SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 162/2026-19 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , narodeného, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Namirom Alyasrym, PhD., advokátom, Štúrova 43, Nitra, proti postupu Mestského súdu Bratislava I v konaní sp. zn. B5-2T/29/2017 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Bratislava I v konaní sp. zn. B5-2T/29/2017 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestskému súdu Bratislava I v konaní sp. zn. B5-2T/29/2017 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 500 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mestský súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich jeho advokátovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. marca 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom mestského súdu v konaní o proti nemu podanej obžalobe s tým, že mestskému súdu bude prikázané konať bez zbytočných prieťahov a jemu bude priznané finančné zadosťučinenie 3 000 eur.
2. Proti sťažovateľovi bola v marci 2017 podaná obžaloba. Ešte v roku 2017 bol právoplatne uznaný vinným a bol mu uložený trest odňatia slobody na päť rokov. Po odmietnutí jeho dovolania a ústavnej sťažnosti však Európsky súd pre ľudské práva vo februári 2022 rozhodol o porušení jeho práv, čo viedlo k tomu, že v marci 2023 bola povolená obnova konania. Mestský súd v júli 2023 dožiadal INTERPOL na pobyt svedkov a pribral prekladateľa do arabčiny. Sťažovateľ v januári 2024 mestský súd žiadal, aby v jeho veci konal. Vo februári 2024 mestský súd urgoval vyhotovenie prekladu a zopakoval dožiadanie INTERPOLU. Sťažovateľ vo februári a v apríli 2024 podal sťažnosti pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, na čo mestský súd nariadil hlavné pojednávanie na jún 2024, ktoré bolo odročené pre neprítomnosť obhajcu na september 2024.
3. V júli 2024 požiadal sťažovateľ o konanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. V septembri 2024 bol termín hlavného pojednávania odročený na neurčito, keďže svedkovia nemali vykázané doručenie. Vo februári 2025 bol stanovený termín hlavného pojednávania na máj 2025, na ktorom neboli prítomní svedkovia. Okresná prokuratúra navrhla vykonať výsluch prostredníctvom videokonferencie. Hlavné pojednávanie nariadené na september 2025 bolo zrušené z dôvodu nemožnosti zabezpečiť videokonferenciu. Ďalšie hlavné pojednávanie s cieľom výsluchu prostredníctvom videokonferencie nariadil mestský súd na 16. apríl 2026.
4. Podľa sťažovateľa vo veci stačí vypočuť alebo sa aspoň pokúsiť vypočuť dvoch svedkov. Napriek tomu súd postupuje nesústredene, keď predvoláva svedkov, ktorých nikto nenavrhol. I jeho predvoláva z neaktuálnej adresy. Posledný termín hlavného pojednávania bol nariadený na september 2025, no nebola zrealizovaná právna pomoc pri výsluchu svedkov z cudziny. Odvtedy je mestský súd nečinný. Priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje tým, že jeho vec je skutkovo aj právne jednoduchá, no stále nie je rozhodnuté o obžalobe z roku 2017 v konaní, ktoré bolo obnovené ešte v roku 2023. Mestský súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že úkony vykonával a termíny hlavných pojednávaní nariaďoval priebežne v rámci možností a dostupnosti účastníkov.
II.
5. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s prihliadnutím na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Prihliada sa aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).
6. Vec sťažovateľa sa nevyznačuje právnou alebo skutkovou náročnosťou, i keď možno uznať, že nutnosť videokonferencie a výsluch osôb z iných krajín, u ktorých je nevyhnutná prítomnosť tlmočníka, mohla spôsobiť vyššiu procesnú náročnosť. Je takisto nutné uznať, že jedno z hlavných pojednávaní bolo odročené z dôvodov na strane obhajcu sťažovateľa. Tieto faktory však nie sú spôsobilé zvrátiť záver, že doterajšia dĺžka konania na mestskom súde, ktoré trvá už tri roky bez toho, aby došlo k výsluchu svedkov a následnému rozhodnutiu mestského súdu, sama osebe odôvodňuje vyslovenie porušenia ústavných práv sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súd v trestnom konaní musí zabezpečiť taký procesný postup, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty obžalovaného. Právna neistota sťažovateľa však vzhľadom na jeho neefektívny a nesústredený postup po povolení obnovy konania nebola odstránená a konanie trvá neprimerane dlhú dobu. Osobitne je pritom nutné prihliadnuť aj na to, že vo veci sťažovateľa došlo k obnove konania z dôvodu porušenia jeho práv podľa dohovoru, a na skutočnosť, že obžaloba v jeho veci bola podaná už v roku 2017. Ústavnej sťažnosti preto bolo podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyhovené a mestskému súdu prikázané, aby konal bez zbytočných prieťahov.
7. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenia základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k tomu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). S prihliadnutím na postup súdu, správanie sťažovateľa a celkovú dĺžku konania bolo sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie 1 500 eur s tým, že vo zvyšku nebolo jeho návrhu vyhovené.
8. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľa odôvodňuje, aby mu mestský súd podľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením a ktorých výška bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čo za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 396,50 eur) s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 15,86 eur) zvýšené o daň z pridanej hodnoty, pretože advokát sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, predstavuje 1 014,41 eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Koši ciach 14. apríla 2026
Robert Šorl
predseda senátu



