znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 161/2022-6

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca spravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo/223/2021 z 24. novembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa neúplnou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. januára 2022 domáha vyslovenia porušenia bližšie nešpecifikovaných práv. Žiada zrušenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, pridelenie advokáta, oslobodenie od súdnych poplatkov, prejednanie veci a od žalovaných priznanie odškodného vo výške 10 000 eur.

2. Ústavný súd vlastným šetrením zistil, že sťažovateľka sa na Okresnom súde Senica v konaní sp. zn. 3C/5/2019 v postavení žalobkyne žalobou z 9. novembra 2018 domáhala ospravedlnenia a odškodnenia v sume 10 000 eur od žalovaných súdneho exekútora ⬛⬛⬛⬛, spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ and ⬛⬛⬛⬛, právneho zástupcu spoločnosti – spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, a sudkyne ⬛⬛⬛⬛.

3. Okresný súd uznesením č. k. 3C/5/2019 z 12. júla 2019 vyzval sťažovateľku na odstránenie vád jej podania s poučením o odmietnutí podania pri neodstránení vád podania v stanovenej lehote.

4. Sťažovateľka v stanovenej lehote neodstránila vady podania, preto okresný súd uznesením č. k. 3C/5/2019 zo 6. februára 2020 podanie sťažovateľky odmietol podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a nepriznal náhradu trov žalovaným.

5. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/82/2020 z 19. mája 2021 (ďalej len,,uznesenie krajského súdu) na základe odvolania sťažovateľky uznesenie okresného súdu potvrdil a nepriznal náhradu trov konania žalovaným.

6. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol podľa § 447 písm. e) CSP a nepriznal náhradu trov žalovaným s odôvodnením, že v zmysle § 429 CSP musí byť sťažovateľka v dovolacom konaní zastúpená advokátom, pričom dovolací súd na tento nedostatok nevyzýva s výnimkou absencie poučenia, resp. nesprávnym poučením v zmysle § 436 CSP.

II.

Argumentácia sťažovateľky

7. Sťažovateľka uviedla, že najvyšší súd bezdôvodne odmietol jej dovolanie, v ktorom riadne uviedla strany konania, dôvody žaloby (dovolania), dôkazy a argumenty. Podľa jej názoru najvyšší súd uvádza samé nelogické vyjadrenia, slúži ekonomike smrti, sudcovia najvyššieho súdu nepomáhajú občanom Slovenskej republiky a všetko komplikujú.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Podľa § 429 ods. 1 CSP: „Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.“

9. Podľa § 436 ods. 1 CSP: „Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania.“

10. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07, I. ÚS 348/2019). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, IV. ÚS 62/08, I. ÚS 165/2015).

11. Z neúplnej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta bezdôvodné odmietnutie jej dovolania najvyšším súdom.

12. Najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky z dôvodu nesplnenia obligatórnej procesnej podmienky na strane sťažovateľky v dovolacom konaní, ktorou bolo povinné zastúpenie advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

13. Ústavný súd podotýka, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (III. ÚS 550/2012, II. ÚS 324/2010, IV. ÚS 35/02).

14. Ústavný súd konštatuje, že v dovolacom konaní musí byť dovolateľ zastúpený advokátom. Povinné zastúpenie sa však nesmie chápať ako obmedzenie prístupu k súdu, ale vzhľadom na to, že spísanie dovolania je náročným procesným úkonom vyžadujúcim právnické vzdelanie, treba ho vnímať ako spôsob eliminovania podaní, ktoré nie sú perfektné. Je veľmi pravdepodobné, že laik by nedokázal tento procesný úkon sformulovať a pripraviť tak, aby tým neutrpel na svojich právach (súd je napr. viazaný rozsahom dovolania a dovolacími dôvodmi, dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania). Zmyslom povinného právneho zastúpenia je vytvoriť procesný filter na zjavne neopodstatnené, resp. neprípustné dovolania, ako aj zabezpečiť to, aby malo dovolanie všetky potrebné náležitosti vrátane uvedenia a konkretizovania dôvodu, pre ktorý sa rozhodnutie odvolacieho súdu napáda dovolaním (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1399).

15. Spísanie dovolania advokátom je obligatórnou podmienkou dovolacieho konania, ktorá musí byť splnená už pri podaní dovolania; jej nedostatok musí byť odstránený do uplynutia zákonnej lehoty na podanie dovolania. To neplatí, ak dovolateľ nebol riadne poučený odvolacím súdom (R 39/2020).

16. Ústavný súd vzhľadom na poskytnutý spis okresným súdom konštatuje, že sťažovateľka bola v uznesení krajského súdu riadne poučená o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní, pričom sťažovateľka sa týmto poučením neriadila, prípadne do konca lehoty na podanie dovolania tento nedostatok neodstránila, čo malo za následok odmietnutie jej dovolania najvyšším súdom.

17. Ústavný súd na základe uvedeného neúplnú ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoÚS“) ako zjavne neopodstatnenú.

18. Ústavný súd ešte v závere v súvislosti so žiadosťou sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom poukazuje na znenie § 37 ods. 1 ZoÚS. Navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanej veci išlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku, o ktorý prípad ide aj v prípade zjavne neopodstatnenej ústavnej sťažnosti, k tomuto úkonu ústavný súd nepristúpil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2022

Peter Straka

predseda senátu