znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 163/05-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júna 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., bytom D., zastúpeného advokátkou Mgr. V. H., L.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   ochranu   ľudskej   dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím odboru všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu v Lučenci č. k. A-2005/00076-102 zo 4. marca 2005, ako aj jeho predchádzajúcim postupom v tejto veci, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   J.   M.   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2005 doručená sťažnosť Ing. J. M., bytom D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. V. H., L., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na ochranu ľudskej dôstojnosti   podľa   čl.   19   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodnutím odboru   všeobecnej   vnútornej   správy   Obvodného   úradu   v   Lučenci   (ďalej   len   „obvodný úrad“) č. k. A-2005/00076-102 zo 4. marca 2005, ako aj jeho predchádzajúcim postupom v tejto veci.

Sťažovateľ   uviedol,   že   odbor   všeobecnej   vnútornej   správy   a živnostenského podnikania   Krajského   úradu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   úrad“)   rozhodnutím z 22.   októbra   2004   zrušil   rozhodnutie   obvodného   úradu   z 23.   septembra   2004,   ktorým obvodný úrad uznal sťažovateľa za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.   Uvedené   rozhodnutie   zrušil   krajský   úrad   z dôvodu,   že   správny   orgán (obvodný úrad) porušil ustanovenia správneho poriadku tým, že pred vydaním rozhodnutia nezistil presne a úplne skutočný stav veci. Na základe zrušujúceho rozhodnutia krajského úradu   obvodný   úrad   4.   marca   2005   pod   č.   k.   A-2005/00076-102   vydal   namietané rozhodnutie o zastavení konania o priestupku.

Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   v danej   veci   je   daná   právomoc   ústavného   súdu   na preskúmanie namietaného rozhodnutia obvodného úradu aj napriek tomu, že proti tomuto rozhodnutiu nebolo podané odvolanie, pretože podľa jeho názoru by to nesplnilo cieľ, ktorý tým sledoval. Svoje tvrdenie doplnil tým, že z rozhodnutia obvodného úradu nevyplýva, prečo „správny orgán pri druhom preskúmaní zisteného skutkového stavu bez vykonania ďalšieho dokazovania dospel za rovnakej dôkaznej situácie k presne opačnému záveru...“. Sťažovateľ zároveň dodal, že vzhľadom na charakter priestupkového konania, v ktorom bol skôr   ako   obvinený   z priestupku   uznaný   vinným,   je   predmetné   konanie   spôsobilé negatívnym   spôsobom   zasiahnuť   do   jeho   základného   práva   na   zachovanie   ľudskej dôstojnosti.   Z tohto   dôvodu   sa   preto   sťažovateľ   nemieni   uspokojiť   s odôvodnením rozhodnutia o zastavení konania, pretože podľa jeho názoru nie je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri vyhodnocovaní dôkazov, či vykonal ďalšie dôkazy a podobne.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol následovne: „Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd vyslovil, že právo sťažovateľa garantované článkom 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   bolo   Rozhodnutím   Obvodného   úradu   Lučenec č. 2005/00076-102 a jemu predchádzajúcim postupom porušené.

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- Sk. Sťažovateľovi   sa   priznáva   náhrada   trov   konania   na   odmene   advokáta   vo   výške 5.302,- Sk, ktorá zodpovedá dvom úkonom právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. –   prevzatie   a príprava   zastupovania   a vyhotovenie   podania   na   Ústavný   súd,   v hodnote podľa § 11 ods. 2 á 2.501,- Sk a k nemu prináležiaci režijný paušál podľa § 16 ods. 3 v hodnote 150,- Sk.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje   na neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Skúma   pritom   tak   všeobecné,   ako   aj   osobitné   náležitosti   návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že v rozhodnutí obvodného úradu č. k. A-2005/00076-102 zo 4. marca 2005, ako aj v jeho predchádzajúcom postupe v tejto veci vidí sťažovateľ porušenie svojho   základného   práva   na ochranu ľudskej   dôstojnosti   podľa   čl.   19   ods.   1 ústavy a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa   čl.   19   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Vyššie citované ustanovenie čl. 127 ústavy limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov v tom zmysle, že ochrany základného práva na ústavnom súde sa možno domáhať subsidiárne, teda vtedy, ak nie je daná možnosť domáhať sa tejto ochrany na všeobecnom súde.

Pod uvedený princíp subsidiarity možno subsumovať aj prípady, keď sa sťažovateľ ako   účastník   konania   pred   orgánom   verejnej   správy   môže   domáhať   ochrany   svojich základných práv alebo slobôd, k porušeniu ktorých malo dôjsť nezákonným rozhodnutím tohto orgánu verejnej správy, využitím právnych prostriedkov nápravy, ktoré mu na tento účel dáva k dispozícii zákon.

V prípade sťažovateľa bolo konanie o priestupku zastavené podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení (ďalej len „zákon o priestupkoch“) z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Keďže konanie o priestupku bolo zastavené z tohto dôvodu, sťažovateľ mal právo   podať   proti   nemu   odvolanie,   a to   podľa   ustanovenia   §   76   ods.   2   zákona o priestupkoch.

Podľa ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok).

Podľa   ustanovenia   §   59   ods.   1   Správneho   poriadku   odvolací   orgán   preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; (...). Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa názoru ústavného súdu mal sťažovateľ okrem možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu   obvodného   úradu   aj   právo   podať   návrh   na   preskúmanie   rozhodnutia o priestupku súdom podľa ustanovenia § 83 zákona o priestupkoch.

Podľa   ustanovenia   §   83   ods.   2   zákona   o priestupkoch   návrh   na   preskúmanie rozhodnutia   o   priestupku   súdom   možno   podať   až   po   vyčerpaní   riadneho   opravného prostriedku v správnom konaní (§ 53 Správneho poriadku), ktorým je odvolanie.

Podľa ustanovenia § 83 ods. 5 zákona o priestupkoch pri preskúmavaní rozhodnutia o priestupku súdom sa postupuje podľa osobitných predpisov (§ 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa   ustanovenia   §   244   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   v   správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa   tejto   hlavy,   aby   išlo   o   rozhodnutie,   ktoré   po   vyčerpaní   riadnych   opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Právna úprava obsiahnutá v § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku zakladá právomoc   správnych   súdov   poskytnúť   sťažovateľovi   ochranu   pred   zásahom   do   jeho základných   práv   označených   v ústavnej   sťažnosti   a   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu rozhodovať o namietanom porušení jeho základných práv, k porušeniu ktorých malo podľa vyjadrenia sťažovateľa dôjsť rozhodnutím obvodného úradu, ako aj jeho predchádzajúcim postupom (obdobne napr. I. ÚS 9/02, III. ÚS 72/02, IV. ÚS 264/04, III. ÚS 371/04).

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ mal k dispozícii dostupný a účinný prostriedok nápravy, využitím ktorého mohol dosiahnuť účinnú ochranu svojich základných práv. Takouto účinnou ochranou jeho základného práva na ochranu ľudskej dôstojnosti a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu bolo odvolanie proti rozhodnutiu   obvodného   úradu   a následne   po   vyčerpaní   riadneho   opravného   prostriedku žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2005