znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 162/04-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   D.   K.,   bytom   B.,   vo veci   namietaného   porušenia základných práv zaručených čl. 36 písm. b) a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   Generálnou   prokuratúrou Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Okresným súdom Bratislava IV a Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Fakultou architektúry, pri prijímaní do zamestnania a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2004 doručená sťažnosť Ing. D. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv zaručených čl. 36 písm. b) a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“), Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) a Slovenskou technickou   univerzitou   v Bratislave,   Fakultou   architektúry   (ďalej   len   „fakulta“), pri prijímaní do zamestnania.

Zo sťažnosti vyplýva, že 24. januára 2004 bol v denníku SME uverejnený inzerát o vyhlásení   voľného   funkčného   miesta   –   „vedúci   hospodárskej   správy   fakulty u vyhlasovateľa výberového konania na Fakulte architektúry STU“. Dňa 3. februára 2004 sťažovateľ   podal   prihlášku,   ku   ktorej   pripojil   požadované   doklady,   a to   overenú   kópiu diplomu, životopis a odpis z registra trestov generálnej prokuratúry. Dňa 25. februára 2004 mu poštou bolo doručené oznámenie fakulty č. 72/2004-person. z 18. februára 2004, že vo výberovom konaní neuspel a miesto bolo obsadené iným uchádzačom. Kritériom výberu bola päťročná prax, vzdelanie technického smeru a bezúhonnosť. Podľa odpisu z registra trestov má vykázané odsúdenie, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil 20. júla 1999.

Sťažovateľ namieta   porušenie   čl.   4   dohovoru   a tvrdí,   že   bol   opakovane trestaný. V sťažnosti   ďalej opisuje,   za akých   okolností   spáchal   trestný   čin,   a popisuje aj priebeh vyšetrovania   vo   veci.   Sťažovateľ   uvádza,   že   s   tým,   že   v odpise   z registra   trestov   má uvedené odsúdenie z doby pred 11 rokmi, hoci sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol, spája porušenie základných ľudských práv a slobôd podľa čl. 36 písm. b) a čl. 149 ústavy a čl. 4 dohovoru generálnou prokuratúrou, ministerstvom spravodlivosti, okresným súdom a fakultou.

Sťažovateľ žiada uhradiť majetkovú ujmu vo výške 800 000 Sk a nemajetkovú ujmu vo výške 400 000 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a 12,5 % úrok z omeškania „od povinnosti zaplatiť do dňa zaplatenia“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd skúmal jej zákonom predpísané náležitosti uvedené v ustanoveniach § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   alebo   zjavne   neopodstatnené   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 36 písm. b) ústavy zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné   podmienky.   Zákon   zabezpečuje   najmä   (...)   ochranu   proti   svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní.

Podľa   čl.   149   ústavy   prokuratúra   Slovenskej   republiky   chráni   práva   a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb a štátu.

Podľa čl. 4 Protokolu č. 7 k dohovoru nikto nemôže byť opätovne stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý   už   bol   právoplatne   odsúdený   alebo   oslobodený   rozsudkom   podľa   zákona o trestnom poriadku tohto štátu.

Ustanovenie   predchádzajúceho   odseku   nebráni   obnove   konania   podľa   zákona a trestného poriadku príslušného štátu, pokiaľ nové alebo novo odhalené skutočnosti, alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Od tohto článku nie je možné odstúpiť podľa čl. 15 dohovoru.

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   uviedol,   že   o zjavnej neopodstatnenosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánov štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.   Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 218/02 a iné).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   čl.   36   písm.   b)   ústavy   obsahujúce   ochranu zamestnancov proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní.

Popísané   konanie   sťažovateľa   sa   dotýka   uchádzania   o pracovné   miesto   a nie   je v príčinnej súvislosti so svojvoľným prepúšťaním a diskrimináciou v zamestnaní.

Článok 146 ústavy definuje ústavné postavenie prokuratúry v Slovenskej republike a nie je súčasťou ústavnej úpravy základných práv a slobôd.

Článok 4 Protokolu č. 7 k dohovoru chráni osoby pred opätovným trestaním.

Stanovenie podmienok pre výberové konanie vrátane bezúhonnosti nie je v príčinnej súvislosti s opätovným trestaním.

Označené   subjekty   okrem   fakulty   neviedli   žiadne   konania,   ktoré   by   súviseli s výberovým konaním, na ktorom sa zúčastnil sťažovateľ.

Sťažovateľ požadoval, aby ústavný súd rozhodol o jeho majetkovej a nemajetkovej ujme.   V tejto   časti   ústavný   súd   uvádza,   že   ústavná   ani   zákonná   úprava   neumožňuje ústavnému súdu rozhodovať o majetkovej a nemajetkovej ujme a v tejto časti je sťažnosť tiež zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd sťažnosť prejednal na neverejnom zasadnutí, a keďže nespĺňala vyššie uvedené zákonné predpoklady pre jej prijatie na ďalšie konanie, odmietol ju ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2004