znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 164/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2002predbežne prerokoval sťažnosť K. J., bytom V.,   ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd 1. Nemocnicou s poliklinikou vo Vranove nad Topľou, 2. MUDr. J. Š., bývalým riaditeľom Nemocnice s poliklinikou vo Vranove nad Topľou,   3. prom. práv. J. P., Okresný súd Vranov nad Topľou, 4. JUDr. J. K., Okresný súd Vranov nad Topľou, 5. JUDr. M. N., Okresný súd Vranov nad Topľou, 6. JUDr. I. M., Okresný súd Vranov nad Topľou, 7. JUDr. E. B., Okresný súd Vranov nad Topľou, 8. JUDr. M. V., Okresný súd Vranov nad Topľou, 9. JUDr. I. D., Okresný súd Vranov nad Topľou, 10. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr.   Ľ. Š.,   11.   JUDr.   R.   V.,   Okresný súd Vranov nad Topľou, 12. sudcami Krajského súdu   v Prešove v senáte JUDr.   J. H., 13. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. B. B., 14. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. J. A., 15. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. G. V., 16. JUDr. I. B., Krajský súd v Prešove,   17.   JUDr.   J.   Š.,   Krajský   súd   v Košiciach,   18.   sudcami   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   v senáte   JUDr.   A.   Č.,   19.   sudcami   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   v senáte   JUDr.   M.   Ľ.,   20.   sudcami   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky v senáte JUDr. D. S., 21. sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte JUDr. J.   S.,   22.   PhDr.   E.   Č.,   Psychiatrická   nemocnica   Prešov,   23.   MUDr.   P.   M., Psychiatrická   nemocnica   Michalovce,   uznesením   Krajského   súdu   v   Prešove č. k. 3 Co 523/01-304 z 28. júna 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. J.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra 2002 doručená sťažnosť K. J., bytom V., (ďalej len „navrhovateľka“),   ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej len „dohovor“) 1. Nemocnicou s poliklinikou vo Vranove nad Topľou, 2. MUDr. J. Š., bývalým riaditeľom Nemocnice s poliklinikou vo Vranove nad Topľou, 3. prom. práv. J. P., Okresný súd Vranov nad Topľou, 4. JUDr. J. K., Okresný súd Vranov   nad Topľou,   5.   JUDr.   M.   N.,   Okresný súd Vranov nad Topľou, 6. JUDr. I. M., Okresný súd Vranov nad Topľou, 7. JUDr. E. Bs, Okresný súd Vranov nad Topľou, 8. JUDr. M. V., Okresný súd Vranov nad Topľou, 9. JUDr. I. D., Okresný súd Vranov nad Topľou,   10.   sudcami   Krajského   súdu v Prešove v senáte JUDr. Ľ. Š., 11. JUDr. R. V., Okresný súd Vranov nad Topľou, 12. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. J. H., 13. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. B. B., 14. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. J. A.,   15. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. G. V., 16. JUDr. I. B., Krajský súd v Prešove, 17. JUDr. J. Š., Krajský súd v Košiciach, 18. sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte JUDr. A. Č., 19. sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte JUDr. M. Ľ., 20. sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte JUDr. D. S., 21. sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte JUDr. J. S., 22. PhDr. E. Č., Psychiatrická nemocnica Prešov, 23.   MUDr.   P.   M.,   Psychiatrická   nemocnica   Michalovce,   uznesením   Krajského   súdu v Prešove č. k. 3 Co – 523/01-304 z 28. júna 2002 (ďalej len „účastníci konania v 1. až 23. rade“)   uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.   3 Co – 523/01-304 z 28. júna 2002. Navrhovateľka sa domáha zrušenia uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co 523/01-304 a bližšie neurčeného primeraného finančného zadosťučinenia. Napadnutým uznesením bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č. k. 8 C 342/96-277 z 29.   marca   2001,   ktorým   bolo   zastavené   konanie   z dôvodu   prekážky   veci   rozsúdenej. Predmetom konania vedeného pod č. k. 8 C 342/96-277 na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou bola neplatnosť skončenia pracovného pomeru navrhovateľky s účastníkom konania v 1. rade. O tejto veci však už bolo rozhodnuté Okresným súdom vo Vranove nad Topľou 5. apríla 2001. Rozsudok po neúspešnom odvolaní nadobudol právoplatnosť 31. januára 2001.

Navrhovateľka   namieta   porušenie   svojich   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru v právoplatne   skončenom   súdnom   konaní.   Z odôvodnenia   sťažnosti   vyplýva,   že   podľa názoru navrhovateľky k porušeniu jej práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo nevybavením jej   námietok   zaujatosti,   nerozhodnutím   o jej   námietkach   zaujatosti   konajúcich   sudcov, nevybavením   jej   trestných   oznámení   na   konajúcich   sudcov,   nesprávnym   procesným postupom   súdov,   nekonaním   súdu   od   marca   1998   do   februára   1999,   nesprávnosťou rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co 523/01-304 a Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č. k. 8 C 342/96-277.

Ústavný súd konštantne zastáva právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej   republiky   nie   je časovo   neobmedzený   prostriedok   ochrany   základných   práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02).   Podľa § 53 ods. 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) možno sťažnosť podať len v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.   Od   doručenia   uznesenia   Krajského   súdu   v Prešove   č.   k.   3   Co   523/01-304 navrhovateľke (12. júla 2002) do doručenia jej sťažnosti ústavnému súdu (10. septembra 2002) síce uplynuli menej ako dva mesiace, ale od postupov orgánov verejnej moci, ktorými podľa   tvrdenia   navrhovateľky   došlo   k porušeniu   jej   práv,   do   doručenia   jej   sťažnosti ústavnému   súdu   uplynuli   viac   ako   2   mesiace,   čo   znamená,   že   jej   sťažnosť   je   podaná oneskorene.

V časti namietajúcej nekonanie súdu od marca 1998 do februára 1999 je sťažnosť podaná   oneskorene,   lebo   konanie,   v ktorom   navrhovateľka   namieta   porušenie   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru už bolo skončené, a teda vo veci už bol nastolený stav právnej istoty (I. ÚS 10/98).

Navrhovateľka medzi početnými účastníkmi konania neuvádza orgány prokuratúry, preto ústavný súd neskúmal jej námietky voči postupu orgánov prokuratúry pri vybavovaní jej podnetov na podanie mimoriadneho dovolania ani jej trestných oznámení. Ústavný súd však pripomína, že súčasťou práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nie je právo, aby prokurátor podal mimoriadne dovolanie podľa § 243 až 243j Občianskeho súdneho poriadku.

Oneskorenie podania sťažnosti nie je možné odstrániť. Preto ústavný súd nevyzýval navrhovateľku   na   odstránenie   nedostatkov   jej   sťažnosti   vrátane   upresnenia   účastníkov konania a ustanovenia právneho zástupcu z radov advokátov alebo komerčných právnikov.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2002