znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 163/2013-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodných spoločností D., a. s., P., S., s. r. o., P., a F. a. s. P., P., zastúpených JUDr. M. S., advokátom A., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť majetok a na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky,   čl.   11   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd   a   práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 9. októbra 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co/125/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodných spoločností D., a. s., S., s. r. o., a F. a. s. Prešov   o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2013 faxom a 18. marca 2013 poštou doručená sťažnosť obchodných spoločností D., a. s., S., s. r. o., a F. a. s. P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva   vlastniť   majetok   a   na   ochranu   vlastníckeho   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej   len   „listina“)   a   práva   na   pokojné   užívanie   majetku   podľa   čl. 1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) z 9. októbra 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co/125/2012.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že „v právnej veci žalobcov P. G. a spol. proti žalovaným D., a. s. a spol. v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“ im bolo doručené 9. augusta 2012 uznesenie Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 25 C 160/2005 z 1. augusta 2012 o predbežnom opatrení, ktorým im bol uložený zákaz nakladať s nehnuteľnosťami v katastrálnom území obce Haniska.

Proti   uzneseniu   okresného   súdu   o   predbežnom   opatrení   sp.   zn.   25   C   160/2005 z 1. augusta   2012   podali   sťažovatelia   odvolanie,   o   ktorom   krajský   súd   rozhodol   tak, že uznesením   z   9.   októbra   2012   sp.   zn.   17   Co/125/2012   potvrdil   napadnuté   uznesenie okresného súdu.

Keďže   proti   rozhodnutiu   krajského   súdu   nebolo   prípustné   dovolanie,   podali sťažovatelia   8.   novembra   2012   proti   rozhodnutiam   okresného   súdu   a   krajského   súdu „podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora“ a 17. januára 2013 im   bolo   doručené   oznámenie   Krajskej   prokuratúry   v Prešove   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) zo 14. januára 2013, ktorá ich podnet ako nedôvodný odložila.

Po   vyčerpaní   všetkých   procesných   prostriedkov   nápravy   a   dôvodov   v sťažnosti, na základe ktorých považujú rozhodnutia všeobecných súdov za nezákonné, sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vyslovil, že postupom a rozhodnutím krajského súdu v ich veci došlo   k   porušeniu   ich   základných   práv   podľa   označených   článkov   ústavy,   dohovoru a dodatkového protokolu.

Okrem   toho   žiadajú,   aby   ústavný   súd   zrušil   rozhodnutie   krajského   súdu   a   vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu aj náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Skúmal pritom, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojich označených práv postupom krajského súdu a jeho rozhodovaním vo veci ich odvolania proti uzneseniu okresného súdu o predbežnom opatrení.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v   lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti   (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde),   pričom   zákon   o   ústavnom   súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   III.   ÚS   124/04, IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa týkajúca sa rozhodnutia krajského súdu z 9. októbra 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co/125/2012 je podaná oneskorene.

Z príloh   k sťažnosti   je   zjavné,   že   napadnuté   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn. 17 Co/125/2012   z 9.   októbra   2012,   ktorým   bolo   potvrdené   uznesenie   okresného   súdu č. k. 25 C 160/2005-549 z 1. augusta 2012 o predbežnom opatrení, nadobudlo právoplatnosť 12. novembra 2012 a sťažnosť sťažovateľov bola doručená ústavnému súdu až 15. marca 2013, teda po lehote ustanovenej zákonom o ústavnom súde.

Ústavný súd sa nestotožnil s tým, že by lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy mohla byť v okolnostiach prípadu zachovaná, teda že by jej plynutie začalo až dňom doručenia   oznámenia   krajskej   prokuratúry   zo 14.   januára   2013   o odložení   ich   podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. Samotné podanie podnetu generálnemu prokurátorovi Slovenskej   republiky   nie   je   totiž   účinným   právnym   prostriedkom,   ktorý   Slovenská republika poskytuje každej osobe na ochranu jej základných práv alebo slobôd. Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle § 53 ods. 1 zákona   o   ústavnom   súde   povinný   vyčerpať   na   ochranu   svojich   základných   práv   alebo slobôd   ešte   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu,   a   podnet   na   podanie   sťažnosti pre porušenie zákona nemá na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv (obdobne m. m. I. ÚS 209/03, IV. ÚS 316/04, II. ÚS 154/06).

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   odmietol   ako   podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2013