SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 16/2022-10
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca spravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Viktorom Križiakom, Moyzesova 46, Košice, proti postupu a uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 4Tp/11/2021 z 1. júna 2021 a postupu a uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 6Tpo/41/2021 z 19. augusta 2021 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci
1. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh doručenej ústavnému súdu 10. decembra 2021 vyplýva, že sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie pre zločin neoprávneného zaobchádzania s liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami podľa § 170a ods. 1 písm. b) a c), ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b) Trestného zákona (ďalej len „TZ“) s poukazom na § 138 písm. b), i) a j) TZ a iné.
2. Uznesením okresného súdu č. k. 4Tp/12/2020 z 8. februára 2020 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 3Tpo/14/2020 zo 17. marca 2020 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku (ďalej len „TP“).
3. Uznesením okresného súdu č. k. 4Tp/39/2020 zo 16. júla 2020 bol sťažovateľovi vypustený kolúzny dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) TP a preventívny dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) TP bol sťažovateľovi nahradený v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) TP dohľadom probačného a mediačného úradníka, povinnosťou podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami podľa § 82 ods. 4 TP spolu s uloženými obmedzeniami a povinnosťami podľa § 82 ods. 1 písm. a), b), e), h), j) a k) TP.
4. Sťažovateľ 18. januára 2021 podal na okresnom súde žiadosť o zrušenie niektorých primeraných obmedzení a povinností podľa § 82 ods. 1 TP v spojení s § 82 ods. 2 TP. Žiadosť sťažovateľa bola okresnému súdu doručená 21. januára 2021.
5. Okresný súd napadnutým uznesením čiastočne zrušil časť nariadených primeraných obmedzení a povinností sťažovateľa. Predmetné uznesenie bolo obhajcovi doručené 8. júla 2021. Krajský súd napadnutým uznesením sťažnosť sťažovateľa zamietol; uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 15. októbra 2021.
II.
Argumentácia sťažovateľa
6. Sťažovateľ tvrdí, že o jeho žiadosti o zrušenie niektorých povinností a obmedzení okresný súd rozhodoval 7 mesiacov a o jeho sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresného súdu rozhodoval krajský súd 3 mesiace. Sťažovateľ označil celkovú dĺžku rozhodovania v trvaní 9 mesiacov za neprimerane dlhú vrátane pomalého doručovania rovnopisov napadnutých uznesení.
7. Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Sťažovateľ navrhuje zrušiť napadnuté uznesenia a vec vrátiť na ďalšie konanie, priznať primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
8. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľa, že napadnutým postupom a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní.
9. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07, I. ÚS 348/2019). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, IV. ÚS 62/08, I. ÚS 165/2015).
III.1. K napadnutým uzneseniam okresného súdu a krajského súdu:
10. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta vznik zbytočných prieťahov v konaní, a tým porušenie svojich uvedených práv jednak postupom okresného súdu a krajského súdu, ako aj ich (napadnutými) uzneseniami.
11. V prípadoch, ak sťažovateľ namieta porušenie práv súvisiacich s prieťahmi podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ekvivalentne podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prípadne čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru konkrétnym rozhodnutím orgánu verejnej moci, nie jeho postupom, ústavný súd takú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (III. ÚS 258/05, III. ÚS 337/08, IV. ÚS 724/2014). Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (namietanie rozhodnutí) odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZUS“) ako zjavne neopodstatnenú.
III.2. K napadnutému postupu okresného súdu a krajského súdu:
12. Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu a krajského súdu, ktoré rozhodovali o jeho žiadosti o zrušenie niektorých primeraných povinností a obmedzení.
13. Podľa § 124 ZUS ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
14. Ústavný súd už rozhodol, že porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v kontexte ustanovenia § 124 ZUS predstavuje tzv. „iný zásah“ (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03). Podstatou, účelom a cieľom práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Uvedený právny názor je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok ESĽP z 3. 3. 2009 vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05).
15. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd o podanej sťažnosti sťažovateľa rozhodol 19. augusta 2021 a sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť 10. decembra 2021. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť v čase, keď už nedochádzalo k porušeniu jeho uvedených práv.
16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) ZUS ako oneskorene podanú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 2022
Peter Straka
predseda senátu