SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 164/02
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2002predbežne prerokoval sťažnosť K. J., bytom V., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd 1. Nemocnicou s poliklinikou vo Vranove nad Topľou, 2. MUDr. J. Š., bývalým riaditeľom Nemocnice s poliklinikou vo Vranove nad Topľou, 3. prom. práv. J. P., Okresný súd Vranov nad Topľou, 4. JUDr. J. K., Okresný súd Vranov nad Topľou, 5. JUDr. M. N., Okresný súd Vranov nad Topľou, 6. JUDr. I. M., Okresný súd Vranov nad Topľou, 7. JUDr. E. B., Okresný súd Vranov nad Topľou, 8. JUDr. M. V., Okresný súd Vranov nad Topľou, 9. JUDr. I. D., Okresný súd Vranov nad Topľou, 10. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. Ľ. Š., 11. JUDr. R. V., Okresný súd Vranov nad Topľou, 12. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. J. H., 13. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. B. B., 14. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. J. A., 15. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. G. V., 16. JUDr. I. B., Krajský súd v Prešove, 17. JUDr. J. Š., Krajský súd v Košiciach, 18. sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte JUDr. A. Č., 19. sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte JUDr. M. Ľ., 20. sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte JUDr. D. S., 21. sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte JUDr. J. S., 22. PhDr. E. Č., Psychiatrická nemocnica Prešov, 23. MUDr. P. M., Psychiatrická nemocnica Michalovce, uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co 523/01-304 z 28. júna 2002, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť K. J. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra 2002 doručená sťažnosť K. J., bytom V., (ďalej len „navrhovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) 1. Nemocnicou s poliklinikou vo Vranove nad Topľou, 2. MUDr. J. Š., bývalým riaditeľom Nemocnice s poliklinikou vo Vranove nad Topľou, 3. prom. práv. J. P., Okresný súd Vranov nad Topľou, 4. JUDr. J. K., Okresný súd Vranov nad Topľou, 5. JUDr. M. N., Okresný súd Vranov nad Topľou, 6. JUDr. I. M., Okresný súd Vranov nad Topľou, 7. JUDr. E. Bs, Okresný súd Vranov nad Topľou, 8. JUDr. M. V., Okresný súd Vranov nad Topľou, 9. JUDr. I. D., Okresný súd Vranov nad Topľou, 10. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. Ľ. Š., 11. JUDr. R. V., Okresný súd Vranov nad Topľou, 12. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. J. H., 13. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. B. B., 14. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. J. A., 15. sudcami Krajského súdu v Prešove v senáte JUDr. G. V., 16. JUDr. I. B., Krajský súd v Prešove, 17. JUDr. J. Š., Krajský súd v Košiciach, 18. sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte JUDr. A. Č., 19. sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte JUDr. M. Ľ., 20. sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte JUDr. D. S., 21. sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte JUDr. J. S., 22. PhDr. E. Č., Psychiatrická nemocnica Prešov, 23. MUDr. P. M., Psychiatrická nemocnica Michalovce, uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co – 523/01-304 z 28. júna 2002 (ďalej len „účastníci konania v 1. až 23. rade“) uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co – 523/01-304 z 28. júna 2002. Navrhovateľka sa domáha zrušenia uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co 523/01-304 a bližšie neurčeného primeraného finančného zadosťučinenia. Napadnutým uznesením bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č. k. 8 C 342/96-277 z 29. marca 2001, ktorým bolo zastavené konanie z dôvodu prekážky veci rozsúdenej. Predmetom konania vedeného pod č. k. 8 C 342/96-277 na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou bola neplatnosť skončenia pracovného pomeru navrhovateľky s účastníkom konania v 1. rade. O tejto veci však už bolo rozhodnuté Okresným súdom vo Vranove nad Topľou 5. apríla 2001. Rozsudok po neúspešnom odvolaní nadobudol právoplatnosť 31. januára 2001.
Navrhovateľka namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v právoplatne skončenom súdnom konaní. Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že podľa názoru navrhovateľky k porušeniu jej práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo nevybavením jej námietok zaujatosti, nerozhodnutím o jej námietkach zaujatosti konajúcich sudcov, nevybavením jej trestných oznámení na konajúcich sudcov, nesprávnym procesným postupom súdov, nekonaním súdu od marca 1998 do februára 1999, nesprávnosťou rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co 523/01-304 a Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č. k. 8 C 342/96-277.
Ústavný súd konštantne zastáva právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky nie je časovo neobmedzený prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02). Podľa § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) možno sťažnosť podať len v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Od doručenia uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co 523/01-304 navrhovateľke (12. júla 2002) do doručenia jej sťažnosti ústavnému súdu (10. septembra 2002) síce uplynuli menej ako dva mesiace, ale od postupov orgánov verejnej moci, ktorými podľa tvrdenia navrhovateľky došlo k porušeniu jej práv, do doručenia jej sťažnosti ústavnému súdu uplynuli viac ako 2 mesiace, čo znamená, že jej sťažnosť je podaná oneskorene.
V časti namietajúcej nekonanie súdu od marca 1998 do februára 1999 je sťažnosť podaná oneskorene, lebo konanie, v ktorom navrhovateľka namieta porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru už bolo skončené, a teda vo veci už bol nastolený stav právnej istoty (I. ÚS 10/98).
Navrhovateľka medzi početnými účastníkmi konania neuvádza orgány prokuratúry, preto ústavný súd neskúmal jej námietky voči postupu orgánov prokuratúry pri vybavovaní jej podnetov na podanie mimoriadneho dovolania ani jej trestných oznámení. Ústavný súd však pripomína, že súčasťou práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nie je právo, aby prokurátor podal mimoriadne dovolanie podľa § 243 až 243j Občianskeho súdneho poriadku.
Oneskorenie podania sťažnosti nie je možné odstrániť. Preto ústavný súd nevyzýval navrhovateľku na odstránenie nedostatkov jej sťažnosti vrátane upresnenia účastníkov konania a ustanovenia právneho zástupcu z radov advokátov alebo komerčných právnikov.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. novembra 2002