znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 161/08-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2008 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., a. s., so sídlom M., zastúpenej JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   a nekonaním   Krajskej   prokuratúry v Košiciach pri vybavovaní jej podnetu z 9. novembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti D., a. s., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2008 doručená sťažnosť spoločnosti D., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie   svojich   základných   práv   zaručených   v   čl. 46   ods. 1   a čl. 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Krajskej   prokuratúry   v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) pri vybavovaní jej podnetu z 9. novembra 2007.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 9. novembra 2007 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) „podnet na podanie mimoriadneho dovolania“.

Podnet bol generálnej prokuratúre doručený 21. novembra 2007. Tá 26. novembra 2007   sťažovateľke   oznámila,   že   o spôsobe   vybavenia   jej   podnetu   bude   písomne vyrozumená krajskou prokuratúrou.

Podľa sťažovateľky krajská prokuratúra jej podnet do podania sťažnosti ústavnému súdu nevybavila ani ju neupovedomila o predĺžení dvojmesačnej lehoty na jeho vybavenie, čím podľa jej názoru došlo k porušeniu jej základného práva na „spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 46 (1), čl. 48 (2) Ústavy Slovenskej republiky“, a preto sa so svojou sťažnosťou obrátila na ústavný súd.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo spoločnosti D. a. s., podľa čl. 46 (1), čl. 48 (2) Ústavy Slovenskej republiky   nekonaním   Krajskej   prokuratúry   v Košiciach   vo   veci   sp.   zn.   VI/2   Pz   556/07 porušené bolo.

2. JUDr. M. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 938,- Sk (...) ktoré je KP v Košiciach povinná vyplatiť právnemu zástupcovi JUDr. M. K., Advokátska kancelária, M., do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa   čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prvom rade treba poznamenať, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný   súd   viazaný   návrhom   sťažovateľky,   ktorá   je   v tomto   prípade   zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv (čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy) a v súvislosti s tým nekonaním (postupom krajskej prokuratúry), vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľka domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa § 32 ods. 2 druhej vety zákona o prokuratúre ak písomne podaný podnet nebol podaný osobne, doručenie podnetu potvrdí prokurátor podávateľovi podnetu najneskôr do 10 dní od jeho doručenia.

Podľa § 32 ods. 3 zákona o prokuratúre ak na vybavenie podnetu je príslušný iný prokurátor   alebo   iný   orgán,   prokurátor,   ktorý   prijal   podnet,   bez   zbytočného   odkladu, najneskôr do 10 dní od doručenia podnetu, postúpi podnet na vybavenie príslušnému orgánu alebo príslušnému prokurátorovi. Túto skutočnosť súčasne písomne oznámi podávateľovi podnetu. Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote   ustanovenej   v   odseku   1   o   spôsobe   vybavenia   podnetu.   V   rovnakej   lehote upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Predmetom   sťažnosti   v konaní   pred   ústavným   súdom   je   namietané   porušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajskej prokuratúry pri vybavovaní jej podnetu z 9. novembra 2007 na „podanie mimoriadneho dovolania   (...)   proti   rozsudku   Krajského   súdu   v Košiciach   zo   dňa   22.   3.   2007,   č.   k. 3 Cob/49/2006-159 (...)“.

Z obsahu sťažnosti zároveň vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie označených základných   práv   v   súvislosti   s   nerešpektovaním   príslušných   ustanovení   zákona o prokuratúre krajskou prokuratúrou, ktorá v konaní o jej podnete nedodržala dvojmesačnú lehotu   na   jeho   vybavenie,   a   pritom   nedošlo   zo   strany   nadriadeného   prokurátora k upovedomeniu sťažovateľky o predĺžení tejto lehoty.

Konkrétne v danom prípade - namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a rovnako aj základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) - považuje ústavný súd opakovaný podnet podľa   § 34   zákona   o   prokuratúre   za   právny   prostriedok,   ktorý   sťažovateľke   zákon   na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená, t. j.   sťažovateľka   mala   možnosť   požiadať   o   preskúmanie   zákonnosti   vybavenia   svojho podnetu   (podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre)   vrátane   dodržania   zákonných   lehôt (obdobne napr. II. ÚS 125/08).

Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným   z atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy,   a teda   aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. Zo sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   nepožiadala   o preskúmanie zákonnosti   vybavenia svojho   podnetu   z 9.   novembra   2007   opakovaným podnetom   podľa   § 34 ods.   1   zákona o prokuratúre nadriadeným prokurátorom (generálnou prokuratúrou), ak podľa nej krajská prokuratúra porušila jej základné práva podľa označených článkov ústavy, bez ohľadu na to, že jej podnet bol už predtým odstúpený na vybavenie krajskej prokuratúre práve generálnou prokuratúrou.

Z obsahu sťažnosti a ani z jej príloh tiež nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto ústavný súd odmietol jej sťažnosť ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2008