znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 160/2014-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   9.   septembra   2014 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej   a sudcu Rudolfa Tkáčika o sťažnosti J. K., zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Juričkovou, Drieňová 14, Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/2003 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod sp.   zn.   9 C/38/2003 p o r u š e n é b o l i.

2.   J.   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   4   500   €   (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Okresný   súd   Bratislava   II j e   p o v i n n ý   uhradiť   J.   K.   trovy   konania v sume 417,98   €   (slovom   štyristosedemnásť   eur   a   deväťdesiatosem   centov)   na   účet advokátky   JUDr.   Kataríny   Juričkovej,   Drieňová   14,   Bratislava,   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 160/2014-10 zo 4. marca 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 9 C 38/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 14. apríla 2014 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej   sťažnosti a oznámenie, či   súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 23. júna 2014. V jeho prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou úkonov   okresného   súdu   i   účastníkov   v   napadnutom   konaní,   z   ktorej   vyplývajú   tieto podstatné skutočnosti:„07.07.2003 - doručený návrh na začatie konania, 15.07.2003 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku do 7 dní od doručenia výzvy, 22.07. 2003 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku doručená sťažovateľovi,

07.12.2004 - uznesenie o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdnych poplatkov 04.01.2005 - doručené podanie navrhovateľa - zmena petitu návrhu, 02.02.2005 - uznesenie, ktorým bolo zrušené uznesenie č. k. 9C/38/2003-24, 02.02.2005 - uznesenie o zastavení konania v časti istiny 207.688,- Sk, 24.03.2005 - doručené vyjadrenie odporcov k návrhu navrhovateľa, 14.11.2005 – pojednávanie, 23.11.2005 - doručené písomné vyjadrenie odporcov, 07.12.2005 - doručené písomné podanie navrhovateľa, 11.01.2006 - pojednávanie, pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne, 23.01.2006   -   pojednávanie,   pojednávanie   odročené   z   dôvodu   neprítomnosti   zákonnej sudkyne, 10.04.2006 - pojednávanie vo veci samej (konalo sa), 24.04.2006 - doručené písomné podanie odporcov - oznámenie adries svedkov, 29.05.2006 - pojednávanie (konalo sa), 20.06.2006   -   doručené   písomné   podanie   navrhovateľa   -   ospravedlnenie   neúčasti na pojednávaní, žiadosť o odročenie, 20.06.2006 - úradný záznam č. l. 158 (žiadosť odporcov o odročenie pojednávania), 21.06.2006 - pojednávanie odročené, 27.09.2006 - pojednávanie (konalo sa), 20.10.2006   -   pojednávanie   -   pojednávanie   odročené   (doručenie   podania   navrhovateľa a následne odročenie pojednávania), 25. a 27.10.2006 - doručené písomné podanie odporcov, 19.02.2007 doručená žiadosť odporcov o vytýčenie pojednávania, 11.04.2007 - pojednávanie (konalo sa), 13.04.2007 - pojednávanie (konalo sa), 18.05.2007 -pojednávanie (konalo sa), 01.06.2007 - pojednávanie (konalo sa), 22.06.2007 - pojednávanie (konalo sa), 09.07.2007 - pojednávanie (konalo sa), 24.07.2007- doručené podanie odporcov- doručenie otázok na znalca,

17.08.2007 - uznesenie ustanovenie znalca, 04.03.2008 - doručenie vypracovaného znaleckého posudku znalcom, 07.07.2008 - doručené   písomné   podanie   navrhovateľa   -   vyjadrenie   sa   k   znaleckému posudku, 11.07.2008 - doručené písomné podanie odporcov- vyjadrenie sa k znaleckému posudku, 16.07.2008 - pojednávanie (konalo sa), 25.08.2008 - pojednávanie (konalo sa), 03.10.2008 - pojednávanie odročené pre neprítomnosť odporcov, 22.04.2009 - pojednávanie (konalo sa), 18.05.2009   -   doručená   žiadosť   navrhovateľa   o   odročenie   pojednávania   z   dôvodu   jeho práceneschopnosti, 18.05.2009   -   pojednávanie,   pojednávanie   odročené   z   dôvodu   práceneschopnosti navrhovateľa (nekonalo sa), 22.05.2009 - oznámenie o zmene právneho zástupcu navrhovateľa - žiadosť o odročenie pojednávania, 24.06.2009 - pojednávanie odročené (nekonalo sa), 02.11.2009 - pojednávanie (konalo sa), 24.11.2009 - doručené písomné podanie - čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom 09.12.2009 - pojednávanie (konalo sa), 14.12.2009 - doručené písomné podanie odporcov - oznámenie adresy svedka, 29.01.2010 - doručené písomné podanie odporcov - žiadosť právnej zástupkyne odporcov o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky, 01.02.2010 - pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti právnej zástupkyne odporcov (nekonalo sa), 22.03.2010 - pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti odporcov v 1. a 2. rade, ktorí neboli na pojednávanie predvolaní (nekonalo sa), 22.04.2010   -   doručené   písomné   podanie   odporcov   -   žiadosť   o   odročenie   pojednávanie z dôvodu neprítomnosti ich právneho zástupcu, 26.04.2010 - pojednávanie odročené (nekonalo sa), 28.05.2010 - doručené písomné podanie odporcov - žiadosť o odročenie pojednávania, 31.05.2010 - pojednávanie odročené (nekonalo sa),

14.06.2010   -   doručené   písomné   podanie   odporcov   -   ospravedlnenie   neúčasti na pojednávaní - žiadosť o odročenie pojednávania, plánovaná dovolenka, 18.06.2010 - úradný záznam ospravedlnenie svedka, jeho neúčasti na pojednávaní, 30.06.2010 - pojednávanie - pojednávanie odročené (nekonalo sa), 09.08.2010 - pojednávanie (konalo sa), 13.10.2010 - pojednávanie (konalo sa), 29.10.2010 - doručené písomné podanie odporcov, 01.12.2010 - pojednávanie odročené z dôvodu doručovania vyjadrenia odporcov krátkou cestou (doručeného súdu 29.10.2010), 17.12.2010 - pojednávanie (konalo sa), 17.05 a 07.2011 - doručené písomné podania - žiadosti navrhovateľa o vytýčenie termínu pojednávania, 26.09.2011 - pojednávanie odročené bez uvedenia dôvodu, (nekonalo sa), 31.10.2011   –   pojednávanie,   ukončenie   dokazovania,   odročené   za   účelom   vyhlásenia rozsudku, 21.11.2011- úradný záznam - odročenie pojednávania, 11.01.2012 - doručené podanie navrhovateľa - žiadosť o rozhodnutie vo veci, 23.02.2012 - doručené podanie navrhovateľa - žiadosť o rozhodnutie vo veci, 31.05.2012 - doručené podanie navrhovateľa - žiadosť o rozhodnutie vo veci, 06.05.2013 - pojednávanie - vyhlásený rozsudok, 26.03.2014 – expedované písomné vyhotovenie rozsudku, 14.04.2014 - odvolanie navrhovateľa proti rozsudku, 15.04.2014 - odvolanie odporcu proti rozsudku.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný a doručený s vyjadrením okresného súdu, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k   veci   uviedla,   že „po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a súdneho spisu uvádzam, že sa jedná o skutkovo a právne náročnú vec, v ktorej súd prejednáva zmluvu o dielo uzavretú medzi účastníkmi konania a naviac práce vyhotovené odlišne od dohodnutého predmetu zmluvy, čo malo za následok navýšenie ceny diela.

Napriek uvedenému však musím konštatovať, že v konaní vznikli prieťahy spôsobené súdom. Vec bola niekoľkokrát prešetrovaná aj zo strany predsedu súdu, bola zaradená do režimu sledovania je pravdou, že rozhodnutie vo veci bolo vyhlásené dňa 06.05.2014, pričom   rozsudok   bol   expedovaný   účastníkom   konania   až   dňa   26.03.2014.“. K postupu účastníkov konania sa predsedníčka okresného súdu nevyjadrila. Predsedníčka okresného súdu   v   závere   svojho   vyjadrenia   vyjadrila   súhlas s upustením   od   ústneho   pojednávania vo veci.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v   stanovisku   doručenom   ústavnému   súdu 11. júla 2014 zotrvala na svojich tvrdeniach v sťažnosti, nad ich rámec uviedla, že „predmet konania ako taký nepredstavuje vec právne ani skutkovo tak zložitú, ktorá by odôvodňovala dĺžku konania na prvom stupni v trvaní 10,5 rokov“. Zároveň vo svojom podaní ústavnému súdu oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalobcom o zaplatenie sumy 9 161,22 € s príslušenstvom, ústavný súd konštatuje, že obdobné spory vzniknuté zo zmluvy o dielo možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto jeho zložitosť po právnej stránke hodnotí ako priemernú, hoci k jeho doterajšej dĺžke prispeli aj početné návrhy účastníkov na dokazovanie a potreba znaleckého dokazovania. Pokiaľ ide o tvrdenie predsedníčky okresného súdu týkajúce sa skutkovej zložitosti veci, ústavný   súd   pripúšťa   istú   mieru   zložitosti,   ale   táto   sama   osebe   nemôže   ospravedlniť doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania.   Ústavný   súd   zistil   a   konštatuje,   že   okolnosti   na   strane   sťažovateľa   čiastočne prispeli   k celkovej   dĺžke   konania. Za   takúto   okolnosť   ústavný   súd   považuje nesplnenie poplatkovej   povinnosti   sťažovateľa   pri   podaní   návrhu   a jeho   zaplatenie   až   po   vydaní uznesenia   o zastavení   konania,   čo   zapríčinilo   predĺženie   konania   v trvaní   približne   rok a pol.   Z dôvodov   na   strane   sťažovateľa   bolo   tiež   potrebné   trikrát   odročiť   pojednávania (21. júna 2006, 18. mája 2009 a 24. júna 2009), ktoré čiastočne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania, tieto skutočnosti ústavný súd vzal do úvahy pri určení finančného zadosťučinenia.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   samotná   skutočnosť,   že   napadnuté   konanie   v čase doručenia sťažnosti trvalo desať a pol roka na jednom stupni, prima facie naznačuje, že konanie neprebiehalo v súlade s označenými právami sťažovateľa. Z predloženého súdneho spisu zistil a už uvedenej chronológie úkonov identifikoval niekoľko období neodôvodnenej nečinnosti. Aj napriek vysokému počtu pojednávaní (uskutočnených celkom 19) ústavný súd   identifikoval   obdobie   nečinnosti   od   pojednávania   konaného   17.   decembra   2010 do pojednávania konaného 31. októbra 2011. Počas uvedeného obdobia okresný súd iba raz nariadil pojednávanie, ktoré v zapätí bezdôvodne odročil. Ďalším obdobím bezprecedentnej nečinnosti   okresného   súdu   bolo   obdobie   od   pojednávania   konaného   31.   októbra   2011, na ktorom okresný súd ukončil dokazovanie a odročil pojednávanie pre účely vyhlásenia rozsudku   vo   veci   samej,   do   uskutočnenia   pojednávania,   na   ktorom   vyhlásil   samotný rozsudok   (6.   marca   2013).   V nadväznosti   po   vyhlásení   rozsudku   na   pojednávaní uskutočnenom   6.   marca   2013   došlo   k ďalšiemu   prieťahu   v trvaní   takmer   jedenástich mesiacov,   keď   okresný   súd   expedoval   jeho   písomné   vyhotovenie   účastníkom   konania. Ústavný   súd   tak   konštatuje,   že   celková   dĺžka   neodôvodnených   prieťahov   v konaní prekročila 36 mesiacov.

Ústavný súd ďalej pri hodnotení postupu okresného súdu   vychádzal aj zo svojej konštantnej   judikatúry,   podľa   ktorej   zbytočné   prieťahy   v   konaní   môžu   byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou   činnosťou,   teda   takým   konaním,   ktoré   nevedie   efektívne   k   odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný súd v súvislosti so skutočnosťou, že dokazovanie na súde prvého stupňa trvalo vyše desať a pol roka, aj napriek veľkému počtu pojednávaní konštatuje, že táto skutočnosť sama osebe svedčí o nesústredenej činnosti okresného súdu. Za nesústredený postup   okresného   súdu   možno   označiť   nedostatok   aktivity   po   vyrubení   a nezaplatení súdneho   poplatku   sťažovateľom   po   podaní   návrhu.   Takisto   za   nesústredený   postup okresného súdu možno označiť pochybenie pri predvolaní účastníkov na nariadený termín pojednávania, doručovanie vyjadrení účastníkov, ktoré mal okresný súd k dispozícii dlhší čas až na pojednávaniach, prípadne bezdôvodné odročovania pojednávaní, ktoré mali za následok predĺženie konania ako takého.

Ústavný súd na základe všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd   v   napadnutom   konaní   nepostupoval   v   súlade   so   základným   právom   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom na prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru, preto konštatuje,   že   doterajším   postupom   okresného   súdu   v   konaní,   ktoré   je   vedené pod sp. zn. 9 C 38/2003, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd napriek svojmu zisteniu, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   mu   neprikázal,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn.   9   C   38/2003   konal bez zbytočných   prieťahov,   keďže   v čase   rozhodovania   ústavného   súdu   vec   už   bola okresným   súdom   rozhodnutá   a   okresný   súd   už   aj   doručil   rozsudok   vo   veci   samej účastníkom, dokonca súčasťou súdneho spisu už boli aj odvolania účastníkmi konania proti rozsudku vo veci samej.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti   žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 21 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do svojich práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho neodôvodnenú   nečinnosť   a   neefektívny   postup,   berúc   do   úvahy   predmet   konania na okresnom   súde,   správanie   sťažovateľa   a   všetky   okolnosti   daného   prípadu,   ako   aj skutočnosť, že sťažovateľ už disponuje rozsudkom vo veci samej, proti ktorému už aj podal odvolanie,   považoval   ústavný   súd   priznanie   sumy   4 500   €   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právna   zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 785,22 €.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2012 v sume 781 € a v prvom polroku 2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané   v   roku   2013   (príprava   a prevzatie   veci,   písomné   vyhotovenie   sťažnosti) po 130,16 € a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 (stanovisko) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu dvakrát po 7,81 € a raz po 8,04 € za jeden   úkon podľa   vyhlášky. Náhrada   trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje teda sumu 417,98 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014