znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 162/02-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. novembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. G. a Mgr. G. Z., obaja bytom K., pre namietané porušenie čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 12 a čl. 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a čl. 1 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Úradu hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru, Odboru hraničnej a cudzineckej   polície   Policajného   zboru   Košice,   č. p.:   HCP-61-72/OHCP-KE/2002 z 25. septembra 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. G. a Mgr. G. Z.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2002 doručená sťažnosť J. G. (ďalej len „sťažovateľ“) a Mgr. G. Z. (ďalej len „sťažovateľka“), obaja bytom K., v ktorej namietali porušenie čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie čl. 12 a čl. 15   Všeobecnej deklarácie ľudských práv a čl. 1 ods. 2   Protokolu   č.   7   k   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd, rozhodnutím Úradu hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru, Odboru hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru Košice (ďalej len „policajný útvar“), č. p.: HCP-61-72/OHCP-KE/2002 z 25. septembra 2002.

Uvedeným rozhodnutím policajný útvar podľa § 42 ods. 1 písm. c) zákona č. 48/2002 Z.   z.   o pobyte   cudzincov   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon o pobyte cudzincov“) zrušil sťažovateľke, štátnej občianke Ukrajinskej republiky, manželke sťažovateľa povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a uložil jej povinnosť vycestovať   z územia   Slovenskej   republiky   do   30 dní   od   nadobudnutia   právoplatnosti spomenutého rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil policajný útvar tým, že pri kontrole trvalého pobytu sťažovateľky   zistil,   že   táto   uzavrela   (ako   cudzinka)   11.   decembra   1999   manželstvo   so sťažovateľom, ktorý je občanom Slovenskej republiky, s cieľom získať povolenie na trvalý pobyt,   o čom   svedčí   najmä   skutočnosť,   že   po   sobáši   nežije   v spoločnej   domácnosti   so sťažovateľom, ale so svojím bývalým manželom - občanom Ukrajinskej republiky, nevedela uviesť, kde sa jej terajší manžel momentálne zdržiava, resp. kde pracuje a z „pohovoru“ so sťažovateľom vyplynulo, že sa so sťažovateľkou stretáva iba trikrát alebo štyrikrát ročne.

Sťažovatelia namietali, že v odôvodnení rozhodnutia policajného útvaru „sú uvedené vykonštruované   a nepravdivé   údaje“.   Bývalý   manžel   sťažovateľky   býva   na   Ukrajine. a Slovensko navštívil tri až štyrikrát vždy na dva – tri dni (kvôli obchodným záležitostiam), čo možno dokázať dokladmi o prechode štátnej hranice, sťažovateľka pri podaní vysvetlenia uviedla, že sťažovateľ nemá stále pracovisko a ako podnikateľ vykonáva práce na rôznych miestach v Slovenskej republike a Českej republike, a sťažovateľ uviedol, že počas roka je kvôli pracovným povinnostiam v niektorých mesiacoch jeden až tri týždne mimo Košíc.Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   sťažovatelia   žiadali   ústavný   súd „o zrušenie uznesenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície PZ ako protiústavného, ktoré je v rozpore s medzinárodnými dokumentami“.II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovatelia svojou sťažnosťou napádajú rozhodnutie policajného útvaru č. p.: HCP-61-72/OHCP-KE/2002 z 25. septembra 2002, ktorým ako orgán príslušný podľa § 80 ods. 1 zákona   o pobyte   cudzincov   zrušil   podľa   §   42   ods.   1   písm.   c)   uvedeného   zákona sťažovateľke povolenie na trvalý a podľa § 42 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov jej uložil povinnosť   vycestovať   z územia   Slovenskej   republiky   do   30   dní   od   nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.

Podľa § 78 zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie,   pokiaľ zákon   neustanovuje inak alebo pokiaľ sa   účastník   konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Sťažovatelia boli v napadnutom rozhodnutí o možnosti podať proti nemu odvolanie výslovne poučení, napriek tomu sa obrátili so svojou sťažnosťou priamo na ústavný súd, pričom nepreukázali využitie tohto opravného prostriedku, ktorý im zákon na ochranu ich základných práv poskytuje.

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   na   základe   vyššie   uvedenej   skutočnosti   dospel   k   záveru,   že sťažnosť sťažovateľov nie je prípustná, rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2002