie žaloby) bolo odstránené obratom.

Ústavný   súd   preto   skúmal   existenciu   namietaných   zbytočných   prieťahov v označenom   konaní   aj   použitím   ďalšieho   kritéria,   ktorým   bol   postup   okresného   súdu v predmetnej veci.

Pokiaľ   ide   o postup   samotného   okresného   súdu,   tento   nevykonal   vo   veci   žiadne úkony od 27. septembra 2002 (keď skúmal miestnu príslušnosť) do 4. septembra 2003 (keď sudkyňa   dala   pokyn   doručiť   žalobu   na vyjadrenie   žalovaným),   t.   j.   11   mesiacov, a od 15. marca   2004   (keď   predložil   dožiadaný   súd   zápisnicu   o   výsluchu   sťažovateľky) do 4. mája   2005   (keď   okresný   súd   nariadil   pojednávanie),   t.   j.   14   mesiacov.   Prieťahy v konaní, keď okresný súd nevykonal žiadne úkony, predstavujú spolu 25 mesiacov.

Uvedené   obdobie   nečinnosti   JUDr.   E.   H.   poverená   výkonom   funkcie   predsedu okresného   súdu   spája   s odchodom   zákonnej   sudkyne   do   dôchodku   a s neobsadením príslušného oddelenia.

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   aj   vzhľadom   na   judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   uviedol,   že   takéto   organizačné   problémy   nemožno pripísať   na   ťarchu   účastníkov   konania   a nemožno   nimi   ani   ospravedlniť   porušovanie základných práv a slobôd účastníkov konania.

Ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku uvedeného obdobia nečinnosti (spolu 25 mesiacov) došlo zo strany okresného súdu k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   jej   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   k porušeniu   práva   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka sa takéhoto výroku vo vzťahu k okresnému súdu domáhala.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy, ako aj k porušeniu   jej práva   na prejednanie   veci   v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti nálezu).

Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 Sk.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu 20 000 Sk (bod 3 výrokovej časti nálezu).

Pri   posúdení   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vzal   do   úvahy predmet sporu, ako aj dĺžku konania vo veci vo vzťahu k zistenému porušeniu základných práv sťažovateľky.

Sťažovateľka   žiadala   priznať   náhradu   trov   konania   pred   ústavným   súdom, ktoré vyčíslila ako trovy za dva úkony právnej pomoci a dva režijné paušály spolu vo výške 5 302 Sk.

Ústavný   súd   pri   výpočte   trov   konania   postupoval   podľa   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Ústavný súd v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   priznal   náhradu   trov právneho zastúpenia sťažovateľky vo výške 5 302 Sk (bod 4 výrokovej časti nálezu). Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2005