SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 163/2015-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskejúnie postupom Krajského súdu v Košiciach a jeho uzneseniami sp. zn. 12 CoE/316/2012z 25. februára 2013 (Rvp 3514/2014), sp. zn. 2 CoE/22/2013 z 29. apríla 2013(Rvp 3515/2014), sp. zn. 13 CoE/345/2012 z 28. februára 2013 (Rvp 3516/2014),sp. zn. 13 CoE/432/2012 z 26. februára 2013 (Rvp 3517/2014), sp. zn. 5 CoE/45/2013z 20. júna 2013 (Rvp 3913/2014), sp. zn. 14 CoE/261/2012 z 23. novembra 2012(Rvp 3914/2014), sp. zn. 3 CoE/237/2011 z 28. septembra 2012 (Rvp 3915/2014),sp. zn. 14 CoE/128/2012 z 23. novembra 2012 (Rvp 3995/2014), sp. zn. 15 CoE/389/2012zo 17. januára 2013 (Rvp 3996/2014), sp. zn. 13 CoE/496/2012 z 28. februára 2013(Rvp 4342/2014), sp. zn. 8 CoE/43/2012 zo 14. decembra 2012 (Rvp 4343/2014),sp. zn. 13 CoE/453/2012 z 11. marca 2013 (Rvp 4701/2014), sp. zn. 14 CoE/62/2012z 20. decembra 2012 (Rvp 4702/2014), sp. zn. 16 CoE/436/2012 z 30. júla 2013(Rvp 4725/2014), sp. zn. 16 CoE/300/2012 zo 16. januára 2013 (Rvp 4726/2014),sp. zn. 3 CoE/57/2013 z 30. mája 2013 (Rvp 4774/2014), sp. zn. 12 CoE/208/2012z 29. novembra 2012 (Rvp 5251/2014), sp. zn. 8 CoE/101/2011 z 31. mája 2012(Rvp 5252/2014), sp. zn. 16 CoE/150/2013 (Rvp 5253/2014), sp. zn. 11 CoE/23/2013(Rvp 5367/2014), sp. zn. 12 CoE/8/2013 z 23. augusta 2013 (Rvp 5368/2014),sp. zn. 12 CoE/110/2012 z 31. júla 2012 (Rvp 6522/2014), sp. zn. 16 CoE/4/2013 z 26. júna2013 (Rvp 6523/2014), sp. zn. 4 CoE/49/2013 z 11. apríla 2013 (Rvp 6524/2014),sp. zn. 15 CoE/418/2012 z 11. apríla 2013 (Rvp 6525/2014), sp. zn. 12 CoE/265/2012z 21. februára 2013 (Rvp 7102/2014), sp. zn. 16 CoE/29/2011 z 29. mája 2013(Rvp 7103/2014), sp. zn. 4 CoE/27/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 7263/2014),sp. zn. 7 CoE/8/2012 z 31. decembra 2012 (Rvp 7594/2014), sp. zn. 3 CoE/85/2013z 30. mája 2013 (Rvp 8149/2014), sp. zn. 2 CoE/52/2013 z 15. mája 2013 (Rvp 8410/2014),sp. zn. 13 CoE/150/2012 z 26. marca 2013 (Rvp 8411/2014), sp. zn. 14 CoE/116/2012z 13. decembra 2012 (Rvp 8412/2014), sp. zn. 15 CoE/58/2013 z 12. septembra 2013(Rvp 8413/2014), sp. zn. 11 CoE/13/2013 z 2. apríla 2013 (Rvp 8708/2014),sp. zn. 14 CoE/309/2012 z 15. januára 2013 (Rvp 8709/2014), sp. zn. 14 CoE/270/2012z 15. januára 2013 (Rvp 8930/2014), sp. zn. 14 CoE/271/2012 z 13. marca 2013(Rvp 8931/2014), sp. zn. 11 CoE/238/2011 zo 14. júna 2012 (Rvp 9285/2014),sp. zn. 15 CoE/56/2012 z 20. júna 2013 (Rvp 9601/2014), sp. zn. 16 CoE/370/2012z 26. septembra 2013 (Rvp 9602/2014), sp. zn. 15 CoE/468/2012 z 13. júna 2013(Rvp 9603/2014), sp. zn. 3 CoE/50/2013 z 30. apríla 2013 (Rvp 10292/2014),sp. zn. 7 CoE/38/2012 z 26. septembra 2012 (Rvp 10293/2014), sp. zn. 3 CoE/64/2013z 26. apríla 2013 (Rvp 10294/2014), sp. zn. 15 CoE/123/2012 z 28. júna 2012(Rvp 10774/2014), sp. zn. 11 CoE/30/2013 z 28. júna 2013 (Rvp 10775/2014),sp. zn. 14 CoE/279/2012 zo 14. februára 2013 (Rvp 10925/2014), sp. zn. 13 CoE/24/2013z 3. júna 2013 (Rvp 10947/2014), sp. zn. 12 CoE/304/2012 z 30. januára 2013(Rvp 10948/2014), sp. zn. 16 CoE/405/2012 z 20. februára 2013 (Rvp 10949/2014),sp. zn. 15 CoE/349/2012 z 11. apríla 2013 (Rvp 11314/2014), sp. zn. 1 CoE/75/2013z 31. mája 2013 (Rvp 11315/2014), sp. zn. 15 CoE/114/2013 z 26. septembra 2013(Rvp 11316/2014), sp. zn. 2 CoE/77/2012 zo 4. októbra 2012 (Rvp 11317/2014),sp. zn. 14 CoE/273/2013 z 20. decembra 2013 (Rvp 11318/2014), sp. zn. 16 CoE/301/2012z 29. októbra 2013 (Rvp 11361/2014), sp. zn. 12 CoE/403/2012 z 26. marca 2013(Rvp 12219/2014), sp. zn. 14 CoE/260/2012 z 20. decembra 2012 (Rvp 12220/2014),sp. zn. 11 CoE/50/2013 z 19. apríla 2013 (Rvp 12349/2014), sp. zn. 13 CoE/452/2012z 26. februára 2013 (Rvp 12769/2014), sp. zn. 13 CoE/123/2012 z 28. februára 2013(Rvp 12770/2014), sp. zn. 13 CoE/353/2012 z 28. februára 2013 (Rvp 12771/2014)a sp. zn. 13 CoE/377/2012 z 11. marca 2013 (Rvp 12772/2014) a postupom Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky a jeho uzneseniami sp. zn. 4 ECdo/220/2013 z 12. decembra2013 (Rvp 3514/2014), sp. zn. 5 Oboer/306/2013 z 27. novembra 2013 (Rvp 3515/2014),sp. zn. 7 ECdo/241/2013 z 3. decembra 2013 (Rvp 3516/2014), sp. zn. 1 Oboer/176/2013z 11. decembra 2013 (Rvp 3517/2014), sp. zn. 8 ECdo/32/2013 zo 16. decembra 2013(Rvp 3913/2014), sp. zn. 5 Oboer/38/2013 z 19. decembra 2013 (Rvp 3914/2014),sp. zn. 7 ECdo/124/2013 z 21. januára 2014 (Rvp 3915/2014), sp. zn. 2 ECdo/77/2013z 18. decembra 2013 (Rvp 3995/2014), sp. zn. 4 ECdo/104/2013 z 12. decembra 2013(Rvp 3996/2014), sp. zn. 1 ECdo/190/2013 z 12. decembra 2013 (Rvp 4342/2014),sp. zn. 7 ECdo/103/2013 z 25. novembra 2013 (Rvp 4343/2014), sp. zn. 4 ECdo/132/2013z 28. januára 2014 (Rvp 4701/2014), sp. zn. 5 Oboer/79/2013 z 22. januára 2014(Rvp 4702/2014), sp. zn. 8 ECdo/38/2013 zo 16. decembra 2013 (Rvp 4725/2014),sp. zn. 7 ECdo/94/2013 z 3. decembra 2013 (Rvp 4726/2014), sp. zn. 7 ECdo/214/2013z 5. februára 2013 (Rvp 4774/2014), sp. zn. 5 ECdo/224/2013 z 11. februára 2014(Rvp 5251/2014), sp. zn. 3 Oboer/26/2013 z 28. januára 2014 (Rvp 5252/2014),sp. zn. 7 ECdo/222/2013 z 5. februára 2014 (Rvp 5253/2014), sp. zn. 7 ECdo/5/2014z 30. januára 2014 (Rvp 5367/2014), sp. zn. 2 ECdo/314/2013 z 30. januára 2014(Rvp 5368/2014), sp. zn. 2 ECdo/107/2013 z 31. októbra 2013 (Rvp 6522/2014),sp. zn. 4 ECdo/323/2013 z 19. februára 2014 (Rvp 6523/2014), sp. zn. 7 ECdo/6/2014zo 17. februára 2014 (Rvp 6524/2014), sp. zn. 4 Oboer/343/2013 z 31. januára 2014(Rvp 6525/2014), sp. zn. 2 ECdo/150/2013 z 30. januára 2014 (Rvp 7102/2014),sp. zn. 2 OboE/156/2013 z 19. marca 2014 (Rvp 7103/2014), sp. zn. 7 ECdo/29/2014z 25. marca 2014 (Rvp 7263/2014), sp. zn. 4 ECdo/78/2013 z 26. marca 2014(Rvp 7594/2014), sp. zn. 8 ECdo/45/2014 z 9. apríla 2014 (Rvp 8149/2014),sp. zn. 4 ECdo/247/2013 z 25. februára 2014 (Rvp 8410/2014), sp. zn. 2 ECdo/187/2013z 27. februára 2013 (Rvp 8411/2014), sp. zn. 1 Oboer/51/2013 z 26. marca 2014(Rvp 8412/2014), sp. zn. 8 ECdo/11/2014 z 9. apríla 2014 (Rvp 8413/2014),sp. zn. 3 ECdo/185/2013 z 10. apríla 2014 (Rvp 8708/2014), sp. zn. 4 ECdo/126/2013z 9. apríla 2014 (Rvp 8709/2014), sp. zn. 5 ECdo/84/2013 z 29. apríla 2014(Rvp 8930/2014), sp. zn. 1 Oboer/150/2013 z 29. apríla 2014 (Rvp 8931/2014),sp. zn. 1 Oboer/157/2013 z 29. apríla 2014 (Rvp 9285/2014), sp. zn. 7 ECdo/28/2014z 29. apríla 2014 (Rvp 9601/2014), sp. zn. 5 ECdo/28/2014 z 13. marca 2014(Rvp 9602/2014), sp. zn. 4 Oboer/275/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 9603/2014),sp. zn. 2 ECdo/219/2013 z 31. marca 2014 (Rvp 10292/2014), sp. zn. 3 Oboer/95/2013z 29. mája 2014 (Rvp 10293/2014), sp. zn. 1 ECdo/302/2013 z 24. apríla 2014(Rvp 10294/2014), sp. zn. 2 ECdo/220/2013 z 31. marca 2014 (Rvp 10774/2014),sp. zn. 7 ECdo/58/2014 z 29. apríla 2014 (Rvp 10775/2014), sp. zn. 4 Oboer/354/2013z 30. apríla 2014 (Rvp 10925/2014), sp. zn. 2 ECdo/224/2013 z 31. marca 2014(Rvp 10947/2014), sp. zn. 4 ECdo/1/2014 z 21. mája 2014 (Rvp 10948/2014),sp. zn. 6 ECdo/81/2013 z 23. apríla 2014 (Rvp 10949/2014), sp. zn. 6 ECdo/34/2014zo 7. mája 2014 (Rvp 11314/2014), sp. zn. 3 Oboer/313/2013 z 19. júna 2014(Rvp 11315/2014), sp. zn. 5 ECdo/65/2014 z 19. júna 2014 (Rvp 11316/2014),sp. zn. 1 Oboer/18/2013 z 29. apríla 2014 (Rvp 11317/2014), sp. zn. 2 ECdo/86/2014z 30. apríla 2014 (Rvp 11318/2014), sp. zn. 6 ECdo/27/2014 z 29. mája 2014(Rvp 11361/2014), sp. zn. 3 Oboer/154/2013 z 12. mája 2014 (Rvp 12219/2014),sp. zn. 5 ECdo/121/2013 z 25. marca 2014 (Rvp 12220/2014), sp. zn. 4 ECdo/307/2013z 21. mája 2014 (Rvp 12349/2014), sp. zn. 6 ECdo/147/2013 z 20. júna 2014(Rvp 12769/2014), sp. zn. 5 Oboer/157/2013 z 30. júna 2014 (Rvp 12770/2014),sp. zn. 5 ECdo/158/2013 z 10. júna 2014 (Rvp 12771/2014) a sp. zn. 2 ECdo/303/2013z 30. apríla 2014 (Rvp 12772/2014) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 3514/2014, Rvp 3515/2014, Rvp 3516/2014, Rvp 3517/2014, Rvp 3913/2014,Rvp 3914/2014, Rvp 3915/2014, Rvp 3995/2014, Rvp 3996/2014, Rvp 4342/2014,Rvp 4343/2014, Rvp 4701/2014, Rvp 4702/2014, Rvp 4725/2014, Rvp 4726/2014,Rvp 4774/2014, Rvp 5251/2014, Rvp 5252/2014, Rvp 5253/2014, Rvp 5367/2014,Rvp 5368/2014, Rvp 6522/2014, Rvp 6523/2014, Rvp 6524/2014, Rvp 6525/2014,Rvp 7102/2014, Rvp 7103/2014, Rvp 7263/2014, Rvp 7594/2014, Rvp 8149/2014,Rvp 8410/2014, Rvp 8411/2014, Rvp 8412/2014, Rvp 8413/2014, Rvp 8708/2014,Rvp 8709/2014, Rvp 8930/2014, Rvp 8931/2014, Rvp 9285/2014, Rvp 9601/2014,Rvp 9602/2014, Rvp 9603/2014, Rvp 10292/2014, Rvp 10293/2014, Rvp 10294/2014,Rvp 10774/2014, Rvp 10775/2014, Rvp 10925/2014, Rvp 10947/2014, Rvp 10948/2014,Rvp 10949/2014, Rvp 11314/2014, Rvp 11315/2014, Rvp 11316/2014, Rvp 11317/2014,Rvp 11318/2014, Rvp 11361/2014, Rvp 12219/2014, Rvp 12220/2014, Rvp 12349/2014,Rvp 12769/2014, Rvp 12770/2014, Rvp 12771/2014 a sp. zn. Rvp 12772 /2014 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 163/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 1. apríla 2014,7. apríla 2014, 9. apríla 2014, 15. apríla 2014, 22. apríla 2014, 23. apríla 2014, 25. apríla2014, 6. mája 2014, 12. mája 2014, 30. mája 2014, 13. júna 2014, 20. júna 2014, 30. júna2014, 8. júla 2014, 14. júla 2014, 23. júla 2014, 28. júla 2014, 4. augusta 2014, 11. augusta2014, 18. augusta 2014, 25. augusta 2014, 27. augusta 2014, 28. augusta 2014, 8. septembra2014, 10. septembra 2014, 16. septembra 2014, 22. septembra 2014 a 26. septembra 2014doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)označeným postupom a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „postupa uznesenia krajského súdu“) a označeným postupom a uzneseniami Najvyššieho súduSlovenskej republiky (ďalej len „postup a uznesenia najvyššieho súdu“).
Zo sťažností a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojejpodnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a žev rámci tejto činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s fyzickými osobami –dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverovýchzmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojichzáväzkov, stali sa pohľadávky sťažovateľky splatnými. Na základe exekučných titulov –rozhodcovských rozsudkov, resp. notárskych zápisníc – boli v prospech sťažovateľky začatéexekučné konania, v priebehu ktorých príslušné prvostupňové súdy uzneseniami rozhodlio ich zastavení. Po podaní odvolaní sťažovateľkou krajský súd uzneseniami potvrdilprvostupňové uznesenia ako vecne správne. Keďže krajský súd „sa nesprávne vysporiadal s právnymi argumentmi oprávneného a pochybil pri aplikácii úniového práva“, podalasťažovateľka proti jeho uzneseniam dovolania, ktoré však najvyšší súd uzneseniamiodmietol ako neprípustné.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúcez rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiskaprávneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnychpredpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súduvlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania. Poukazujúcna rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)sťažovateľka vyjadruje presvedčenie, že krajský súd ani najvyšší súd pri svojomrozhodovaní nepostupovali podľa Smernice Rady č. 93/13/ES, ktorá, pokiaľ ide o výklad čl.47 charty, ukladá vnútroštátnym súdom povinnosť dôsledne uplatňovať princípkontradiktórnosti konania, čo sa v jej prípade nestalo, keďže je evidentné, že oba súdyodopreli sťažovateľke možnosť vyjadriť sa k „neprijateľnej podmienke“, ako ajk prípadnému vyjadreniu povinného.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd vydalrozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 47 charty postupoma uzneseniami krajského súdu a postupom a uzneseniami najvyššieho súdu v uvedenýchkonaniach, zruší uznesenia krajského súdu a uznesenia najvyššieho súdu, veci vrátikrajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie,ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže súd v záujme hospodárnostikonania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebosa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 3514/2014, Rvp 3515/2014, Rvp 3516/2014, Rvp 3517/2014, Rvp 3913/2014,Rvp 3914/2014, Rvp 3915/2014, Rvp 3995/2014, Rvp 3996/2014, Rvp 4342/2014,Rvp 4343/2014, Rvp 4701/2014, Rvp 4702/2014, Rvp 4725/2014, Rvp 4726/2014,Rvp 4774/2014, Rvp 5251/2014, Rvp 5252/2014, Rvp 5253/2014, Rvp 5367/2014,Rvp 5368/2014, Rvp 6522/2014, Rvp 6523/2014, Rvp 6524/2014, Rvp 6525/2014,Rvp 7102/2014, Rvp 7103/2014, Rvp 7263/2014, Rvp 7594/2014, Rvp 8149/2014,Rvp 8410/2014, Rvp 8411/2014, Rvp 8412/2014, Rvp 8413/2014, Rvp 8708/2014,Rvp 8709/2014, Rvp 8930/2014, Rvp 8931/2014, Rvp 9285/2014, Rvp 9601/2014,Rvp 9602/2014, Rvp 9603/2014, Rvp 10292/2014, Rvp 10293/2014, Rvp 10294/2014,Rvp 10774/2014, Rvp 10775/2014, Rvp 10925/2014, Rvp 10947/2014, Rvp 10948/2014,Rvp 10949/2014, Rvp 11314/2014, Rvp 11315/2014, Rvp 11316/2014, Rvp 11317/2014,Rvp 11318/2014, Rvp 11361/2014, Rvp 12219/2014, Rvp 12220/2014, Rvp 12349/2014,Rvp 12769/2014, Rvp 12770/2014, Rvp 12771/2014 a sp. zn. Rvp 12772 /2014 a z tohtoobsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúcna totožnosť v osobe sťažovateľky a všeobecných súdov rozhodol ústavný súd uplatniaccitované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami krajského súdu
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvodyzjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s dôvodmi,ktoré v nich uviedol (napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013z 15. januára 2013, II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013z 26. septembra 2013 a iné), pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecnýchsúdov o vyhlásení exekúcií za neprípustné a ich zastavení, pretože rozhodcovské rozsudkyalebo notárske zápisnice, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté),neboli z rôznych dôvodov spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcií.Na uvedenom nemení nič ani argumentácia sťažovateľky o porušení práva na účinnýprostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho vyplývajúcejzásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúce súdy pred rozhodnutím o posúdenízmluvnej podmienky ako nekalej, nedali účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmtodôvodom, tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora.Ústavný súd v tejto súvislosti predovšetkým pripomína, že sťažovateľka mala možnosťoboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekúcií už z uznesení prvostupňových súdov, protiktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinníz exekúcií, ktorí mali v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, malipo doručení uznesení prvostupňových súdov možnosť vyjadriť sa, resp. podať odvolaniev tom smere, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnejpodmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský súd vo svojich uzneseniachnáležite zaoberal a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré vzhliadol uzneseniaprvostupňových súdov ako vecne správne.
Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bolazásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konanína oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byťuvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súduv zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti konvalidovaťprípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súddospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciachprincíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty, dodržaný, čím k porušeniu označených právdôjsť nemohlo.
Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností,ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania predložené sťažnostiv časti smerujúcej proti postupu a uzneseniam krajského súdu odmietol podľa poslednejvety § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené bez ďalšiehoodôvodnenia (bod 2 výroku uznesenia).
2.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami najvyššieho súdu
Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že už uznesením sp. zn.III. ÚS 291/2014 z 24. apríla 2014 odmietol ako zjavne neopodstatnené obsahovo identickésťažnosti sťažovateľky, ktorými napadla postup najvyššieho súdu v dovolacích konaniacha jeho uznesenia, ktorými odmietol sťažovateľkou podané dovolania ako procesneneprípustné.
Ústavný súd preto opätovne konštatuje, že sťažovateľka aj napriek skutočnosti, že jejmusí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, naďalej podáva sťažnostivo veciach, ktoré sú skutkovo a právne identické s tými, ktoré už ústavný súd v minulostiriešil, preto je zrejmé, že sťažovateľka nesúhlasí s ustáleným názorom ústavného súdu,a teda ani s jeho rozhodnutiami o predchádzajúcich typovo zhodných sťažnostiachsťažovateľky. Vyvstáva preto otázka, aký význam a efektivitu má uvedený postuppre sťažovateľku, pretože ani podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie jebezpodmienečne nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodnýsúdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javíz materiálneho hľadiska v skutkovo a právne zhodných prípadoch ako neefektívny.
Keďže preskúmaním pripojených uznesení najvyššieho súdu ústavný súd nezistilžiadnu skutočnosť, ktorá by (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.)signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu, ktorý by nemal oporu v príslušnomprocesnom kódexe, pričom medzi napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu a možnosťouporušenia práv sťažovateľky zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1dohovoru a čl. 47 charty nezstil ani takú súvislosť, ktorá by odôvodňovala prijatiepredložených sťažností na ďalšie konanie, tieto, rovnako, ako v predchádzajúcom prípade,odmietol podľa podľa poslednej vety § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu ichzjavnej neopodstatnenosti bez ďalšieho odôvodnenia (bod 2 výroku uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2015