znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 161/05-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya vo veci   sťažnosti   D.   T.,   trvale   bytom   J.,   prechodne   bytom   P.,   zastúpenej   advokátom JUDr. F. K., P., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA 2 C 398/02 (pôvodne Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 398/02) takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (pôvodne Okresný súd Revúca) v konaní vedenom pod   sp.   zn.   RA   2   C 398/02   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   2   C 398/02)   p o r u š i l základné právo D. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA 2 C 398/02 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   D.   T.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   30 000   Sk (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Rimavská   Sobota p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Rimavská Sobota   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania D. T. v sume 5 302 Sk (päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu JUDr. F. K., P., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti D. T. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2005 doručená sťažnosť D. T., trvale bytom J., prechodne bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátom   JUDr. F.   K.,   P.,   pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   v konaní vedenom pod sp. zn. RA 2 C 398/02 (pôvodne Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 398/02).

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 161/05-11 z 1. júna 2005 bola vec prijatá na ďalšie konanie.

Sťažovateľka uviedla, že na bývalom Okresnom súde Revúca podala návrh na rozvod manželstva, ktorý bol vedený pod sp. zn. 2 C 398/02. Tento súd vo veci určil len jeden termín pojednávania, ktoré bolo odročené na neurčito. Ďalej uviedla, že v danom prípade nejde o právne zložitú vec a svojím konaním nezapríčinila prieťahy v konaní. Okresné súdy od   podania   návrhu   nevystupovali   aktívne.   Vo   veci   podala   aj   sťažnosť,   na   ktorú   jej predsedníčka Okresného súdu Rimavská Sobota odpovedala, no napriek tomu je tento súd naďalej nečinný a vo veci nekoná. Sťažovateľka vidí v postupe tohto súdu porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľka žiada priznať primerané zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk, pretože nevidí možnosť nápravy vzniknutého porušenia základného práva. Od 1. januára 2005 došlo k zlúčeniu Okresného súdu Revúca s Okresným súdom Rimavská Sobota, kde je vec ďalej vedená pod sp. zn. RA 2 C 398/02. Sťažovateľka zároveň uviedla, že pociťuje ujmu z dlhoročných pocitov právnej neistoty a úzkosti spojenej s nemožnosťou   usporiadať   si   svoje   rodinné   pomery   a starostlivosťou   o maloleté   deti. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol aj o priznaní trov právneho zastúpenia.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že: „1. Okresný súd v Rimavskej Sobote v konaní vedenom pod sp. zn.: RA 2 C 398/02 porušil základné právo D. T., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. D. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk (...), ktoré je   Okresný   súd   v Rimavskej   Sobote   povinný   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresnému súdu v Rimavskej Sobote prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.: RA 2 C 398/02 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd v Rimavskej Sobote je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia D. T., ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky advokátovi JUDr. F. K. (...) vo výške 5.302,- Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

Sťažovateľka listom z 24. júna 2005 súhlasila s upustením od ústneho prejednania veci.

K veci sa listom sp. zn. Spr. 641/2005 z 19. mája 2005 vyjadrila aj predsedníčka Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorá uviedla, že sťažovateľka podala 25. októbra 2002 žalobu proti L. T. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností voči maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva. Od podania žaloby Okresný súd Revúca vo veci nekonal až   do   16.   decembra   2003,   keď   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku. Sťažovateľka žalobu doplnila 3. februára 2004. Dňa 11. februára 2004 konajúca sudkyňa vyzvala   sťažovateľku   na   oznámenie   adresy   zamestnávateľa,   čo   jej   bolo   oznámené   18. februára 2004. Dňa 19. februára 2004 bol vytýčený termín pojednávania na 3. marec 2004. Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   pre   neúčasť   odporcu,   ktorý   nemal   vykázané doručenie.   Uznesením   z 8.   apríla   2004   bola   žalovanému   uložená   poriadková   pokuta vo výške   600   Sk   z dôvodu,   že   sa   nedostavil   na   pojednávanie   a svoju   neúčasť   riadne neospravedlnil. Dňa 8. apríla 2004 bol vytýčený ďalší termín pojednávania na 19. máj 2004, na ktorom bol vypočutý odporca, a toto pojednávanie bolo odročené za účelom zadováženia priestupkových spisov proti odporcovi. V spise sa nachádza sťažnosť adresovaná bývalému predsedovi   Okresného   súdu   Revúca.   Keďže   sťažovateľke   sa   narodilo   ďalšie   dieťa, na Okresnom súde Prešov prebieha konanie o zapretie otcovstva voči tomuto dieťaťu, ktoré je vedené pod sp. zn. 10 C 176/04, avšak zatiaľ nie je právoplatne skončené, preto nemôže ďalej v tejto veci konať. Okresný súd Prešov vytýčil termín pojednávania a spis sp. zn. RA 2 C 398/02 bol uložený na lehotu do 30. júna 2005. Predsedníčka Okresného súdu Rimavská Sobota označila sťažnosť za odôvodnenú, pretože Okresný súd Revúca vo veci riadne nekonal. Podľa jej informácií nebol tento súd riadne obsadený, preto veci nemohli byť   vybavované   bez   zbytočných   prieťahov.   V súčasnom   štádiu   konania   nie   je   možné rozhodnúť   a je   potrebné   vyčkať   na   výsledok   konania   o zapretie   otcovstva   vedeného na Okresnom súde   Prešov   pod sp.   zn. 10 C 176/04 voči   maloletej M. T.   Predsedníčka Okresného súdu Rimavská Sobota uviedla, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

II.

Z obsahu   sťažnosti,   z   k nej   priložených   písomností,   z vyjadrenia   predsedníčky Okresného súdu Rimavská Sobota a najmä z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci:

Dňa 25. októbra 2002 sťažovateľka podala bývalému Okresnému súdu Revúca návrh na rozvod manželstva, ktorému bola pridelená sp. zn. 2 C 398/02. K návrhu boli pripojené prílohy. V ten istý deň bol spis pridelený do senátu JUDr. M. Ž.

Dňa 22. augusta 2003 zákonná sudkyňa vyzvala sťažovateľku, aby oznámila adresu zamestnávateľa.

Dňa   23.   októbra   2003   sťažovateľka   doložila   dôkazy   o priestupkoch   sťažovateľa spolu s potvrdením o svojej práceneschopnosti.

Dňa 5. decembra 2003 sťažovateľka urgovala konanie vo veci a zároveň oznámila, že žalovaný napriek tomu, že pracuje ako vodič pri S. R., od augusta 2002 neprispieva na výživné dcér.

Dňa 16. decembra 2003 bola sťažovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku. Výzva bola expedovaná 23. decembra 2003.

Dňa 3. februára 2004 sťažovateľka doplnila návrh a predložila lekárske potvrdenia o úraze.

Dňa 12. februára 2004 bola sťažovateľka vyzvaná, aby oznámila svoju adresu. Dňa 18. februára 2004 sťažovateľka oznámila požadovanú adresu.Dňa   19.   februára   2004   bol   daný   pokyn   kancelárii   na   predvolanie   účastníkov na pojednávanie, ktoré sa malo konať 3. marca 2004.

Dňa 19. februára 2004 bola pre maloleté deti sťažovateľky ustanovená opatrovníčka z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R.

Dňa   26.   februára   2004   bolo   Okresnému   súdu   Revúca   doručené   oznámenie o príjmoch sťažovateľky.

Dňa 1. marca 2004 bolo Okresnému súdu Revúca doručené oznámenie o príjmoch žalovaného.

Na č. l. 22 – 23 spisu sa nachádzajú ďalšie doklady sťažovateľky bez uvedenia dátumu, kedy boli doručené.

Dňa 3. marca 2004 sa vo veci konalo pojednávanie za účasti sťažovateľky a orgánu starostlivosti o deti bez účasti žalovaného. Z obsahu zápisnice vyplýva, že sťažovateľka bola   za   žalovaným,   nezastihla   ho,   ale   požiadala,   aby   bola   k veci   vypočutá,   lebo je na rizikovom tehotenstve.

Dňa 8. apríla 2004 bolo vydané uznesenie o uložení pokuty žalovanému a v ten istý deň bol určený termín pojednávania na 19. máj 2004.

Dňa   21.   apríla   2004   bolo   Okresnému   súdu   Revúca   doručené   potvrdenie   o výške nemocenských dávok pre sťažovateľku.

Dňa   19.   mája   2004   sa   vo   veci   konalo   pojednávanie   bez   účasti   sťažovateľky, na ktorom   bol   vypočutý   žalovaný   a pojednávanie   bolo   odročené   na neurčito   za   účelom zadováženia priestupkových spisov, resp. trestných spisov vedených proti žalovanému. Dňa 7. júna 2004 dala zákonná sudkyňa pokyn kancelárii zistiť, či je v trestnom oddelení vedený trestný spis na žalovaného.

Dňa 11. júna 2004 zákonná sudkyňa požiadala o predloženie spisu z polície.Dňa 6. júna 2004 bolo urgované predloženie spisov.Dňa 10. novembra 2004 sťažovateľka podala urgenciu predsedovi Okresného súdu Revúca.

Dňa 29. novembra 2004 zákonná sudkyňa vyžiadala rodný list dieťaťa narodeného sťažovateľke v r. 2004.

Dňa 7. decembra 2004 sťažovateľka oznámila, že návrh na zapretie otcovstva proti M. T. je vedený na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10 C 176/04. Pripojený spis v tejto veci bol vrátený 21. februára 2005.

III.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na   prerokovanie   ich   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   zabezpečenie   odstránenia   stavu právnej   neistoty   osôb   domáhajúcich   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04 a iné).

Otázku existencie   zbytočných   prieťahov v konaní,   a tým   aj porušenia   základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti   prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov konania a spôsobu, akým vo veci postupoval príslušný súd (III. ÚS 175/04, III. ÚS 229/04).

Predmetom   posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   je   návrh   na   rozvod manželstva a úpravu pomerov maloletých detí.

V konaniach   pred   všeobecnými   súdmi   I.   stupňa   ide   o stabilnú   agendu   s veľmi širokou judikatúrou. Právne vec nemožno hodnotiť ako zložitú. Určitú   zložitosť možno pripustiť pri faktickej zložitosti veci (správne určenie pomerov maloletých).

Z vyjadrení   sťažovateľky   a predsedníčky   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota, ale najmä zo samotného súdneho spisu ústavný súd zistil, že okresný súd síce reagoval v dvoch   prípadoch   na neúčasť žalovaného na pojednávaní,   ale túto   reakciu   je potrebné vyhodnotiť ďalšími okolnosťami. Pri druhom z nastolených kritérií ústavný súd teda zistil, že na vzniknutých prieťahoch sa do určitej miery podieľal aj žalovaný tým, že nepreberal poštu a nezúčastňoval sa pojednávaní vo veci, čo tiež prispelo k predĺženiu konania. Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   z ustanovenia   §   101   Občianskeho   súdneho   poriadku vyplýva pre účastníkov konania procesná povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania poskytnutím náležitej súčinnosti súdu v záujme zabezpečenia plynulého postupu v konaní (III. ÚS 347/04 a iné).

Pri   skúmaní   ďalšieho   kritéria,   a to   postupu   samotného   súdu,   ústavný   súd   zistil, že tento nepostupoval tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Túto skutočnosť pripustila aj predsedníčka Okresného súdu Rimavská Sobota, kam   bola   vec   pridelená   po   zániku   bývalého   Okresného   súdu   Revúca,   ktorá   ako   jeden z dôvodov nekonania vo veci uviedla, že tento súd bol obsadený sudcami len na 50 %.

Túto   argumentáciu   ústavný   súd   nevzal   do   úvahy   aj   vzhľadom   na   stanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej množstvo vecí nezbavuje   zákonného   sudcu   povinnosti   rešpektovať   ústavou   zaručené   základné   práva a slobody.

Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v   dôsledku   čiastočného   nekonania, ako aj neefektívnych úkonov došlo zo strany Okresného súdu Revúca a už aj Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorý v roku 2005 vo veci ešte nevykonal žiadny úkon, k porušeniu základného práva sťažovateľky. Bývalý Okresný súd Revúca vo veci nekonal od podania žaloby (25. októbra 2002) do výzvy na zaplatenie súdneho poplatku (16. decembra 2003) po započítaní doby oboznámenia sa sudcu so spisom, spolu 12 mesiacov. V roku 2004 konal aj neefektívne úkony, napr. zisťoval na vlastnom súde existenciu trestného spisu (od 7. júna 2004 do 6. júla 2004), neefektívne viedol aj pojednávania vo veci (bez náležitej prípravy; dôvodom odročenia pojednávania bolo vyžiadanie dokladov, ktoré bolo možné zabezpečiť pri   príprave   pojednávania,   napr.   pripojením   trestného   spisu).   Ako   neefektívne   hodnotí ústavný súd aj odročenie pojednávania na neurčito bez stanovenia konkrétneho termínu. Za neprípustné je možné hodnotiť, že nedošlo k vypočutiu sťažovateľky 3. marca 2004, keď Okresnému súdu Revúca oznámila svoj zdravotný stav (rizikové tehotenstvo) a žiadala ho o výsluch, čo však vykonané nebolo.

Námietka, že konanie nemôže pokračovať (pre spor o zapretie otcovstva dieťaťa), je nedôvodná, pretože stále (ani dočasne) od októbra 2002 nedošlo k úprave pomerov detí sťažovateľky, ktorá upozornila, že žalovaný napriek tomu, že od augusta 2002 pracuje, neplatí výživné (list z 5. decembra 2003). Riešenie tejto situácie nie je v príčinnej súvislosti s určením otcovstva novonarodeného dieťaťa v roku 2004.

Len okrajovo ústavný súd podotýka, že v prípade, ak je prekážka v konaní, konanie sa preruší. K takémuto opatreniu však okresný súd nepristúpil.

Ústavný súd dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu nečinnosť Okresného súdu Rimavská   Sobota   a jeho   postup   v konaní   má   za   následok   porušenie   základného   práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výrokovej časti nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak k porušeniu základných práv alebo slobôd došlo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže   prikázať,   aby   ten,   kto   tieto   práva   alebo   slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka   sa   vo   svojom   návrhu   podanom   ústavnému   súdu   takejto   sťažnosti domáhala, a keďže došlo k porušeniu jej základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prikázal Okresnému súdu Rimavská Sobota vo veci konať (bod 2 výrokovej časti nálezu).

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   aj   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 50 000 Sk, ktorých priznanie zdôvodnila predlžujúcou sa právnou neistotou,   ako   aj   stavmi   spojenými   s neusporiadaním   jej   rodinných   pomerov   a vzťahov k výchove maloletých detí, o ktoré sa výlučne stará sama.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky, ako aj to, že obnovenie stavu   pred   jeho   porušením   nemožno   dosiahnuť   v plnej   miere   deklarovaním   porušenia a vyslovením   príkazu   na   odstránenie   porušovania   ústavy,   preto   sťažovateľke   priznal aj primerané   finančné   zadosťučinenie.   V tomto   prípade   považoval   za   primerané   priznať sťažovateľke sumu 30 000 Sk (bod 3 výroku nálezu).

Pri posúdení intenzity nemajetkovej ujmy sťažovateľky zohľadnil ústavný súd dĺžku konania vo veci, zbytočné a neefektívne úkony zo strany súdu a tiež aj predmet konania.

Pri   rozhodovaní   o výške   priznaného   finančného   zadosťučinenia   (vychádzajúc zo zásad spravodlivosti) ústavný súd zohľadnil aj aktivitu sťažovateľky v konaní a jej snahu zabezpečiť rozhodnutie.

Ústavný   súd   vo   zvyšnej   časti   návrhu   na   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Sťažovateľka   žiadala   priznanie   náhrady   trov   právneho   zastúpenia   v konaní   pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky vyčíslil trovy konania za dva úkony a dva režijné paušály spolu vo výške 5 302 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o požadovanej   náhrade   trov   konania   vychádzal z ustanovenia   § 36 ods.   2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Predmetom konania pred ústavným súdom o sťažnosti v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy je   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd.   Predmet   tohto   konania   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré   predstavuje   náhradu   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenú   v peniazoch,   alebo   s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (III. ÚS 34/03, I. ÚS 129/03).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2005 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnotu paušálu 150 Sk.

Vyčíslenie   trov   konania   právnym   zástupcom   sťažovateľky   zodpovedá   vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/204 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb,   preto   ústavný   súd   trovy   konania   priznal (bod 4 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2005