znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 162/03-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla   2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. B., K., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného   úradu   Košice   I,   odboru   pozemkového,   poľnohospodárstva   a lesného hospodárstva   č.   G   98/09928/8-Hk   zo   17.   novembra   1998   a uznesením   Krajského   súdu v Košiciach č. k. 4 S 313/01-13 z 13. februára 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. B.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2003 doručená   sťažnosť   Ing.   J.   B.,   K.,   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie svojich práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   rozhodnutím   Okresného   úradu   Košice   I,   odboru   pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (ďalej len „okresný úrad“), č. G 98/09928/8-Hk zo 17. novembra 1998 a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 S 313/01-13 z 13. februára 2002.

K porušeniu   uvedených   ústavných   práv   došlo   podľa   tvrdenia   navrhovateľa nasledovným skutkovým   stavom. Ing.   J. B. – Stavebná firma B. v roku   1998 kúpil   od Telovýchovnej   jednoty   Slávia   Technickej   univerzity   Košice   telovýchovné   a športové zariadenie – lyžiarsky   areál   nachádzajúci sa na pozemku parcelné č. 6977/1, katastrálne územie   Košice – Sever   (ďalej   len   „parcela“).   Rozhodnutím   okresného   úradu   č. G 98/09928/8-Hk zo 17. novembra 1998 (ďalej len „rozhodnutie“) bola parcela vydaná reštituentom   S.   B.   a   MUDr.   Z.   G.   Navrhovateľ   11.   decembra   2001   napadol rozhodnutie   žalobou   podanou   krajskému súdu, ktorý uznesením č. k. 4 S 313/01-13 z 13. februára 2002 (ďalej len „uznesenie“) jeho opravný prostriedok odmietol. Navrhovateľ tvrdí, že o vydaní parcely reštituentom sa dozvedel až z výzvy na odstránenie vleku.

Navrhovateľ tvrdí, že proti uzneseniu sa bránil ešte podaním adresovaným Krajskej prokuratúre   Košice   zo   14.   mája   2002   a podaním   adresovaným   Generálnej   prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) zo 17. septembra 2002. Generálna prokuratúra   podanie   navrhovateľa   zo   17.   septembra   2002   vyhodnotila   ako   opakovaný podnet a pod č. k. VI/2 Pz 393/02-10 ho 31. októbra 2002 odložila. Toto odloženie bolo navrhovateľovi podľa jeho vlastného tvrdenia doručené v novembri 2002.

Navrhovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   deklaroval   porušenie   jeho   v sťažnosti označených   práv   rozhodnutím   a uznesením,   rozhodnutie   a uznesenie   zrušil   a vec   vrátil prvostupňovému   orgánu   na   nové   konanie,   priznal   mu   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a náhradu trov konania.

Zároveň sa domáha vydania predbežného opatrenia, ktorým by ústavný súd prikázal reštituentom   zdržať   sa   akéhokoľvek   nakladania   s parcelou,   uložil   Katastrálnemu   úradu v Košiciach, Správe katastra Košice I, nemeniť zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľnosti   na   liste   vlastníctva   č. 13364, parcele č. 6977/1 katastrálneho územia Košice - Severné mesto a nariadil okresnému úradu prerušiť konanie vedené pod sp. zn. 20 C 1374/010.

Navrhovateľ žiada ústavný súd o uznanie lehoty na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, čo ústavný súd vyhodnotil ako žiadosť o odpustenie zmeškania dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy stanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“).   Túto   žiadosť   navrhovateľ   odôvodnil   trvaním   porušenia   jeho   práv v momente   podania   sťažnosti,   prebiehajúcim   iným   súdnym   sporom   o odstránenie   jeho telovýchovného a športového zariadenia a neexistenciou iných prostriedkov ochrany jeho práv.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúmal aj to, či nie je podaná oneskorene.

Navrhovateľ si bol vedomý, že prekročil dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a preto požiadal ústavný súd o jej odpustenie. Ústavný súd však nemá zákonnú možnosť odpustiť zmeškanie lehoty pre podanie sťažnosti. Ustanovenie § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde dovoľuje ústavnému súdu odpustiť z dôvodov hodných osobitného zreteľa len nevyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon navrhovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje, ale nie zmeškanie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Žiadny spôsob určenia začiatku dvojmesačnej lehoty pre podanie sťažnosti v danom prípade nevedie k záveru o jej dodržaní. Od vydania uznesenia uplynulo obdobie viac ako rok.   Od   vydania   rozhodnutia   uplynuli   4   roky.   Dokonca   od   oznámenia   generálnej prokuratúry o odložení navrhovateľovho opakovaného podnetu (č. k. VI/2 Pz 393/02-10) uplynulo viac ako pol roka. Pritom v záujme právnej istoty musí ústavný súd za začiatok plynutia   lehoty   na   podanie   sťažnosti   pokladať   uznesenie.   Preto   je   sťažnosť   podaná oneskorene.   Oneskorenosť   podania   sťažnosti   nemožno   odstrániť.   Preto   ústavný   súd nevyzýval   navrhovateľa   na   odstránenie   iných   vád   jeho   podania   včítane   ustanovenia právneho zástupcu.

Vzhľadom   na   odmietnutie   navrhovateľovej   sťažnosti   pre   oneskorenosť   je bezpredmetné zaoberať sa jeho návrhom na vydanie predbežného opatrenia.   Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2003