znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 160/05-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   októbra   2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť RNDr. E. D., K., zastúpeného advokátkou JUDr. B. N., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Bratislava I v konaní sp. zn. 7 C 142/03, a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo RNDr.   E.   D. na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7 C 142/03 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 7 C 142/03 konať bez zbytočných prieťahov.

3. RNDr. E. D. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom   desaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   nahradiť RNDr. E. D. trovy právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet právnej zástupkyne JUDr. B. N. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti RNDr. E. D. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 20. mája 2005 doručená   sťažnosť   RNDr.   E.   D.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. B. N., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   Okresným   súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 7 C 142/03.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   160/05-10   z   1.   júna   2005   prijal   sťažnosť sťažovateľa   na   ďalšie   konanie   v   časti,   ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v konaní   sp.   zn. 7 C 142/03, a to v období po 21. januári 2004, pričom vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľa odmietol.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá jej bola doručená 12. júla 2005, vyjadrila, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 14. júla 2005 oznámila, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 29. júla 2003 doručil ústavnému súdu sťažnosť   vo   veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote v konaní okresného súdu sp. zn. 7 C 142/03 (predtým sp. zn. 7 Nc 3/00).

Ústavný súd v náleze č. k. III. ÚS 208/03-24 z 3. decembra 2003 rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote v konaní okresného súdu sp. zn. 7 C 142/03 (predtým sp. zn. 7 Nc 3/00), prikázal okresnému súdu konať v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov,   priznal   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   a náhradu   trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom,   pričom   vo zvyšnej časti   sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.

Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti uvádza, že okresný súd po doručení citovaného nálezu ústavného súdu napriek príkazu ústavného súdu konať v danej veci bez zbytočných prieťahov   ku   dňu   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   z 19.   mája 2005   vo   veci   nekonal a nenariadil termín pojednávania.

Sťažovateľ podaním z 23. júla 2004 požiadal predsedu okresného súdu o stanovenie termínu pojednávania v predmetnej veci, pričom poukázal na skutočnosť, že žaloba bola podaná ešte v roku 2000. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr. 3362/01 z 23.   augusta   2004   uviedla,   že   sťažnosť   dala   na   vedomie   zastupujúcej   sudkyni   a po vyhlásení výberového konania a pridelení nového sudcu bude vec daná novému zákonnému sudcovi.

Sťažovateľ   uvádza,   že   okresný   súd   naďalej   vo   veci   nekonal   a nenariadil   termín pojednávania, preto opätovne podal 6. septembra 2004 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr. 3362/01 z 3. novembra 2004 uviedla, že zákonná zastupujúca sudkyňa bola so žiadosťou sťažovateľa o pokračovanie v konaní oboznámená, pričom stav v oddelení 7 C je nezmenený.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v konaní   sp.   zn. 7 C 142/03 (predtým sp. zn. 7 Nc 3/00) a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia   v sume   50   000   Sk   a náhrady   trov   právneho   zastúpenia   v konaní   pred ústavným súdom.

Ústavný súd výzvou zo 6. júla 2005 požiadal predsedníčku okresného súdu, aby sa v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   vyjadrila   k   sťažnosti sťažovateľky.   Predsedníčka   okresného   súdu   v stanovisku   doručenom   ústavnému   súdu 16. augusta   2005   uviedla   prehľad   úkonov,   ktoré   boli   v danej   veci   vykonané   v období po 21. januári   2004, a vyjadrila   sa, že zo strany   konajúceho   súdu   k prieťahom   v konaní nedochádza,   ale „Konečné   rozhodnutie   však   ponechávam   na   zvážení   Ústavnému   súdu Slovenskej republiky“.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu okresného súdu, ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 142/03 zistil nasledovný priebeh a stav konania v období po 21. januári 2004:

Okresný súd vydal 26. januára 2004 pokyn na doručenie žiadosti Okresnému súdu Košice   I o vykonanie   dožiadania   výsluchom   sťažovateľa.   Sťažovateľ   doručil   okresnému súdu 1. marca 2004 návrh na rozšírenie žaloby o pristúpenie ďalšieho účastníka konania na strane odporcu.

Okresný súd Košice I prípisom z 3. marca 2004 vrátil posudzovaný spis okresnému súdu   s vybaveným   dožiadaním,   pričom   spis   bol   doručený   10.   marca   2004.   Sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu 8. septembra 2004 sťažnosť na prieťahy v konaní.

Okresný súd dal 4. októbra 2004 pokyn na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi   za   účelom   vyrubenia   súdneho   poplatku.   Okresný   súd   uznesením   č.   k. 7 C 142/03-37 z 15. decembra 2004 pripustil do konania na strane účastníka – odporcu v 2. rade.

Okresný súd nariadil 18. mája 2005 termín pojednávania na 13. september 2005. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 27. júla 2005 návrh na vypočutie svedkov. Okresný súd uznesením č. k. 7 C 142/03-40 z 9. augusta 2005 priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Na pojednávaní 13. septembra 2005 okresný súd uznesením pripustil úpravu petitu žaloby sťažovateľa a rozsudkom č. k. 7 C 142/03-54 žalobu sťažovateľa zamietol. Okresný súd vydal 12. októbra 2005 pokyn na doručenie predmetného rozsudku účastníkom konania. Uvedeným záznamom (č. l. 61) posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným súdom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97,   I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   813/00,   I.   ÚS   20/02,   II.   ÚS   32/02,   III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom   sporu   je   návrh   na   vyplatenie   jednorazovej   odmeny,   teda   ide   o vec,   ktorá po právnej   a skutkovej   stránke   patrí   do   štandardnej   rozhodovacej   agendy   všeobecného súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie veci   v primeranej lehote   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru. Ústavný   súd   v tejto súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľa, ktorou by prispel k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľ doručil predsedníčke okresnému súdu 8. septembra 2004 sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   čím   dal   najavo   nespokojnosť   s rýchlosťou   priebehu predmetného konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku   postupu okresného súdu došlo k porušeniu uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 3/00).

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v obdobiach od 10. marca 2004 do 4. októbra 2004 (6 mesiacov) a od 15. decembra 2004 do 18. mája 2005 (5 mesiacov) ako obdobie, v ktorom   došlo   nečinnosťou   okresného   súdu   k zbytočným   prieťahom   v posudzovanom konaní v celkovej dĺžke 11 mesiacov.

Predsedníčka okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 16. augusta 2005   uviedla,   že   z priebehu   konania   po   doručení   rozhodnutia   ústavného   súdu   č.   k. III. ÚS 208/03-24 z 3. decembra 2003 je zrejmé, že k prieťahom nedochádza, pričom boli urobené aj príslušné procesné úkony.

Ústavný súd sa s touto argumentáciou okresného súdu nestotožňuje z dôvodu, že už v náleze č. k. III. ÚS 208/03-24 z 3. decembra 2003 boli konštatované zbytočné prieťahy zo strany   okresného   súdu   v danej   veci   a vo   výroku   tohto   nálezu   bolo   okresnému   súdu prikázané konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné ďalší postup okresného súdu v posudzovanom konaní hodnotiť so zvláštnou prísnosťou, pričom   celkovo   jedenásťmesačné   obdobie   nečinnosti   je   v konkrétnych   okolnostiach uvedenej veci (so zreteľom na predchádzajúci nález ústavného súdu) neakceptovateľné.

Na   základe   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   bolo   porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedenom období,   tak   ako   mu   ho   zaručuje   čl.   48   ods.   2   ústavy,   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný súd po vyslovení porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   prikázal okresnému   súdu   konať   v uvedenej   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Vzhľadom   na   petit sťažnosti   sťažovateľa   a skutočnosť,   že   rozsudok   okresného   súdu   v danej   veci   č.   k. 7 C 142/03-54   z 13.   septembra   2005   ešte   nenadobudol   právoplatnosť,   ústavný   súd vo výroku tohto nálezu prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľa,   zaoberal   sa   aj   jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do úvahy obdobie nečinnosti okresného súdu v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 208/03-24 z 3. decembra 2003, ako aj okolnosť, že sťažovateľ svojím správaním neprispel k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní. Ústavný súd v okolnostiach   tejto   veci   považuje   sumu   10   000   Sk   pre   sťažovateľa   za   primeranú so zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   posudzovanej   veci,   a   preto   jeho   žiadosti,   v   ktorej požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk, vo zvyšnej časti nevyhovel.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské   práva,   keď   priznáva   spravodlivé   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru, aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   pretože   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak   predmet   sporu   nie   je   oceniteľný   peniazmi,   odmena   za   jeden   úkon   je   jedna   šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom   na skutočnosť,   že   dva   úkony   právnej   služby boli zrealizované v roku 2005,   ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   15   008   Sk,   preto   ústavný   súd   priznal náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   pomoci,   každý   v   hodnote   2   501   Sk.   Ústavný   súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   16   ods.   3   vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 150 Sk.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 5 302 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa okresný súd (ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2005