znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 162/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2009 predbežne prerokoval   sťažnosť   J.   M.,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods.   1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Žilina v konaní sp. zn. 3 Pv 962/08 a uznesením Krajskej prokuratúry v Žiline č. k.   3 KPt 282/08-5 z 10. februára 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára 2009 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná   prokuratúra“)   v konaní sp.   zn.   3   Pv   962/08   a uznesením   Krajskej   prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 3 KPt 282/08-5 z 10. februára 2009.

Sťažovateľ odôvodnil svoju sťažnosť tým, že „... upovedomením zo dňa 16.1. 2009; sp. zn. 3Pv 962/08 – 32 bola jeho matka J. M., trvale bytom S., ako poškodená v trestnej veci vedenej na Okresnej prokuratúre v Žiline, sp. zn. 3Pv 962/08 obv. M. H., upovedomená Okresnou prokuratúrou v Žiline ohľadom konania o dohode o vine a treste.

Dňa   26.1.2009   bol   sťažovateľ   splnomocnený   svojou   matkou   na   zastupovanie v konaní v trestnej veci vedenej na Okresnej prokuratúre v Žiline pod sp. zn. 3Pv 962/08. Podaním námietky zaujatosti zo dňa 27.1.2009 adresovanej okresnej prokuratúre v Žiline sťažovateľ namietal procesnú prokurátorku JUDr. I. Š. pre jej nepriateľský vzťah voči jeho osobe a žiadal, aby bola vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania.“.

Z   obsahu sťažnosti   a jej   príloh   ďalej vyplýva   skutočnosť,   že návrhu   sťažovateľa na vylúčenie   prokurátorky   JUDr.   I.   Š.   z úkonov   trestného   konania   nebolo   vyhovené. Vo vzťahu k vznesenej námietke zaujatosti sťažovateľom okresná prokuratúra v odôvodnení uznesenia   o nevylúčení   prokurátorky   z úkonov   trestného   konania   uvádza   okrem   iného skutočnosť, že namietaná prokurátorka pozná sťažovateľa iba pracovne „ako osobu, voči ktorej   bolo   tunajšou   prokuratúrou   vedené   trestné   stíhanie“.   Ďalej   tiež   upozornila na skutočnosť,   že   samotná   poškodená,   ktorú   sťažovateľ   v konaní   zastupoval   na základe splnomocnenia, „v priebehu celého trestného konania nevyslovila námietku zaujatosti voči dozorujúcej prokurátorke“.

Proti   rozhodnutiu   okresnej   prokuratúry   o nevylúčení   prokurátorky   z úkonov trestného   konania   podal   sťažovateľ   sťažnosť   „... v ktorej   namietal   porušenie   práva na spravodlivé konanie a ktorú Krajská prokuratúra v Žiline zamietla uznesením zo dňa 10.2.2009 sp. zn. 3KPt 282/08-5“.

Podľa názoru sťažovateľa prokurátorka „úmyselne a účelovo zatajila skutočnosť, že mala   v minulosti   nepriateľský   postoj   k osobe   sťažovateľa,   ktorý   je   teraz   v procesnom postavení splnomocnenca poškodenej osoby. Na základe uvedených skutočností sa mala preto vylúčiť z konania v trestnej veci...“.

Porušenie svojich základných práv sťažovateľ vidí aj v konaní krajskej prokuratúry, ktorá „ako revízny orgán riadne nepreskúmala napadnuté uznesenie Okresnej prokuratúry v Žiline o nevylúčení JUDr. I. Š. v trestnej veci ORP – 962/OVK-ZA-2008, nakoľko mala vedomosť o nepriateľskom vzťahu namietnutej prokurátorky voči sťažovateľovi...“.

Sťažovateľ zastáva názor, že jeho základné právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. listiny a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené, a preto žiadal zrušiť uznesenie krajskej prokuratúry a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.

Sťažovateľ sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil: „1. Základné právo sťažovateľa J. M. zakotvené v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo konaním Okresnej prokuratúry v Žiline.

2. Základné právo Základné právo sťažovateľa J. M. zakotvené v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   porušené   bolo uznesením Krajskej prokuratúry v Žiline zo dňa 10. februára 2009, sp. zn. 3KPt 282/08-5. Toto uznesenie sa zrušuje a vec sa vracia na nové prejednanie a rozhodnutie.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   J.   M.   právo   na primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v sume 3000 EUR (slovom tritisic euro ), ktoré sú povinní vyplatiť Okresná prokuratúra v Žiline a Krajská prokuratúra v Žiline sťažovateľovi J. M. do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a to v pomere Okresná prokuratúra v Žiline 2000 EUR a Krajská prokuratúra v Žiline 1000 EUR.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnej prokuratúre v Žiline povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu ustanoveného ústavným súdom Slovenskej republiky na základe žiadosti sťažovateľa do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom   súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98).

Sťažnosti,   v ktorých   sťažovatelia   nenamietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými (III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95).

O   návrhu   podanom   zjavne   neoprávnenou   osobou   možno   hovoriť   vtedy, keď namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k   porušeniu   základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov. Za návrh   podaný   niekým   zjavne   neoprávneným   preto   možno   považovať   návrh, pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   ako aj z obsahu priložených listín nepochybne zistil, že sťažovateľ v trestnom konaní vedenom okresnou prokuratúrou pod sp. zn. 3 Pv 962/08 nemá postavenie účastníka konania, ale splnomocnenca poškodenej, a teda nie je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 113/02).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2009